Martin Lacko (zost.): Deportácie Slovákov do ZSSR (Príbehy z rokov
1945–1953)
O. z. Múzeum ozbrojených zložiek 1939–1945, Partizánske, 2026
K tragickým udalostiam, ktoré postihli tisíce
občanov Slovenska v 20. storočí, patria aj deportácie do sovietskych gulagov.
Dotýkali sa vojnových zajatcov, ale aj civilistov, ktorí boli násilne
odvlečení, často na základe falošných obvinení, a využívaní na otrocké práce v
trestaneckých táboroch.
Tematike osôb zavlečených do sovietskych
gulagov bola venovaná pozornosť na začiatku deväťdesiatych rokov, keď ešte žili
pamätníci a keď fungovala aj stavovská organizácia odvlečených: Slovenská
asociácia násilne odvlečených do ZSSR orgánmi NKVD.
Najviac osôb bolo odvlečených z východného Slovenska. V súčasnosti po vymretí posledných svedkov o tejto problematike takmer vôbec nepočuť. Aj preto treba privítať iniciatívu historika Martina Lacka, ktorý zostavil knižnú publikáciu Deportácie Slovákov do ZSSR a v nej ponúka súbor autentických svedectiev siedmich odvlečených.
V úvode je slovo zostavovateľa: Gulagy –
súčasť slovenských dejín 20. storočia. Nasledujú svedectvá Františka
Urbana, Zoltána Endresza, Viliama Neupauera, Františka Čambala, Kornela Danáša,
Jozefa Tótha a Alexandra Virága. V knihe je aj zoznam skratiek a ich
vysvetlivky, menný a miestny register, mapa gulagov v ZSSR a dve ilustračné
fotografie.
Príchod Červenej armády síce znamenal koniec
svetovej vojny, no zároveň mnohým priniesol novú neslobodu a utrpenie. Najviac
občanov bolo odvlečených v roku 1945, deportácie však pokračovali až do roku
1949. Monografia Milady Polišenskej Čechoslováci v gulagu a československá
diplomacie 1945–1953 uvádza 7.419 mien osôb odvlečených do ZSSR, z toho
2.359 žien (ÚPN, dostupné na internete) a kniha Zločiny komunizmu
(Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2001) uvádza zoznam 6.793 odvlečených, z
toho 210 žien, a eviduje 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze zomreli.
Múzeum obetí komunizmu v Košiciach vypracovalo
zoznam 12.870 zavlečených, no skutočný počet odvlečených civilistov a vojnových
zajatcov bol výrazne vyšší. Konfederácia politických väzňov Slovenska v roku
1994 uviedla počet viac ako 20 tisíc. Slovenská asociácia násilne odvlečených
evidovala v roku 1995 viac ako 42 tisíc žiadostí odvlečených občanov o
odškodnenie. V čase, keď sa otvorili sovietske archívy, v roku 1992 sa
objavila informácia, že deportovaných bude do 70 tisíc. Podľa ÚPN asi tretina
odvlečených sa už nikdy nevrátila do vlasti, pretože tam zomreli, a mnohí
zomreli krátko po návrate na následky tamojších podmienok, pretože sa vrátili s
podlomeným zdravím.
Ako píše zostavovateľ, cieľom publikácie nie je
stanoviť presný počet deportovaných, ale prostredníctvom niektorých svedectiev
priblížiť ich osudy. Osudy ľudí, ktorí sa dostali do novodobého otroctva v
období po „oslobodení“. Tiež chce pripomenúť, že utrpenie nevinne odvlečených
spoluobčanov je trvalou súčasťou nášho duchovného národného martyrológia.
Mottom publikácie je heslo trestancov
v gulagu: „Ak budeš robiť, zdochneš od roboty. Ak nebudeš robiť, zdochneš
od hladu.“ Deportovaní podliehali arogantnému správaniu väčšiny dozorcov,
krutým prírodným podmienkam, keď teplota v zime klesala pod – 50 °C,
nedostatočnej hygiene, chorobám, hladu, nekvalitnej strave, vysokým požiadavkám
na ich výkon pri nedostatočnej výžive...
V týchto neľudských podmienkach mnohí
neprežili, niektorí opakovane balansovali medzi životom a smrťou a často smrti
unikli na poslednú chvíľu priam zázrakom. Niektorí sa pokúsili o útek, ale bolo
len otázkou času, či ich zabijú stráže pri úteku alebo neskôr po dolapení. Ako
píše jeden z odvlečených: „Dnes už nikto nevie, koľko mŕtvych leží v sovietskej
zemi bez kríža, bez mena, nechali ich zomrieť, bez ošetrenia, o hlade a v
zúfalstve.“
Nech nás aj tieto svedectvá tisícov našich
spoluobčanov varujú pred každou snahou zotročiť, ovládnuť, podmaniť si
iných, nech nás varujú pred každou totalitou a pred každým vojnovým
konfliktom.
Ľudovít Košík
::
Udržiavame národnú pamäť:
Spomienky slovenských vojakov na osudy v nemeckom zajatí
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej
edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.