Obrana konzervativizmu

 

ZÁPISNÍK (6/2023)

Žijeme v časoch novodobého babylonského pomätenia. Francúzsky teológ a kazateľ jezuita Henri Pinard de la Boullaye to výstižne vyjadril už v roku 1929, keď prednášal v parížskom chráme Notre-Dame. V úvodnej konferenčnej reči vtedy konštatoval, že duchovný a hodnotový zmätok takzvanej modernej doby „siaha až do najintímnejších záhybov sŕdc“, prejavuje sa v každej oblasti, komplikuje vzťahy, narúša zdravie, sťažuje možnosť dohody a spolupráce, ale najmä obracia naruby zmysel života: „V tomto poľutovaniahodnom zmätku triumfujú skeptici.“ A možno dodať, že popri skeptikoch zo situácie ťažia ľudia s nečistými úmyslami, ktorým vyhovujú mútne vody protirečení, sporov a neistoty.

Príčin onoho pomätenia je viac. Predovšetkým treba spomenúť materializmus. Materializmus popiera duchovnosť, popiera metafyzický rozmer bytia, vedie k nezdravému egoizmu a ku konzumnému spôsobu života, v konečnom dôsledku oberá človeka o perspektívu, o vieru aj identitu. Z materialistického racionalizmu sa postupom času, s rastúcim sklamaním, neúspechmi a zlyhaniami, stal agnosticizmus. Viera v rozum je spochybnená, spochybnené je napokon takmer všetko, čo bolo kedysi v úcte, a tak zostáva už iba neviera, cynizmus, nepokoj alebo ľahostajnosť – a, pravdaže, zábava, pohodlie, užívanie si ako únik pred tragikou existencie.

 

Konzervativizmus ako odpoveď

Britský filozof Roger Scruton prezentoval názor, podľa ktorého sú dnes dobré veci, zdedené po predkoch, vážne ohrozené. A konzervativizmus predstavuje rozumnú odpoveď na toto ohrozenie, lebo potvrdzuje a chráni to, čo je dôležité, cenné, čo potrebujeme, aby sme mohli dôstojne a plnohodnotne žiť. V situácii, keď je tradícia považovaná za čosi zbytočné, je osobitne žiaduce pestovať úctu k nej a žiadať jej rešpektovanie. Pretože bez tradície, teda bez duchovných a kultúrnych koreňov, človek nevie, čo má robiť a ako sa správať: „Keď hovoríme o tradícii, nehovoríme o náhodných pravidlách a konvenciách, ale o odpovediach, ktoré sa podarilo nájsť na zásadné otázky.“

R. Scruton odhaľuje „totalitné pokušenie“, ktoré pretrváva (najnovšie pod označením liberalizmus), pokušenie „prerobiť spoločnosť tak, aby rovnosť mohol zhora presadzovať láskavý socialistický štát“. S tým súvisí nanucovaná prax politickej korektnosti. Politická korektnosť nerozlišuje medzi pravdou a klamstvom, podporuje pretvárku a ideologizáciu verejnej diskusie, núti každého vyjadrovať sa v súlade s proklamovanými požiadavkami doby. Oproti tomu konzervativizmus – ako „kultúra potvrdzovania“ – odmieta neuvážené experimenty, je mu cudzia každá forma sociálneho inžinierstva.

Etický relativizmus a hodnotový zmätok – ono novodobé babylonské pomätenie – má svoj odraz v jazyku. K politickej korektnosti treba pridať prekrucovanie významu slov a pojmov (klamoreč). Chápanie a používanie slova konzervativizmus nie je výnimkou. Za konzervatívne je dnes považované všeličo, hlavne všetko to, čo páchne starinou a čo je modernému človeku na smiech, čím opovrhuje. Zámer je jasný: spraviť z konzervativizmu mŕtvu vec, alebo prinajmenšom strašiaka, ktorého sa treba zbaviť. Lenže konzervativizmus znamená niečo celkom iné.

 

Pravá tvár konzervativizmu

Podľa R. Scrutona existujú dva druhy konzervativizmu: metafyzický a empirický. Metafyzický sa opiera o posvätné zásady, vychádza z nemenného mravného zákona a má v jadre náboženský charakter. Empirický konzervativizmus je skôr „moderným javom, reakciou na ďalekosiahle zmeny, pri ktorých zrode bola reformácia a osvietenstvo“. On sám sa priradil k empirickým konzervatívcom, uprednostňujúcim politiku a právo pred náboženstvom, ale zachoval si povedomie o dôležitosti a nezastupiteľnosti viery v Boha. Ako napísal, strata viery je „stratou útechy, spolupatričnosti a domova“. Otázkou zostáva, ako sa s tou stratou vyrovnať. Scruton neponúka jednoznačnú odpoveď, iba naznačuje, že riešením by mohol byť návrat k pravde a kráse, dodávajúc, že prázdnotu sekularizovaného sveta by sme nemali ignorovať, ale nejakým spôsobom zakrývať, aby sme do nej nakoniec nespadli.

Ortodoxnejšie odpovede a návrhy riešení predostiera v svojich úvahách rakúsky ekonóm a mysliteľ Friedrich Romig. Konzervativizmus v jeho podaní znamená prirodzenú cestu slobody a dôstojnosti, predstavuje hodnoty, za ktoré sa oplatí bojovať: dobro, pravda, krása, spravodlivosť. Kategorickým imperatívom konzervatívca je žiť v pravde, konať dobro, počínať si mravne, bojovať proti klamstvu. Sloboda sa dá udržiavať iba pravdou. Keď sa pravda vytráca, rozmáha sa nespravodlivosť, a keď sa vytráca náboženstvo, tak v spoločnosti či štáte upadá morálka, trhajú sa zväzky rodiny a solidarity, cesta k verejnému blahu je zahataná: „Vzniká to, čo bolo nedávno nazvané kultúrou smrti. (...) Hospodársky systém zodpovedajúci kultúre smrti a zlodejov je v súčasnosti prevládajúcim liberálno-kapitalistickým systémom exploatácie človeka a prírody.“ Riešením je uplatňovanie kultúry života, rešpektovanie stáročiami overených noriem a postupov, znovuobnovenie spoločenského poriadku na báze „skupinovo-stavovského usporiadania“.

V kontexte uvedených úvah F. Romig hodnoverne objasňuje podstatu konzervativizmu. Tá podľa jeho slov spočíva v ochrane večného v premenách času. Konzervatívec kladie dôraz nie na veci pominuteľné, premenlivé, ale na večné, nemenné: „Večný, nemenný je iba Boh. Konzervatívec je preto vždy a neodvolateľne homo religiosus bez ohľadu na to, aké náboženstvo vyznáva. Žije v súlade s náboženstvom kultúrneho kruhu alebo ľudu, ku ktorému patrí.“ Z toho vyplýva zodpovedný prístup k životu (k stvoreniu, k prírode, k sebe aj k iným ľuďom). Konzervativizmus je prejavom normálnosti, svedomitosti a zdravého rozumu.

 

Literatúra

Henri Pinard de la Boullaye: Ježiš a dejiny. Trnava, Posol Božského Srdca Ježišovho, 1944.

Roger Scruton: Jak být konzervativec. Brno, Centrum pro studium demokracie a kultury, 2021.

Friedrich Romig: Práva národa. Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2008.

 

Ján Maršálek

(Úryvok z článku, ktorý vyšiel v Literárnom týždenníku č. 3–4/2023)

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (5/2023)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!