Prvý slovenský arcibiskup v novodobých dejinách Slovenska

 

Karol Kmeťko

(K 150. výročiu narodenia Dr. Karola Kmeťka)

Významný cirkevný hodnostár, arcibiskup, publicista a spisovateľ Dr. Karol Kmeťko sa narodil 12. decembra 1875 v Dolných Držkovciach v okrese Bánovce nad Bebravou. Jeho otec, ktorý tam bol notárom, vychoval desať detí – päť synov a päť dcér. Dvaja zo synov sa venovali kňazskému povolaniu, Karolov brat Pavol bol dlhé roky profesorom na gymnáziu v Nitre a potom farárom v Dražovciach pri Nitre, a jedna z dcér bola milosrdnou sestrou, v Žiline a na okolí dobre známou ako sestra Bonifácia, predstavená Biskupského sirotinca v Žiline.

Ľudovú školu vychodil Karol Kmeťko v rodnej obci a gymnázium, na ktorom v roku 1895 zmaturoval, v Nitre. Ako výborného žiaka ho poslali na bohoslovecké štúdiá na univerzitu do Budapešti, odkiaľ sa vrátil ako národnostne uvedomelý Slovák. Za kňaza bol vysvätený 2. júla 1899 v staroslávnej Nitre.

Keďže Nitrianska diecéza sa rozprestierala prevažne v hornatom kraji severozápadného Slovenska s farami roztratenými po vŕškoch a kopaniciach, prežil Karol Kmeťko takmer celý kňazský život pred nástupom na biskupský stolec v tomto hornatom kraji. Prvou kaplánskou stanicou bola Bošáca, obec na slovensko-moravskom pohraničí, odkiaľ bol po niekoľkých mesiacoch preložený do Bolešova a zanedlho do Diviny pri Žiline. Po dvojročnom kaplánovaní v Divine zastupoval chorého kaplána v Riečnici (dnes už neexistujúcej obci) na Kysuciach a odtiaľ prešiel za kaplána do susednej Novej Bystrice. Táto farnosť patrila medzi najťažšie kysucké fary. Veľmi chudobný ľud žil po roztrúsených osadách a lazoch, no bol veľmi pracovitý a hlboko nábožný. Hoci Karol Kmeťko účinkoval na ťažkých staniciach, predsa dokončil teologické štúdiá – zložil dve rigoróza, napísal doktorskú dizertačnú prácu a v roku 1906 dosiahol hodnosť doktora na budapeštianskej univerzite.

Z Novej Bystrice sa Karol Kmeťko dostal do Kysuckého Nového Mesta, kde pôsobil šesť rokov (do roku 1910). Veriaci tejto farnosti si dlho zachovali pamiatku jeho účinkovania, najmä jeho pôsobivé kázne. V čase veľkého požiaru mesta v roku 1904 pochovával obete tejto tragédie. Na Kysuciach úplne zrástol so slovenským ľudom a popri pastoračnej práci sa venoval aj sociálnemu povzneseniu pospolitého ľudu. Už v roku 1908 začal verejne vystupovať v ľudovo-sociálnom duchu a zároveň udržiaval styky s poprednými slovenskými národovcami a prispieval do slovenských časopisov. Ako kaplán kysucko-novomestský vyhotovil slovenský preklad známeho dielka Petrík, malý apoštol sv. prijímania.

V roku 1910 bol poslaný za dočasného správcu fary do Považskej Bystrice, ale ešte v tom roku mu bola zverená správa fary v Kysuckom Novom Meste, a rovnako v tom istom roku správa fary v Tepličke nad Váhom, kde bol farárom až do roku 1921, kým sa nestal biskupom. V Tepličke nad Váhom rozvinul plánovitú systematickú pastoračnú prácu. Veľkú pozornosť venoval mládeži. Kvôli sociálnemu povzneseniu tam založil Potravné družstvo, ktoré sám viedol. V Tepličke pôsobil Karol Kmeťko v dobe najväčšieho národnostného útlaku. U vrchnosti bol proskribovaný ako pansláv a bol preto sledovaný.

Po skončení prvej svetovej vojny, keď Slováci spolu s Čechmi vytvorili samostatný štát, nastal dejinný obrat v živote slovenského národa. Dr. Kmeťko, jeho verný syn, dostal sa do popredia. Ako blízky spolupracovník Andreja Hlinku oživoval činnosť Slovenskej ľudovej strany, pozvali ho do Revolučného národného zhromaždenia v Prahe a zvolili za poslanca. V tejto funkcii zotrval až do roku 1922. Aj ako poslanec vždy si bol vedomý svojej kňazskej dôstojnosti a vo verejnom účinkovaní vytvoril príkladnú syntézu veľkej a oddanej lásky k Cirkvi a k národu.

Nové usporiadanie cirkevných pomerov na Slovensku po roku 1918 určilo Dr. Kmeťkovi mimoriadne významné postavenie. Bol medzi prvými novovymenovanými slovenskými biskupmi, ktorých v decembri roku 1920 vymenoval pápež Benedikt XV. Slávnostná vysviacka troch slovenských biskupov (Marián Blaha pre B. Bystricu, Karol Kmeťko pre Nitru a Ján Vojtaššák pre Spiš) bola 13. februára 1921 v Nitre.

Ako biskup preukázal Dr. Karol Kmeťko veľkú starostlivosť o kňazstvo diecézy. Obnovil malý seminár a založil aj najmenší seminár pre žiakov 1. až 4. triedy gymnázia. Pričinil sa okrem iného aj o vybudovanie Misijného domu v Nitre a kláštora na Zobore. Do služby vznešeného cieľa postavil všetky prostriedky modernej pastorácie, najmä uzavreté duševné cvičenia pre laikov, ľudové misie a katolícke akcie. Do diecézy uviedol kongregáciu redemptoristov a rehoľu dominikánov.

Ako človek úprimného slavianskeho cítenia sa hneď od počiatku zapojil do unionistického pohybu, ktorého cieľom bolo spojiť východnú cirkev s rímskou. Nemenej významná bola jeho charitatívna aktivita a zaradil sa aj k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa.

V období druhej svetovej vojny, keď došlo k hromadnému vyvezeniu Židov zo Slovenska, vydali slovenskí katolícki biskupi 7. októbra 1941 memorandum proti „Židovskému kódexu“, 12. marca 1942 zišli sa slovenskí biskupi v Nitre a podali slovenskej vláde protest proti vyvezeniu Židov. Dr. Karol Kmeťko, horlivý ochranca prenasledovaných a väznených, v septembri 1944 osobne vyhľadal veliteľa nemeckého Gestapa, aby zamedzil utrpeniu obetí nacizmu.

Karol Kmeťko bol aj významným spisovateľom a publicistom a venoval sa aj prekladaniu. Knižne vyšli jeho pôvodné diela Unio hypostatica, Svetové misie I., II., a Kristovým bojovníkom. Veľkou mierou sa tiež pričinil o politický rast Slovenska v ťažkých chvíľach jeho histórie. Bol zástancom demokracie, protestoval proti neľudskosti, rasizmu a bezohľadnosti. Pokoj a lásku hlásal v duchu svojho biskupského hesla Charitas omnia vincit (Láska všetko premôže). Za obetavosť a pozoruhodnú horlivosť ho Svätá stolica roku 1944 vymenovala za titulárneho arcibiskupa.

Dr. Karol Kmeťko zomrel na Nitrianskom hrade 22. decembra 1948 vo veku 73 rokov. Pohreb za prítomnosti tisícov veriacich bol pod kontrolou novej moci, ktorá čakala na prvú príležitosť zakročiť. Predstavitelia zasväteného života i jednoduchí veriaci sa napriek hrozbám súdmi a väzeniami nedali odradiť, zachovali si vieru a prejavili vernosť svojmu biskupovi.

 

Ján Grešák

::

Súvisiaci článok: Krížová cesta biskupa Jána.

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.