 |
| Vlado Gregor |
Milí moji, isteže treba Cirkev okrášľovať,
obliecť ju do svadobného rúcha. Ale najprv ju treba nenápadne vyzliecť zo
špinavých a roztrhaných handier... Dúfam, že aj vy sa o to aspoň trochu usilujete.
Momentálne sa rapídne stráca solidarita v rodine, v národe i Cirkvi. Treba sa s tým pasovať, nakoľko sa len dá, lebo to je frontálny útok, ktorý chce byť konečný. Nemôžeme sa jednoducho prispôsobovať tlakom takéhoto sveta. Pretože v takom prípade by Ježiš nenašiel vieru pri svojom druhom príchode.
Som šokovaný tým, že odborníci na slobodomurárstvo
ho nevidia vo vlastnej Cirkvi. Stáva sa z nej totiž charitatívna organizácia na
službu ľuďom a úplne sa z nej vytráca úcta k Bohu a spoľahnutie sa na Boha. To
nevyhnutne vedie k strate viery, ako sa to už udialo u ateistov augsburgského
vyznania. Zbožňujeme vlastné aktivity a nectíme si Ježiša a jeho výzvy
na rešpektovanie Božej vôle v nás aj vo svete.
Nemôže to tak byť, aby určitým skupinkám bolo
dovolené všetko a veľkej väčšine, takpovediac katolíckej, vôbec nič, prípadne
len právo držať hubu, ako sa to stalo v nedávnom prípade zdemolovaného
bratislavského kníhkupectva. Všetko nasvedčuje tomu, že je za tým skupinka
Antifa, ale ako sa to udialo už neraz, pri drzých a nenávistných útokoch takýchto
„osobností“ vládne dlhodobé a asi povinné hrobové ticho.
Môžeme sa niekedy cítiť bezmocní, ale ak
rezignujeme na vieru v nevyspytateľné Božie cesty, ostane nám len výroba
strachu.
GOSPODI POMILUJ!
Vlado Gregor
::
Rozhovor s autorom: Ježišov
odkaz pretrvá.
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Mnohé spolu súvisí. My by sme radi videli veci vlastným pohľadom, podľa vlastných predstáv a záujmov. Túžime mať sa dobre a takto si chceme vyformovať svoju cirkev. Až sa hrozím toho, čo možno očakávať od väčšiny súčasných cirkevných predstaviteľov a synody. Ale Cirkev nie je len pre súčasnosť. Ona má svoju históriu, svojho zakladateľa ak stratí chuť a silu svietiť, byť svetlom nie je nanič, čoho sme svedkami aj v súčasnosti, že sa akosi príliš rýchlo vytráca zo životov mnohých našich súčasníkov, z nášho prostredia, ktorí si žijú po svojom i keď by si Cirkev chceli podriadiť a využívať jej služby. Ak pohrdneme Pravdou, Láskou, Spravodlivosťou takáto cirkev sa stane zbytočnou. Kristus si svoju cestu k nám nájde, ale ak my nebudeme mať záujem bude to len našu škodu. Necháme sa poučiť v prírode, v histórií, alebo si budeme tvrdohlavo presádzať vlastné predstavy a rútiť sa do nešťastia a ťahať tam aj iných? Vďaka za poctivú úvahu. Pozdravujem Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť