Napriek tomu, že veľká väčšina médií,
novinárov, komentátorov, politológov, hercov, zabávačov, komediantov všetkého
druhu nazakryto podporovala Ivana Korčoka, prezidentom sa stal Peter Pellegrini.
Napriek predvolebným prieskumom, odhadom a prognózam, ktoré nám chceli
napovedať, koho treba voliť, kto bude víťazom, voľby dopadli inak. Obraz Slovenska,
vytváraný médiami takzvaného hlavného prúdu, sa ukázal ako falošný.
Víťazom prezidentských volieb sa napokon pomerne jednoznačne stal kandidát súčasnej vládnej koalície. A kto prehral? Ani nie tak Ivan Korčok ako skôr postavy stojace za ním – tieňová skupina ľudí, ktorým sa nedarí vyhrať voľby, ale ich chuť vládnuť je veľká. Z dlhodobejšieho politického hľadiska však asi najväčšiu porážku utrpel Štefan Harabin. Jeho neschopnosť či neochota uznať realitu, prejaviť ústretovosť a empatiu vedie k strate ďalších a ďalších priaznivcov. A z morálneho hľadiska najviac zlyhalo Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré sa opäť raz oportunisticky postavilo na stranu progresivizmu a globalizmu.
Neprekvapuje, že hneď ako bol jasný výsledok
druhého kola volieb, začali sa ozývať vzlyky, ponosy i hnevlivé výkriky
samozvaných slušných ľudí z „demokratického tábora“. Víťazom sa vraj stal „popletený
lúzer“, ktorému vyšla stávka na vojnu, napísal Denník N, pomohol si „klamstvami,
šírením strachu, úmyselnou polarizáciou, neférovou kampaňou či paktovaním s extrémistami“
(Sme) a to znamená, že „krajinu nečakajú dobré časy“ (Aktuality.sk)...
Nuž, máme aj takých demokratov, ktorým sa páčia demokratické voľby iba vtedy,
keď dopadnú podľa ich predstáv.
Čosi sa stalo: občania Slovenskej republiky
svojprávne rozhodli o tom, kto bude prezidentom, a sklamali politických
marketérov a špekulantov usilujúcich sa o ovplyvnenie verejnej mienky
v prospech kandidáta opozície. Pravda, zo stanoviska kresťanského voliča
nie je Peter Pellegrini tým najlepším človekom na poste prezidenta (zásadoví
kresťanskí politici sa akosi vytratili z vrcholovej politiky), ale azda
možno vyjadriť mierny optimizmus a nádej, že veci v štáte sa pohnú k lepšiemu.
Ján Maršálek
::
Súvisiaci článok: Prezidentské voľby.
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Zdá sa mi, že niektorí predstavitelia liberálnej demokracie, sú len vtedy za demokraciu a za dialóg, len keď môžu diktovať, manipulovať, ovládať iných, teda vládnuť totalitným spôsobom. Ak prehrávajú vtedy sú nervózni, hrubí, arogantní... Ale demokracia môže byť aj o skutočnej slobode, kedy čestní a statoční ľudia berú zodpovednosť za seba, svoje rodiny, obce, národy, štáty do vlastných rúk v prospech spoločného dobra, nie záujmových a ekonomických skupín. Ukazuje sa, že keď oficiálne kresťanstvo zlyháva, keď sa jeho predstavitelia stavajú na stranu mocných a bohatých čestní ľudia dokážu vytvoriť pozitívnu a tvorivú alternatívu a kreativitu. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťZaujímavý komentár Daga Daniša v Štandarde:
OdpovedaťOdstrániťhttps://standard.sk/622066/osvietenci-sa-opustili-to-povolebne-kvilenie-pripomina-lod-blaznov
Autor okrem iného píše: „To povolebné kvílenie pripomína loď bláznov... Loď bláznov, ktorú dnes sledujeme, je následkom mediálnych kampaní z minulých rokov... Mimochodom, tá loď bláznov, na ktorej sa už roky plavia poniektorí „osvietenci“ a tvorcovia kampaní, je hlavným dôvodom, prečo ich kandidáti prehrávajú voľby. Ľudia už majú plné zuby ich strašenia, manipulácií, ultimát, nadradeného pózovania, posmeškov namierených na väčšinu...“
Ľudovít Števko v článku „Povolebná zákopová vojna“ píše:
OdpovedaťOdstrániť„Ivan Korčok, "občiansky kandidát" dušou i telom zavesený na Progresívnom Slovensku, psychicky nezvládol svoju prehru v prezidentských voľbách. Aký bol v predvolebnom boji, takým zostal i po voľbách – nervózny a útočný. (...) Ukázalo sa, že samozvaná demokratická opozícia nestavila na najlepšieho koňa. Z volieb hlavy štátu urobila referendum o nedôvere k vláde Roberta Fica a cez okná bratislavských kaviarní nedovidela na vlastný chotár, nepochopila, že Bratislavský kraj nie je Slovensko.“
(IN: Slovenské národné noviny č. 8/2024)