EÚ sa dostáva na chvost civilizačného vývoja

 

Karol Dučák

Ešte v relatívne nedávnej minulosti bola Európa hnacou silou pokroku ľudskej civilizácie. Národy starého kontinentu boli výkvetom ľudstva po každej stránke. Mohli by sme s istou dávkou zveličovania povedať, že Európa bola mozgom sveta. Významnou mierou prispela k búrlivému rozvoju mnohých vedných disciplín, ale aj k rozvoju umenia a k šíreniu Kristovho učenia vo svete. Tieto zásluhy sú zaiste nespochybniteľné a dnes, v dobe katastrofálneho úpadku európskej civilizácie, si ich môžeme s nostalgiou pripomínať.

Doteraz je síce v mimoeurópskych národoch nemálo ľudí, ktorí s úctou a rešpektom študujú európsku kultúru a históriu starého kontinentu, ale to nič nemení na skutočnosti, že Európa beznádejne upadá. Aj Európska únia, ktorá sa mala stať akousi výkladnou skriňou starého kontinentu, sa potáca na pokraji priepasti. Pritom vyše 448 miliónov obyvateľov EÚ tvorí väčšinu obyvateľov Európy a sú medzi nimi najľudnatejšie a najvýkonnejšie ekonomiky starého kontinentu.

Vinou stupídnych politikov si toto integračné zoskupenie dalo vnútiť koronahystériu, živelné prijímanie imigrantov z iných kontinentov, protiruské sankcie, masívnu podporu Ukrajiny v konflikte s Ruskom, tzv. Green Deal a iné škandalózne veci, vedúce Európsku úniu k nezadržateľnému pádu do záhuby. Potápajúce sa Spojené štáty sa zachraňujú na úkor EÚ a servilní európski politici v službách USA sú im v tom maximálne na pomoci.

EÚ, tento obludný bruselský moloch, výrazne zaostáva za najvyspelejšími krajinami mimo starého kontinentu po každej stránke a stáva sa pre svet nezaujímavým, marginálnym fenoménom, akýmsi skanzenom, respektíve novodobou ukážkou úpadku vyspelej civilizácie. Dnes si síce „eurohujeri“ pochvaľujú, že EÚ je treťou najväčšou populáciou na svete po Indii a Číne, ale čo z toho? Podľa jednej prognózy bude obyvateľstvo EÚ v roku 2070 tvoriť len „približne štyri percentá celosvetovej populácie“ (commission.europa.eu).

Navyše, EÚ výrazne zaostáva za vyspelým svetom v oblastiach vedecko-technického rozvoja a vo výkonnosti ekonomiky, a toto zaostávanie sa sotva podarí v dohľadnej dobe eliminovať. A ak sa hovorí, že ryba smrdí od hlavy, potom EÚ smrdí od Nemecka, najľudnatejšej a hospodársky najsilnejšej členskej krajiny Únie, ktorá ťahá do priepasti aj zvyšok tohto európskeho integračného zoskupenia.

Situácia Nemecka je alarmujúca. Vláda a popredné nemecké ekonomické výskumné ústavy očakávajú na konci roka 2023 prepad ekonomiky do recesie a celkový pokles hospodárskeho výkonu o 0,4 až 0,6 percenta. To už sú vskutku varovné čísla. Lenže Nemecko nečakajú priaznivé vyhliadky ani v budúcnosti. Nemeckí ekonomickí experti varujú pred možným spomalením nemeckej ekonomiky na celé desiatky rokov. Krajinu trápi starnutie populácie i priemyslu, ktorý sa nedostatočne modernizuje. Pokles výkonnosti nemeckej ekonomiky spôsobuje aj pomalé zotavovanie globálnej ekonomiky, čo ohrozuje vyhliadky exportne zameraných podnikov v krajine.

Nemecko veľmi vážne ohrozuje demografická katastrofa, spôsobujúca starnutie nemeckého obyvateľstva a nedostatok kvalifikovaných pracovných síl v produktívnom veku. No aby toho nebolo málo, vinou katastrofálnych zlyhaní nemeckých politikov odchádza z krajiny do zahraničia – či už dočasne alebo natrvalo – nezanedbateľná časť najkvalitnejších pracovných síl. Tie nie je možné nahradiť prichádzajúcimi nekvalifikovanými imigrantmi, ktorí len zaťažujú nemeckú ekonomiku a ohrozujú bezpečnosť Nemcov (zvýšená kriminalita).

Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily je varovným signálom pre nemeckých národohospodárov. Pokiaľ federálna vláda a firmy nezačnú konať čo najskôr, môže byť o pár rokov definitívne neskoro. Odborníci odporúčajú realizáciu účinných opatrení, predovšetkým „viac stimulov pre zárobkovú činnosť, reformu imigračnej politiky, viac investícií a otvorenosť novým technológiám, ako je umelá inteligencia“ (suedkurier.de).

Nemecké hospodárstvo dostáva nové a nové rany. Najnovšie ide o rozhodnutie proti Klimafondu (KTF), ktorý mal financovať prechod „na zelenú chémiu, rozbeh vodíka, výrobu batériových článkov a výrobu polovodičov“ (tagesschau.de). Spolkový ústavný súd totiž v polovici novembra 2023 rozhodol, že presmerovanie 60 miliárd eur už nepotrebnej „koronapomoci“ do KTF porušuje dlhovú brzdu v základnom zákone. Takže táto suma finančných prostriedkov sa do KTF nedostane a to je vážne ohrozenie perspektívy nemeckej ekonomiky do budúcnosti. Ako informovala agentúra Reuters na základe údajov osoby, oboznámenej s predpokladmi ministerstva hospodárstva, môže strata investičných prostriedkov podľa prvotných odhadov „spôsobiť, že rast bude v roku 2024 približne o pol percentuálneho bodu nižší“ (tagesschau.de).

Takto pomaly zhasína perspektíva rýchleho oživenia nemeckej ekonomiky, čo vážne ohrozuje celú Úniu. Navyše, ani Francúzsko, druhá najvýkonnejšia ekonomika EÚ, na tom nie je oveľa lepšie. Francúzsko sa síce zrejme vyhne recesii a zaznamená nepatrný hospodársky rast, podľa Banque de France by mala francúzska ekonomika v roku 2023 a aj v budúcom roku vzrásť o nepatrných 0,9 percenta (porov. openiazoch.zoznam.sk), lenže krajinu galského kohúta trápi iný vážny problém, ktorý ohrozuje existenciu tohto štátu v takej podobe, v akej sme ho poznali v minulosti. Krajina stojí na prahu občianskej vojny. Nezvládnutý prílev neprispôsobivých imigrantov doslova ohrozuje každodennú existenciu pôvodných obyvateľov krajiny. Ak by sa nepodarilo zabrániť občianskej vojne vo Francúzsku, bola by to ďalšia zdrvujúca rana pre EÚ.

Bruselský moloch stráca dych a zaostáva za vyspelým svetom. Ani jedna veľká technologická firma v Európe nepatrí do svetovej špičky. Najviac brzdí rozvoj nedostatok najmodernejších čipov, ktoré sa vo veľkom vyrábajú mimo európskeho kontinentu, takže EÚ je odkázaná na ich dovoz. Priemyselnú výrobu výrazne brzdí aj nedostatok polovodičov, zaostávanie digitalizácie, nedostatočné investície do výskumu, vývoja a inovácií, ale aj iné neduhy, ktoré ohrozujú perspektívu rozvoja tohto európskeho integračného zoskupenia.

Európske zaostávanie za najvyspelejšími ekonomikami sveta komentuje Radoslav Danilák, zakladateľ a riaditeľ slovensko-americkej spoločnosti Tachyum, rozbiehajúcej výrobu nových čipov, slovami: „Európsky investičný kapitál a burza majú príliš bankovo orientovanú štruktúru, a preto Únia nemá firmy ako Intel, Apple, Google, Facebook, Qualcom, ktoré generujú dopyt po čipoch. Európa bola a ešte je fragmentovaný trh, kde škálovateľnosť je ťažšia v porovnaní s veľkými homogénnymi trhmi ako USA a Čína. Európa to nepovažovala za strategický priemysel ako autá a závisela od USA“ (aktuality.sk).

Jedinou silnou stránkou EÚ sú tradičné automobilky. Napríklad v roku 2020 patril nemecký Mercedes do prvej desiatky najhodnotnejších značiek sveta. Ale to je len kvapka v mori. Ani automobilky celkové postavenie EÚ nezachránia. Zvlášť v súčasnej situácii, keď sa EÚ nedarí s elektromobilmi a výroba batérií pre elektromobily je na európskom kontinente zastúpená v nedostatočnej miere.

Európskej únii škodí aj ťažkopádna bruselská byrokracia s enormným množstvom regulácií a nedostatočnou ochranou pred dumpingom z Ázie. Ukazuje sa, že hoci blázniví neoliberáli typu diletanta Ivana Mikloša zavrhovali protekcionizmus, určitá miera ochranárskej politiky vo vzťahu k domácim ekonomickým subjektom je vždy namieste. Ako uvádza Danilák, je „dôležité uprednostňovať výrobky EÚ tak, ako to robia iné štáty, a podporovať firmy, ako je napríklad Tachyum“ (aktuality.sk).

Vari najzhubnejší vplyv na vyhliadky EÚ do budúcnosti má však demografická katastrofa. Tá postihla fakticky všetky národy starej Európy. Európania žijú dlhšie a zdravšie ako kedykoľvek predtým, paradoxne však európske národy katastrofálnym tempom vymierajú. No nie národy na iných svetadieloch, kde populácia naopak citeľne rastie. Podľa jedného zdroja bude žiť na našej planéte v roku 2100 pravdepodobne okolo 9,5–10,5 miliardy obyvateľov a „priemerný pozemšťan bude žiť o 35 rokov dlhšie ako v roku 1950“ (aktuality.sk). Z toho v EÚ by malo podľa prognózy Eurostatu žiť 420 miliónov ľudí. Počet Európanov teda poklesne o 27,3 milióna. Kým počet obyvateľov vo svete ako celku výrazne vzrastie, európske národy budú rýchlym tempom vymierať (porov. sita.sk).

Za takýchto okolností je absolútne nemožné zabezpečiť hospodársky rast. Demografická katastrofa prináša celý rad hrozieb. Predovšetkým pre trh práce. Udržateľný hospodársky rast si totiž vyžaduje buď zvýšiť prílev pracovných síl na trh práce alebo zvýšiť produktivitu prostredníctvom technického pokroku a rozvoja zručností. To EÚ v súčasnosti nie je schopná zabezpečiť, takže zaostávanie za vyspelým svetom sa len prehĺbi. Zvlášť ohrozené sú vidiecke regióny, ktoré sú zvlášť pre mladých ľudí menej atraktívne ako mestské regióny.

Úniu ohrozuje aj vysťahovalectvo nespokojných pôvodných obyvateľov, ktorí sa cítia byť ohrození vo svojej vlasti a hľadajú si nový, bezpečnejší domov. Sú medzi nimi mnohí vysokokvalifikovaní ľudia. Prirodzene, starnutie populácie si vyžaduje „zvýšenú potrebu opatrovateľských služieb a ohrozuje dlhodobú finančnú udržateľnosť našich sociálnych štátov“ (commission.europa.eu).

Dopady demografickej krízy sú mnohostranné. Mnohopočetné rodiny sa stali vzácnosťou, naopak, pribúdajú rodiny s jedným či dvoma deťmi. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. EÚ sa pritom snaží riešiť demografickú katastrofu tým najdeštruktívnejším spôsobom – nekontrolovaným prílevom imigrantov z mimoeurópskeho priestoru. Lenže to je najistejšia cesta k záhube európskej civilizácie.

Tak ako na to? Je ešte možné aj teraz, v hodine dvanástej, zachrániť štáty EÚ pred pádom do priepasti? Odpoveď znie: nič nie je nemožné. Lenže najprv by sa v EÚ muselo zmeniť veľa vecí. Predovšetkým – ak máme zachrániť pred totálnou skazou tých 27 krajín, ktoré v súčasnosti tvoria Európsku úniu – musíme rozbiť dnešnú nefunkčnú podobu Únie a vybudovať nové, voľnejšie spoločenstvo slobodných európskych národných štátov. Okrem toho sa Európa musí vrátiť k svojím kresťanským koreňom a intronizovať Ježiša Krista ako svojho Kráľa. Taktiež je nevyhnutné čo najskôr zastaviť vymieranie pôvodných európskych národov výraznou podporou pôrodnosti.

Bude to beh na dlhú trať a výsledky sa nedostavia v krátkej dobe, ale raz treba začať. A potom budú môcť slobodné európske národy, zbavené jarma EÚ, nadviazať spoluprácu so všetkými štátmi sveta, predovšetkým s krajinami BRICS, a prijímať opatrenia, ktoré vyhovujú európskym národom, nie Washingtonu. Okrem iného je nevyhnutné intenzívne spolupracovať s Čínou, ktorá sa stala skutočnou dielňou sveta, a s Ruskom s jeho gigantickými surovinovými zdrojmi. Ak sa slobodné európske národy po rozpade EÚ neotvoria na všetky štyri svetové strany, nebudú mať šancu dobehnúť najvyspelejšie krajiny sveta.

Jedno je isté – ak chce Európa na poslednú chvíľu predísť zániku svojej kedysi oslnivej civilizácie, musí sa znovu stať Európou slobodných kresťanských národov. Inej cesty k prosperite na európskom kontinente niet.

 

Karol Dučák

::

Rozhovor s autorom: Bojujme za zachovanie kresťanských a národných koreňov.

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).