Čo vieme o Ježišovi

 

Osemnásť storočí nikto nepochyboval o Ježišovej existencii. A nikto nepochyboval, že informácií o ňom je dosť – prinajmenšom na to, aby bolo možné prijať alebo odmietnuť jeho učenie. Len pomerne nedávno začali niektoré špekulatívne hlavy spochybňovať samé základy kresťanskej viery. Začali hľadať či už domnelé alebo skutočné chyby, protirečenia a zádrapky, vychádzajúc z premisy, že ak si kresťania mohli čosi vymyslieť, tak si to vymysleli. Kresťanstvo vraj stojí len na legendách a náboženských fantáziách.

Povedzme Humphrey Carpenter. V knihe o Ježišovi tvrdí, že pri skúmaní Ježišovho života si nemôžeme byť bezmála ničím istí, lebo nemáme dostatok spoľahlivých historických prameňov. Evanjeliá, tak ako ani ostatné biblické spisy, neberie ako hodnoverné dokumenty. Je toho naozaj málo, čo považuje za potvrdené. Ježiš vraj určite žil a zomrel na kríži, a určite sa volal Ježiš – na to má zaujímavý argument: toto meno bolo vtedy natoľko bežné, že by ho kresťania neboli použili, ak by nepatrilo skutočne jemu. Nuž, ťažko sa ubrániť ironickej poznámke: teda aspoň čosi obstojí pod prísnym pohľadom mudrlanta!

Carpenter je podozrievavý a v bádateľskom zápale (?) vyčiarkuje zo Svätého písma všetko to, čo sa mu zdá nepôvodné, nepravdepodobné, iracionálne – a z torza, ktoré mu zostáva, vytvára portrét „historického Ježiša“. Pritom sa, pravdaže, úplne vytráca duchovný rozmer života a pôsobenia zakladateľa kresťanstva, ako aj duchovný zmysel Písma. Spôsob uvažovania takýchto kritikov možno ilustrovať jednou príznačnou vetou (týka sa veršov, v ktorých Ježiš hovorí o svojej smrti a zmŕtvychvstaní; Mk 8, 27–31): „Prorocký tón tejto pasáže vedie mnohých biblistov k pochybnostiam o jej pravosti“ (Humphrey Carpenter: Ježiš). Skrátka, každý religiózny prvok je a priori považovaný za iluzórny.

Čo si máme o tom myslieť? Taliansky spisovateľ a publicista Vittorio Messori zdôrazňuje, že títo „mytológovia“ znásilňujú historickú skutočnosť, a pripája viacero dôkazov. Najmä Jánovo evanjelium je protikresťanskými autormi predstavované ako prototyp evanjeliovej legendy. V tomto spise sa vraj (podľa Engelsa) stmelil položidovský a polohelenistický mýtus oslobodenia, vytvorený nádejou proletárov. Messori vyvracia takéto bludy, poukazujúc okrem iného na trápne chyby či schválnosti, ktorých sa dopúšťajú „majstri rozumu“. Uveďme aspoň dva konkrétne príklady.

Evanjelista Ján spomína rybník s piatimi stĺporadiami, zvaný Betsata, v Jeruzaleme pri Ovčej bráne (Jn 5, 2). Táto zmienka vyvolala nespočetné komentáre moderných kritikov. Podľa nich ide o názornú ukážku legendárnosti evanjelia – tento rybník je z ríše bájok, len akýsi symbol. Aj z toho vraj vidno, ako si autori evanjelií vymýšľali, ich rozprávanie nemá oporu v realite. Predkladali sa všelijaké čudáctva, len aby sa mohlo tvrdiť, že tento rybník je výmyslom... Lenže potom došlo k tomu, že pri archeologických vykopávkach boli objavené pozostatky spomínanej vodnej nádrže! Rybník Betsata mal tvar nepravidelného obdĺžnika, po jeho štyroch stranách stáli arkády a piate stĺporadie bolo postavené vo vode a rozdeľovalo hladinu. Slovné bubliny posmešníkov zrazu spľasli.

Iný podobne trápny prípad má súvis s galilejským mestom Nazaret. Ako uvádzajú evanjeliá, Ježiš tam žil, ale mnohí novodobí vykladači tvrdili, že ide o mýtus, lebo Nazaret v tých časoch neexistoval; niekto z kresťanov ho teda vymyslel, aby mohol svojho hrdinu nazvať Nazaretským, čo malo lepšie korešpondovať s proroctvom Starého zákona. Prímeno Nazaretský, ktoré Ježišovi dáva Písmo, vraj treba spájať s aramejským slovom nazirá alebo so sýrskym nasaya (zasvätený, resp. Bohom chránený), alebo s výrazom nezer – výhonok (porov. Iz 11, 1–10). Aké však nastalo prekvapenie, keď v roku 1962 skupina izraelských archeológov našla písomný dôkaz o dávnej lokalite s názvom Nazaret! Existencia tohto mesta v Ježišovej dobe bola potvrdená: „Do hrobu vykopaného izraelskými bádateľmi popadalo takto množstvo teórií, vypracovaných jedine preto, aby vysvetlili dôvody, prečo si evanjelisti vymysleli jedno miesto a nazvali ho Nazaret“ (Vittorio Messori: Hypotézy o Ježišovi).

Vidno, akých omylov i vyslovených hlúpostí sa môže dopustiť rozum, keď sa odtrhne od viery, keď stratí spätosť s duchovnými koreňmi a ignoruje poznanie z nich plynúce. Poznávame totiž prostredníctvom rozumu i prostredníctvom viery a medzi týmito dvoma spôsobmi poznávania je hlboký súvis: „Viera a rozum sú ako dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša ku kontemplácii o pravde. Túžbu poznať pravdu a nakoniec poznať Boha vložil do srdca človeka Boh, aby človek tým, že bude poznať a milovať Boha, mohol dospieť aj k plnej pravde o sebe samom“ (Ján Pavol II.: Fides et ratio). Keď to človek nerešpektuje, stáva sa bláznom, ktorý si namýšľa, že mnoho pozná, v skutočnosti však stráca zo zreteľa základ všetkého poznania (porov. Prís 1, 7). Poznanie musí byť prehĺbené pochopením – a na to nestačí technicko-prírodovedecké myslenie; chápanie vyrastá z viery.

Napokon, keď si kladieme otázku, čo vieme o Ježišovi, mali by sme brať do úvahy i živú tradíciu Cirkvi a stáročnú skúsenosť viery. Môžeme sa inšpirovať životným príkladom celého zástupu svätcov. Títo ľudia sa úprimne a úspešne usilovali o priblíženie sa k Bohu, k Ježišovi Kristovi. Nejeden z nich mal osobitný dar a schopnosť vnímať duchovné skutočnosti, ktoré väčšine z nás unikajú. Mystici, ľudia so stigmami, vizionári – z ich života, z ich slov a mystických zážitkov sa môžeme dozvedieť viac o Ježišovi, môže nám to pomôcť v budovaní a prehlbovaní osobného vzťahu k nemu. Človek predsa potrebuje príklady a vzory, nepríde na všetko sám, patrí do spoločenstva!

Spomeňme aspoň svätého Františka z Assisi. Chesterton o ňom neváhal napísať, že je odzrkadlením Krista a dôkazom Kristovej prítomnosti v Cirkvi. Svätý František sa chcel podobať na svojho Majstra a porovnával sa len s ním, tak ako sa porovnáva obraz s originálom (Gilbert Keith Chesterton: Svätý František z Assisi). Môžeme ešte povedať, dívajúc sa na tohto svätého muža, že o Ježišovi nič nevieme?

 

Ján Maršálek

(Kapitola z knihy Kristus prichádza, ktorá vyšla vo vydavateľstve Post Scriptum.)