Sto rokov s Božím Slovom

 

Kráčame s Božím Slovom
100 rokov SVD na Slovensku a v Česku 1923–2023

Pod týmto názvom vyšla v Spoločnosti Božieho Slova (SVD) v Nitre kniha, ktorá zachytáva sto rokov pôsobenia SVD na Slovensku a v Česku. Táto mužská misionárska rehoľná spoločnosť bola založená Arnoldom Janssenom 8. septembra 1875 Holandsku.

V úvode publikácie sa zostavovatelia, ktorými sú pátri Peter Dušička, Pavol Baláž, Juraj Begany, Tomáš Gerboc, Ján Halama, Pavol Kruták, Ján Kušnír, Ján Štefanec, Martin Štefanec, Thomas Tulung a Marek Vaňuš, zamýšľajú nad otázkou, či má zmysel písanie ročeniek v misijnom rehoľnom inštitúte, a prichádzajú k názoru, že písanie o minulosti môže byť vďačným svedectvom o tom, ako svätý trojjediný Boh sprevádzal SVD na našom území v jej raste, vývoji a službe misijnému poslaniu Cirkvi; a zároveň môže byť prejavom vďaky všetkým misionárom, ktorí horlivo a obetavo niesli fakľu viery do sveta.

Táto ročenka je v poradí piatou, predchádzajúce ročenky vyšli po 10, 25, 50 a 75 rokoch pôsobenia, a preto sa v tejto kladie osobitný dôraz na posledných tridsať rokov. Autori si nekladú za cieľ písať históriu ani kroniku rehoľného spoločenstva, aj keď čitatelia sa veľa dozvedia, skôr si kladú za cieľ formou mozaiky priblížiť bohatú misijnú činnosť v minulosti a súčasnosti.

Čitateľom sa prihovára Mons. Viliam Judák, nitriansky biskup, nástupca biskupa Dr. Karola Kmeťka, ktorý 2. septembra 1925 privítal na Nitrianskej kalvárii misijnú komunitu, ktorá tu začala v júni 1927 stavať misijný dom. Vyslovuje vďaku za misionárov SVD, ktorí pokračujú v činnosti aj v súčasnosti a sú požehnaním pre Slovensko aj pre Nitrianske biskupstvo. K čitateľom sa prihovára aj generálny predstavený z Ríma Paulus Budi Kleden SVD, ktorý vyzdvihol, že slovenská provincia je jednou z mála v Európe, ktorá má nové povolania, a zablahoželal jej k oslave stého výročia pôsobenia na Slovensku, poďakoval za podporu misijnej činnosti na Slovensku, v Česku i vo svete.

Súčasný provinciálny predstavený páter Pavol Kruták vyzdvihuje veľké nadšenie a radosť, ktoré prispeli k rýchlemu rastu rehoľného spoločenstva, k ohlasovaniu evanjelia výchovou misionárov a šírením misijného povedomia medzi veriacimi. Približuje spiritualitu spoločnosti, ktorá je zameraná na život, na život tých, ktorí ju žijú, ako aj na život všetkých tých, ku ktorým misionári prichádzajú a na Slovo, ktoré je aj v oficiálnom názve spoločnosti a znamená osobu vteleného Božieho Slova Ježiša Krista, a tiež sa tým myslí Božie slovo zaznačené vo Svätom písme, ktoré misionári ohlasujú.

Čitatelia sú informovaní o začiatkoch SVD v bývalom Československu a o prvých členoch rehole pochádzajúcich z tohto územia. Rozvíjajúce a nádejné pôsobenie rehole postihla násilná likvidácia v roku 1950. Bývalý generálny predstavený P. Kappenberg sa vyjadril, že Spoločnosť „nikde nenašla toľko ochoty a štedrej pomoci ako na Slovensku... Túto skutočnosť, ktorej sme si plne vedomí, nemožno vytrieť z dejín Spoločnosti Božieho Slova“. Kniha ďalej informuje o pôsobení rehoľníkov SVD počas rokov totalitného režimu, keď žili svoje rehoľné povolanie v skrytosti, vzdelávali sa, šírili misijné myšlienky, udržiavali kontakty medzi sebou i pátrami v zahraničných misiách, vychovávali dorast, kňazskými vysviackami tajnými i v zahraničí, i zapojením sa do verejnej pastorácie v komunitách rehoľných sestier a na farách. Čitatelia sa dozvedia aj o materiálnej pomoci misiám cez posielanie balíkov poštou. Aj keď je dnes táto forma pomoci už zriedkavá, zostane zapísaná zlatými písmenami ako svedectvo štedrosti, obetavosti a lásky k misiám.

Ročenka sa zameriava na obnovu SVD, keď po páde komunistického režimu nastala pre Cirkev doba slobody: návrat rehoľných domov, vydavateľská činnosť, budovanie misijného domu Arnolda Janssena v Bratislave, činnosť misijných bratov, spolupráca s poľskou provinciou SVD, spolupráca s misijnými sestrami Služobníc Ducha Svätého (SSpS), založenie kláštora klauzúrnych sestier Služobníc Ducha Svätého ustavičnej poklony (SSpSAP) v roku 2008 v Nitre, pôsobenie vo farnostiach na Slovensku i Česku...

V závere sú slová bývalého predstaveného P. Heinza Kuluckeho (2012–2018), ktorý sa vyjadril: „Som rád, že všade, kde pôsobíme, ľudia nás majú radi. A som presvedčený, že bez verbistov by bol svet chudobnejší.“ Zostavovatelia vyjadrujú vďaku Bohu za všetky dobrodenia, ako aj ľuďom, ktorí im pomáhali a podporoval, zároveň sa pozerajú vpred, na ďalší úsek cesty ohlasovania evanjelia, s prosbou o nové misionárske povolania, počítajú so spoluprácou s laikmi, spoliehajúc sa na mocný príhovor svätých a blahoslavených Arnoldovej rodiny.

Texty sú vhodne doplnené množstvom farebných i čiernobielych fotografií. Kniha vyšla v pevnej väzbe, má 320 strán formátu 24 x 18,5 cm.

Osobná poznámka: S misionármi tejto rehole som sa stretol už v detstve, keď v našej farnosti pôsobil P. Andrej Slavkovský ako kaplán a vyučoval nás v škole náboženstvo a v okolitých farnostiach pôsobili P. Vojtech Kováčik a P. Arnošt Bindáč; oslovila ma horlivosť, s akou vykonávali pastoračnú činnosť.

 

Ľudovít Košík

::

Bratia misionári