Hlasivka v hrdle Boha

 

Pavol Prikryl

Posledné básne Paľka Prikryla

Pred dvoma rokmi, 9. apríla 2021, vzal nám covid-19 po krátkom intenzívnom trápení zo slovenskej kultúrnej scény talentovaného básnika Pavla Prikryla. Poznali sme Paľka ako šikovného literáta, pohotového a schopného novinára, hovorcu oficiálnych miest, vydavateľa internetového časopisu VOX, rodinne založeného milujúceho manžela, šťastného otca štyroch detí a vzácneho kolegu i priateľa. Bol absolventom štúdia teológie na CMBF UK v Bratislave. Odišiel vo veku nedožitých 59 rokov (narodil sa v Žiline 25. apríla 1962, umrel v Bratislave). Ako novinár pôsobil medziiným v časopise Zrno, v Katolíckych novinách..., naposledy v časopise Quark. Do posledných svojich chvíľ sa s vervou venoval zostavovaniu, redigovaniu, editovaniu a rozširovaniu VOX-u, časopisu pre náboženstvo a kultúru.

Vydal niekoľko úspešných kníh, najmä zbierok básní, a to aj pre deti (Tíšenie bolesti, Pre najmenších, Rozhovory s anjelikom, Moje modlitbičky, Úvrate v nás, S anjelikom veselo, Mikulášske rozprávky – cd, Vianočné rozprávky – cd, S lampášikom do rozprávky, Na konci ticha, Oravské rondely). Okrem iného otextoval vydanie Hložníkovej Biblie. Roku 1995 mu medzinárodná novinárska organizácia UCIP so sídlom v Ženeve udelila za novinársku prácu prestížnu cenu International Media Award  for Excellence in Journalism. Roku 2020 ho Rada KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru ocenila Cenou Fra Angelica v kategórii slovesného umenia „za trvalý prínos do kresťanskej kultúry na Slovensku“. V televízii LUX moderoval diskusnú reláciu V Samárii pri studni.

V pozostalosti Paľka Prikryla spred jeho odchodu do večnosti – z prelomu rokov 2020 a 2021 – sa zachovalo niekoľko básní, ktoré sú svedectvom jeho pevnej viery a nádeje. Priam z nich vyžaruje presvedčenie o jeho poslaní na zemi a jeho pripravenosť na návrat k Otcovi. Až polovica z ôsmich básní je venovaná konkrétnym osobám, predposledná manželke Adriane, ktorá tieto verše sprístupnila na publikovanie. Básne autor neusporiadal do cyklu s nejakým osobitným označením, ale ide pri nich o cyklus prirodzený, vyplývajúci z následnosti. Dali sme mu (dodatočne) názov prevzatý z prvých slov prvej básne, napodobňujúc spôsob pomenúvania používaný pri pápežských encyklikách, cítiac pritom v metafore Paľkov literárny odkaz. Verše sú jednoduché vo výraze, akurátne výstižné, úprimné a vnútorne čisté.

Teofil Klas

Hlasivka v hrdle Boha

Básnik

Hlasivka v hrdle Boha,
hovorca ticha večnosti,
zvesť odtiaľ, hoci strohá.

Tak tečie Božia riečka –
aj slzu slovom premostí
a pusto v duši prečká.

Nevidieť nad oblohu,
znamená už len byť vlčí...?
Z ticha je bližšie k Bohu.

Báseň nás k nemu premlčí.

 

Breve jubilantovi
Jožkovi Zavarskému

A opäť na úvrati...
Nakladá na nás furman čas,
no málo z dávna vráti.

Úkradkom čosi-kdesi –
chcieť sa len dotknúť Božích krás,
po minciach splatiť, že si.

Možnože trochu clivo,
nuž, odpusť básni, priateľu,
však úvrať – to je život...

... a z piatka robí nedeľu.

(12. 11. 2020)

 

Ľan

Všetko má svoj čas, každé puto,
zasiate mám už možno na rubáš.
Nezúfam, nelkám, len mi ľúto
v snoch-nesnoch nemať modrú čestnú stráž.

Možno sa tká už kdesi plátno,
čo bude bielym zrebným závojom –
v ňom ťažké spustia dole, na dno,
to Božie pôjde v tichu po svojom.

A pole na belaso svieti...
Belasé nebo Božích detí.

 

Otázka
Norike

Keď aj chlieb býva navyše
a detí biedne málo,
keď hanbíme sa za kríže,
no každý chce byť kráľom,

keď nedelíme dvoma
a nikde nie sme doma

a keď nám zmysel uniká

– začuje niekto básnika?

 

Panychída za priateľa
Za Ondríkom Hrivňákom

Zas ďalší súpútnik...
Koľkýchže prežijem,
koľkýmže na pomník
napíšem rekviem?

Čo som mal na záloh,
je v slze na tvári.
Tú bolesť utrie Boh
a schová v jantári.

Netreba adresu,
už ich je priveľa.
Ďakovať, len že sú...

Že som mal priateľa.

(18. 11. 2020)

 

Predobraz

Ako chlieb na stole –
pohladiť,
oddať sa vôni.
A potom krájať...

Vychutnať do vôle
i striedku,
i z kôrky rony.
Predobraz raja.

(13. 12. 2020)

 

Spolu s tebou
Aďke

Iba my – ja a ty,
spojené prstienky.
Prostotou dojatí,
prežité spomienky.

Iba stôl, obrus, chlieb
a dvere dokorán,
z tichučkých modlitieb
ponúkať smädným džbán.

Sme takí, akí sme,
cestičkou do raja,
máme aj na písme:
Sme jedno. Ty a ja.

(21. 2. 2021)

 

Také prosté

Aj ťažké je občas prosté
jak studnička skrytá na poli
– krása nie je iba v skvoste,
smútok nie vždy dušu zabolí.

Srdce vtedy radosť predĺži,
keď ju celú vmestí do slzy.

Za závojom sveta skrytý
hľadať v tichu bytie v Bytí.

::

Súvisiace príspevky:

Strom sa pozná po ovocí

Slovo na konci ticha

Za Pavlom Prikrylom