 |
| Ilustrácia: Andrej Mišanek |
V Knihe sudcov je Joatamova bájka, ktorej hlboký zmysel nestráca na aktuálnosti ani dnes. Bájka hovorí o tom, ako si stromy vyberali kráľa. Oslovili najprv olivu, potom figovník aj vinič, no neúspešne – tieto užitočné a ušľachtilé rastliny sa zdráhali prijať kráľovský post, nechceli sa vyvyšovať nad ostatné stromy. Záujem však prejavil bodliak: „Ak ma vskutku pomažete, aby som bol vaším kráľom, poďte, schovajte sa v mojej tôni! Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka a strávi libanonské cédre“ (Sdc 9, 15).
Bodliak nezaváhal, hoci nehodný, hneď sa
chopil príležitosti, využijúc sľuby aj vyhrážky, a stal sa kráľom. Podobne
Sichemčania – ako čítame v spomenutej biblickej knihe – zverili kráľovskú
hodnosť Abimelechovi, zloduchovi a naničhodnému človeku, ktorý si to
nielenže nezaslúžil, ale ich aj priviedol do nešťastia.
Aká paralela so súčasnosťou! S tou našou
slovenskou. Zvolili sme si (opakovane) do vysokých pozícií nesprávnych ľudí.
Zverili sme vedenie štátu ľuďom bez chrbtovej kosti, plagiátorom
a karieristom, nepoctivcom a zlodejom, sociopatom a psychopatom.
Nedivme sa teda, že nás privádzajú do nešťastia.
Tragický obraz biedy a ničotnosti: bodliak je kráľom, podliak
vládne národu.
Ďalšie voľby sa blížia. Čo prinesú? Čomu
a komu dáme prednosť? A podľa akých kritérií sa budeme rozhodovať?
Žiaľ, ukazuje sa, že mnohí našinci nijaké
poriadne kritériá nemajú. A tak je namieste obava, že volebný výsledok
bude opäť odrazom mediálnej manipulácie, propagandy, všelijakých úskokov,
klamlivých rečí a prázdnych sľubov... Alebo sa stane zázrak?
Ján Maršálek
::
Súvisiace články:
Pandémia:
pravda vychádza na povrch
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Minulý pondelok sa čítalo z knihy sudcov čítanie vo sv. omši a zaznela tam veta, že "robili všetko naopak." Tak sa mi zdá, že aj my dnes takmer všetko robíme naopak, celkom inak akoby sme mali a ešte sa tvárime akí sme moderní, pokrokoví, ideme z dobou. Asi je zbytočné sa o tom rozpisovať, ale naozaj v našej krajine už funguje máločo, čoho sme denne svedkami, roztáča sa nebezpečne koleso inflácie, a peniaze prestávajú mať hodnotu, mnohí nevedia čo robiť, ako žiť. Vidím problém v tom, že po druhom vatikánskom koncile Cirkev zmenila stratégiu od oslavy Boha sa zamerala len na tzv. dobro človeka a žneme toho výsledky a ešte asi len budeme žať. Požiare, povodne, záplavy, zemetrasenia, vojny, osobné tragédie... by nás mohli nasmerovať k správnej orientácií, ale sme ešte schopní myslieť? Predstavitelia politickej moci nie sú našou elitou ale úbohými ziskuchtivými úbožiakmi, ktorí nemajú vzdelanie, inteligenciu, kultúru... ako môže dopadnúť národ s takými vodcami akých má? len nové tragédie a nová bieda nás môže čakať, žiadne lepšie zajtrajšky. Klamstvo, demagógia, urážky, podvody sú témami volebnej kampane. Je nádej že sa súčasný marazmus zmení? Niektorí očakávajú politického mesiáša. Už si ho vybrali v minulých voľbách a ako to dopadlo? Hrozí nám, že sa stane niečo podobného aj po 30. septembri. A my veríme, ale pohŕdame pravdou, kultúrou, životom, dobrom, láskou, obetou, službou, spravodlivosťou... Veríme v pokrok a chceme byť optimistami. Ale bez Božieho požehnania, nebude ani pokoj, ani spravodlivosť, ani lepší život. Kiež sa nad nami Pán Boh zmiluje. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť