- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

28. októbra 2023

Lema sabachtani

 

Teofil Klas
(Na okraj idey umelej inteligencie)

Teofil Klas

 

Samostvorenie z rebra

Rozumu velím stvoriť
rozumné,
čo samo odšľachtí sa z rebra.
Ty, hráčsky artefakt môj,
pózuj mne,
čo som ťa do jestvoty prebral.

Budem sa zvŕtať
pri automatoch.
Šalenec, skrátka asociál.
Nezaklniem sa v slovách troch,
šém avatara
rád som prijal.

Ešte si myslím,
že som celkom sám.
Tvorca a nevedomé prázdno.
Pritom
sám svoje vôbec nepoznám.
Suverénne sa teším z bláznov.

Všetko je, marí sa mi,
iba hra.
Mám stále otvorené skóre.
Keď sa mi hluché bingá
priňadria,
prikotvím hlúposť na obzore.


Bratislava 24. júla 2023

 

 

Lepra

Deus ex machina,
alebo sebastvor z rebra.
Namyslenosťou sa začína,
úchod je lepra.

Na márnosť poznám ťah,
na seba pritom ho neviem.
Či oslobodím sa od námah,
stvorím si rekviem?


Bratislava 27. júla 2023

 

 

Bezbrehá fantazma

Vesmír?
Je celý v mojej hlave.
Nemyslí za mňa.
Myslím zaň.
A moje zmýšľanie je pravé,
keď kôrku chleba vyhrýzam.

Lež doberá ma koncert končín.
Na jeho strunách v mysli hrám.
Na jeho tóny
neútočím,
profilujem z nich
filigrán.

Jednako
čo ma pri tom ruší:
že rozum hlucho predbieha.
Na čisté vnemy nemá uši
fantazma
 achjaj! —
bezbrehá.


Bratislava 31. júla 2023

 

 

Z prázdnoty púšte
(Huslenie)

Nebudem vari viac už
muzikálny?
Duny
sa lejú do tóniny dňa.
Bláham si
medzi prorokmi a kráľmi.
No je to kŕč
a čmára rigidná.

Namýšľam si,
že tribútu sa zbavím,
že nevyhnutné
zvládne moja kosť.
Bodaj by bolo
požehnaním pravým
z prázdnoty púšte
svoj
si poznať pôst!

Nárok
mám tak už azda na kobylky.
A na med
popod fúzy ťahaný.
Kým
z nenazdanej melodickej chvíľky
nepotiahnem tón
útlej záchrany.


Bratislava 8. augusta 2023

 

 

Mimózna dokonávka

Nečaruj,
nezariekaj poznané,
magor sa v hlave odohráva.
Mysleniu vôbec nejde o zbrane,
porážku splavuje už náva.

Vzdal si sa túžob?
Tak si mimo sna.
A nemáš zoru na priedomí.
Si plachá dokonávka mimózna,
aj závan ešte ťa v hre zlomí.

Nepripúšťaj si z kúta veštenie.
Môže ťa tupo skríža bodnúť.
Ohlas, ha? Nepovedá.
Ešte nie.
No máš byť vari iba odľud?


Bratislava 10. augusta 2023

 

 

Odzavše

Stále je iba tu a teraz.
Kvantovaný čas neplynie.
Je iba výhľad z večných terás
koincidenčnom režime.

Kde som? A kadiaľ, zdá sa, idem?
Som tu a teraz odzavše.
Neodpálim sa v panychíde
na omeletu do ťapše.

Digitálne ma budú pražiť.
Na škripec napnú myslenie.
No čo by som bol nedaj pražid,
nenájdu vo mne gnózy sčíslené.


Bratislava
25. októbra 2023

 

 

Granáty

Život a svet je hologram
singularity srdca.
Rola súdená novohrám
každý deň zahorúca.

Zošľahne tuhý ľadovec
v zábere spoza okien.
Odprevadí sa nakoniec?
A zasa bude Gauguin?

V jednom sne ako na púšti
rozparuje sa tráva.
Chuť horčice a kapusty
do živa povoláva.

Ibaže sú tu granáty
aj húfnicové strely.
Či príbeh v srdci nahratý
nájde svoj odpal v cieli?


Bratislava 17. augusta 2023

 

 

Z príhany

Čas, ten je diskrétny.
Ibaže človek, ten nie.
Každý deň z čírej tmy
naberá prevrátené.

Abyže bolo zle?
Abyže bolo nie tak?
Charita odoznie,
zrak bude v iných métach.

Chmatné sú hmatníky,
húževnatá je spása.
Z priznania klasiky
na pohľad čudné zdá sa.

Čas je len pridaný.
Lež človek, ten je daný.
Moce sa z príhany
až do nebeskej brány.


Bratislava 19. augusta 2023

 

 

Spomienka z budúcnosti

Už sa mi vari mozog skvrkáva.
A odliepa sa od lebkovej kosti.
V medzipriestore
vnímam prázdnotu.

Scéna je zrazu veľmi vrtkavá.
A príbeh,
ajha, je až veľmi prostý.
Nedostáva sa ani k zámotu.

Čo sa mi sníva, je už inakšie.
Ktožehovie, och,
skade sa to berie.
Nestačí na to ani trezor slov.

Môj čas,
ten k večnosti ma pripáše.
Ostatné bude podenkové perie.
A pridané tak azda pre poslov.

Necítim depozity bezdomé.
Neistota?
Ach, nadbytočná triaška.
Chcela by mátať? Rada by.

Ešteže je aj tvárne vedomie.
Spomienka z budúcnosti
do včerajška.
I ďalšie, čo sa k tomu naďabí.


Bratislava 27. augusta 2023

 

 

Zámena

Jednostaj v motíve.
Vždy o bod
a o krok zrelšie k záveru.
Lež nejasnosti zaberú.
Počítač verí, že som robot.

Artificial intelligence. Ach.
Vraj znesvätením chrámu je.
No doslova sa blamuje,
kto zaklína ju
v tiesňach.

Nemôže hýriť, kým som tuná.
Tu nenastane zámena.
Nespomeniem si na mená,
jednako
v strunách zunia.

Inštrument
čajsi nehmataný.
Nadchádzka? Cesta nejde ta.
Odzyvy z hĺbky predsveta.
Nuž, téma „lema sabachtani“.


Bratislava 5. septembra 2023

 


::

Odporúčané:

Rozhovor s Teofilom Klasom

Poetické spektrum

Epištola o Diablových elixíroch

Každý deň báseň

1 komentár:

  1. Ján Maršálek10.1.24

    „Počítač verí, že som robot.“

    Počítač je vlastne hlúpy, nevie o nás nič, pretože nemá srdce, nemá dušu. A umelá inteligencia nie je o nič múdrejšia, lebo ani ona nemá srdce, nemá dušu. Neoklame nás, pokiaľ neoklameme sami seba. Nepremôže nás, ak sa sami nevzdáme života v plnosti. Veď človek je viac ako živočích, viac ako biologický mechanizmus či algoritmus, viac ako hmota!

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.