Rok s Božím slovom

 

Jozef Porubčan, SJ: Myšlienky na každý deň

Trnava, Dobrá kniha, 1990

Páter Jozef Porubčan, SJ (1925–1998) bol za svojho života obľúbeným duchovným radcom a sprievodcom. Integrálnou súčasťou jeho kňazského pôsobenia bolo písanie náboženskej literatúry. Do knihy s názvom Myšlienky na každý deň vložil duchovné texty, ktoré môžu čitateľa viesť k hlbšiemu chápaniu kresťanského posolstva. Usporiadanie jednotlivých denných zamyslení vychádza zo štruktúry liturgického roka – počnúc adventom a končiac dňami okolo nedele Krista Kráľa.

Autor čerpá zo Svätého písma, predovšetkým z evanjelií, uvažuje o Ježišovom posolstve a jeho vplyve na náš svet, zaujíma sa o morálne dôsledky kresťanského učenia a hľadá spôsoby uplatnenia kresťanskej viery v osobnom i spoločenskom živote. Predstavuje sa ako kresťanský evolucionista, o Ježišovom príchode na tento svet hovorí ako o medzníku, ktorý „dáva evolúcii nový smer“, a vyjadruje presvedčenie, že smerovanie evolúcie určuje Duch Svätý: „Evolučná cesta tejto planéty je v dobrých rukách a zloba človeka je primalá, aby ju mohla vyšinúť z plánovanej dráhy.“ Úsilie o realizáciu pravdy a lásky nie je teda zbytočné.

Ale človek disponuje slobodnou vôľou a má možnosť voľby – uveriť, alebo zápasiť s Bohom. Je na nás, ako sa rozhodneme, komu alebo čomu uveríme, komu alebo čomu budeme slúžiť. Nemožno ostať bokom, vyhnúť sa onomu zásadnému životnému rozhodnutiu: „Neexistuje nijaký neutrálny svet – je tu len svet dobra a zla, pravdy či nepravdy. Každým činom sa zapájame do jedného z nich.“

Priepasť medzi ničím a niečím môže preklenúť iba Boh, konštatuje autor. Ide o tajomstvo bytia, ktoré treba prijať s otvoreným srdcom. Takí, čo si myslia, že svojím rozumom stačia na všetko, ostávajú na polceste: „Toto je zablokovanie intelektu vo vlastnej malej logike a jej primalých formách a tvrdošijné popieranie všetkého, čo by ju mohlo presahovať.“ Alebo inak: „Keď si človek nechce priznať, že nestačí na mieru celej pravdy, začne si túto pravdu pristrihovať...“ A podľahne sebaklamu.

Isteže, kresťanstvo žiada od človeka aj obetu, radikálnu zmenu zmýšľania, obrátenie: „Byť človekom podľa Kristovho Posolstva, to znamená vždy mať niekoho proti sebe – nielen okolo nás, ale i v nás.“ Je to cesta proti prúdu, náročná, plná prekážok, ale kresťan sa na ňu vydáva, lebo vie, komu uveril – Ježiš Kristus ponúka riešenie každého problému, i problému smrti, smútku a bolesti: „Božie slovo je mocnejšie a pravdivejšie ako všetky ľudské strachy a predpoklady.“

Páter Porubčan hovorí o múdrosti poznania, ktoré spočíva v správnom rozlišovaní, čo máme zmeniť a čo prijať ako kríž: „Ak chceme Krista skutočne nasledovať, musíme ho poznávať predovšetkým v jeho postoji k utrpeniu...“ A v neposlednom rade: „Treba sa vysporiadať s hriechom, aby sme mohli porozumieť sami sebe.“

Kniha Jozefa Porubčana Myšlienky na každý deň vyzdvihuje najmä aspekt kresťanskej lásky: „Láska podľa Evanjelia znamená nový stav vedomia, novú rovinu života, nové polohy šťastia.“ V tom je optimizmus – ten však naráža na realitu nepretržitého dejinného zápasu medzi dobrom a zlom. A autorovo rezumé? Čítame: „Akokoľvek sa história bude ďalej vyvíjať, jej základná línia sa nakoniec môže realizovať len v smere Kristovho Posolstva.“

 

Ján Maršálek

::

Čítame duchovnú literatúru:

Robert Sarah: Katechizmus duchovného života

Joseph Ratzinger – Benedikt XVI.: Ježiš Nazaretský

Thomas Wegener: Anna Katarína Emmerichová – životopis

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).