Blud ekonomizmu

 

ZÁPISNÍK (5/2023)

Pomýlené predstavy o pokroku priviedli západný svet k názoru, že základom šťastného života a spoločenskej prosperity je ekonomika. Pat Buchanan píše o „blude ekonomizmu“, ktorému podľahli verejní činitelia, politici i obyčajní ľudia. Tento blud nám nahovára, že človek je „ekonomické zviera“, že slobodný obchod, voľný trh a minimálne zásahy štátu do chodu ekonomiky sú zárukou blahobytu, mieru a spokojnosti. Mamonárstvo sa stalo náboženstvom Západu – ľudia už nepremýšľajú o Bohu a jeho zákonoch, o solidarite a spravodlivosti, ale o peniazoch, úspechu a zisku. Buchanan považuje blud ekonomizmu za zrkadlový jav marxizmu – v oboch prípadoch ide o narušenie tradičných väzieb a vzťahov, hlavne rodinných: „V poľnohospodárskej ekonomike bol pracoviskom domov, kde muž a žena spoločne pracovali a žili. V priemyselnej ekonomike muž opúšťal domov, aby pracoval v továrni, jeho žena zostávala doma, aby sa starala o deti. Poľnohospodárska ekonomika nám poskytovala širokú rodinu, priemyselná ekonomika rodinu základnú. V postindustriálnej ekonomike muž aj žena sú zamestnaní a nikto nezostáva doma s deťmi. Vlastne ani nemusia mať deti“ (Patrick J. Buchanan: Smrť Západu).

Uprednostňovanie ekonomiky pred ostatnými stránkami života je úzko prepojené s masovou výrobou, nadmernou spotrebou a poškodzovaním životného prostredia. Vyrába sa stále viac, aby sa mohlo viac konzumovať a vyhadzovať. Žije sa na dlh – finančný aj ekologický. Mimoriadne zarážajúce sú zväčšujúce sa sociálne rozdiely a nespravodlivosť v prístupe k základným životným potrebám. V jednej časti sveta sa hriešne plytvá, zatiaľ čo inde ľudia hladujú.

Blud ekonomizmu podnecuje ľudí k uctievaniu peňazí, pritom peniaze, ktoré sú dnes v obehu, nie sú kryté zlatom ani inými pevnými zárukami, sú to iba papiere, ba už ani nie papiere, iba čísla, ktorých hodnota je dočasne udržiavaná kolobehom finančných operácií a machinácií. Horúčkovitá honba za ziskom sa mieša s konzumným spôsobom života, čo prináša neustálu hrozbu hospodárskej krízy či dokonca zrútenia celého systému. Navyše, trpí príroda, ekologické škody a ohrozenia každým dňom narastajú, podobne ako hory odpadkov. Do istej miery pochopiteľnou, ale nevhodnou a neprimeranou reakciou je ekologický radikalizmus, prerastajúci až do fanatizmu, ktorý chce napríklad výrazne znížiť počet ľudí na planéte Zem z dôvodov ochrany prírody.

Paradoxne, hoci čelíme následkom ničenia prírody, prevláda ľahostajnosť vo vzťahu k pôde a produkcii potravín. V ľuďoch dneška – v takzvanom vyspelom svete – sa zahniezdila divná predstava, že jedla bude vždy dosť, že sa nejako „vyrobí“, že obchody budú vždy plné, dostatočne zásobené. Je to ilúzia modernej spoločnosti: očarenie z fungujúceho mechanizmu, z virtuálnej reality, z predstavy neustáleho pokroku. Preto sa málo dbá na potravinovú sebestačnosť, práca roľníka je zaznávaná, nedocenená. Avšak ten zdanlivo bezchybný, dokonale zostrojený mechanizmus sa môže predsa len pokaziť, veď už teraz dochádza k poruchám, povedzme následkom živelných pohrôm, teroristických útokov alebo vojnových konfliktov.

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (4/2023)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!