Kauza Budaj bude ďalším skúšobným kameňom kvality slovenskej politickej kultúry

 

Karol Dučák

Slovenská politická kultúra je aj po vyše tridsiatich rokoch od vzniku samostatnej SR ešte stále v plienkach. To je jasné každému, kto aspoň trochu sleduje politické dianie u nás a porovnáva ho s dianím v štátoch s vysokou politickou kultúrou. Najnovším potvrdením tejto skutočnosti je kauza ministra Jána Budaja. V štátoch s vysokou politickou kultúrou každý politik, na ktorého padne čo len tieň podozrenia z nekalých praktík v minulosti, automaticky odstupuje. Sám, z vlastnej vôle. Netreba ho k tomu „dokopať“, ako my musíme pomaly dokopať k abdikácii ministrov, ktorí zlyhali na svojich postoch. Na Západe takýto politik jednoducho odstupuje. Z mnohých príkladov vymenujme na ilustráciu aspoň niektoré.

V máji roku 2010 boli mnohí Nemci šokovaní, keď nemecký prezident Horst Köhler dobrovoľne odstúpil zo svojej funkcie. Osudným sa mu stalo jedno zle interpretované vyjadrenie v masmédiách. Horst Köhler sa vtedy bez akýchkoľvek zlých úmyslov vyjadril na margo nasadenia nemeckých vojakov v Afganistane, ktorých chcel podporiť. Okrem iného povedal, že v krajnom prípade je potrebné aj vojenské nasadenie pre zachovanie nemeckých záujmov, napríklad voľných obchodných ciest. Lenže práve tieto jeho slová si opozícia vysvetlila ako potvrdenie dohadu, že Nemci vedú vojnu v Afganistane nie z dôvodu bezpečnosti, ale z dôvodu presadzovania obchodných záujmov krajiny. Márne sa prezident snažil vysvetliť svoje skutočné postoje. Nič nepomohlo. Napokon Köhler so slzami v očiach odstúpil.

V iných prípadoch odstupovali západní politici po obvineniach z plagiátorstva. Napríklad v januári 2021 odstúpila z funkcie rakúska ministerka práce a rodiny Christine Aschbacherová pre obvinenia z plagiátorstva pri získavaní vysokoškolských titulov. Dokonca bola z plagiátorstva obvinená aj v súvislosti s dizertačnou prácou, za ktorú získala rok predtým titul PhD. na Slovenskej technickej univerzite.

Paradoxné je, že po odstúpení rakúskej ministerky Študentská rada vysokých škôl pripomenula vtedajšiemu slovenskému premiérovi Igorovi Matovičovi jeho sľub o vzdaní sa magisterského titulu, ba dokonca mu doručila aj pripravené tlačivo na vzdanie sa titulu. K tejto výzve sa pripojila aj Komunita Zastavme korupciu, ktorá navyše vyzvala okrem premiéra aj iných plagiátorov, konkrétne Borisa Kollára, Branislava Gröhlinga, Petru Krištúfkovú a či Andreja Danka, aby sa takisto vzdali podvodne získaných titulov.

Igor Matovič však nezostal nič dlžný svojej povesti nevyspytateľného politika, známeho prekrúcaním faktov i vlastných postojov, a vyhlásil, že sa vzdá titulu až po tom, čo sa vzdá titulu ďalší plagiátor Branislav Gröhling. Ozajstné Kocúrkovo 21. storočia! Napokon ani jeden slovenský politik pre plagiátorstvo neodstúpil z funkcie ani sa nevzdal vysokoškolského titulu. To len dokazuje, že úroveň politickej kultúry u nás je ešte stále veľmi úbohá.

Zmení na tejto skutočnosti niečo kauza Budaj? Ťažko povedať. To závisí od samého ministra Jána Budaja. Ten by totiž mal po prevalení ďalšej kauzy odstúpiť bez ohľadu na to, či je vinný alebo nie. Tu sa totiž neskúma jeho vina či nevina. Abdikácia politika, na ktorého padne čo len tieň podozrenia z nekalých praktík v minulosti, je jednoducho železnou zásadou vyspelej politickej kultúry.

A tak bude kauza Budaj ďalším skúšobným kameňom kvality politickej kultúry na Slovensku. Ak Ján Budaj dobrovoľne odstúpi, bude to dôležitý signál, že sa úroveň politickej kultúry na Slovensku začína zlepšovať. Ak nie, znamená to, že stále žijeme v Kocúrkove „sto rokov za opicami“.

 

Karol Dučák

::

Súvisiace články:

Neslávne prvenstvá Igora Matoviča

Ako hlboko ešte klesne vláda premiéra Matoviča?!

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).