Zlatá ruža ako symbol umeleckého diela

 

ANTIKVARIÁT

Konstantin Paustovskij: Zlatá ruža

Bratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1963

Kniha Konstantina Paustovského (1892–1968) o „nádhernej podstate spisovateľskej práce“ nie je teoretickou príručkou či učebnicou – hovorí o literatúre a umení prostredníctvom osobných poznámok, postrehov, príbehov a alegórií, spája umeleckú tvorbu so životom, s jeho prejavmi, ktoré môžu byť napohľad jednoduché, všedné, nezaujímavé, ale v tvorivom procese sa aj drobné zrniečka reality spájajú a menia na „zlatú ružu“, ktorá je tu symbolom umeleckého diela.

Paustovskij píše: „Najdôležitejšie je, aby spisovateľ do každej svojej práce, ba aj do tej najmenšej poviedočky vložil celú svoju dušu, aby prejavil seba a tým zároveň prejavil názor svojej epochy, svojho národa.“ V tom by mu nemal brániť ani falošný stud, ani falošné ohľady: „Pri práci musí spisovateľ zabudnúť na všetko a písať tak, akoby písal pre seba alebo pre najdrahšiu bytosť na svete.“

Umelecké dielo je do značnej miery autonómne, má svoju vlastnú vnútornú logiku – jeho autor sa „zavše sám diví tomu, čo napísal“. Práve to dáva dielu životaschopnosť: prvky spontánnosti, osobitosti, zanietenosti, v neposlednom rade úprimnosti a pravdivosti. Pritom „inšpirácia je prísny pracovný stav“, spisovateľ potrebuje sebadisciplínu, mal by svoju prácu brať vážne a zodpovedne.

Paustovskij, ako sa vyznáva, mával obdobia, keď písal od svitu do mrku. Cielene vyhľadával možnosti a spôsoby, aby sa mohol sústredene venovať literárnej tvorbe. Inšpiráciou mu boli najmä stretnutia s ľuďmi a pobyty v prírode. Všímal si aj drobnosti, jednotlivých ľudí, ich gestá, slová, ale i zmeny či výkyvy počasia, a to potom prenášal do textov, preto majú punc prirodzenosti a sympatickej jednoduchosti, nepôsobia vyumelkovane.

Základom dobrého vkusu je cit pre mieru – súmernosť, zrozumiteľnosť, „nič zbytočné, málo ozdôb, prostota, pri ktorej vynikne a prináša opravdivý pôžitok každá línia“... V doslove Ondreja Marušiaka čítame: „Zlatá ruža je neveľké dielo s veľkými, podnecujúcimi a inšpirujúcimi myšlienkami.“ S tým možno bez výhrad súhlasiť. Táto kniha poskytuje pekné a obohacujúce čítanie.

 

Ján Maršálek

::

Recenzujeme krásnu literatúru:

Jozef Cíger Hronský: Pohár z brúseného skla

Milan Šmelko: Náklonnosť mesiaca

Slovo ako dar (Nad poéziou Pavla Prikryla)

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.