11. marca 2026

Gulagy – súčasť slovenských dejín

 

Martin Lacko (zost.): Deportácie Slovákov do ZSSR (Príbehy z rokov 1945–1953)

O. z. Múzeum ozbrojených zložiek 1939–1945, Partizánske, 2026

K tragickým udalostiam, ktoré postihli tisíce občanov Slovenska v 20. storočí, patria aj deportácie do sovietskych gulagov. Dotýkali sa vojnových zajatcov, ale aj civilistov, ktorí boli násilne odvlečení, často na základe falošných obvinení, a využívaní na otrocké práce v trestaneckých táboroch.

Tematike osôb zavlečených do sovietskych gulagov bola venovaná pozornosť na začiatku deväťdesiatych rokov, keď ešte žili pamätníci a keď fungovala aj stavovská organizácia odvlečených: Slovenská asociácia násilne odvlečených do ZSSR orgánmi NKVD.

Najviac osôb bolo odvlečených z východného Slovenska. V súčasnosti po vymretí posledných svedkov o tejto problematike takmer vôbec nepočuť. Aj preto treba privítať iniciatívu historika Martina Lacka, ktorý zostavil knižnú publikáciu Deportácie Slovákov do ZSSR a v nej ponúka súbor autentických svedectiev siedmich odvlečených.

V úvode je slovo zostavovateľa: Gulagy – súčasť slovenských dejín 20. storočia. Nasledujú svedectvá Františka Urbana, Zoltána Endresza, Viliama Neupauera, Františka Čambala, Kornela Danáša, Jozefa Tótha a Alexandra Virága. V knihe je aj zoznam skratiek a ich vysvetlivky, menný a miestny register, mapa gulagov v ZSSR a dve ilustračné fotografie.

Príchod Červenej armády síce znamenal koniec svetovej vojny, no zároveň mnohým priniesol novú neslobodu a utrpenie. Najviac občanov bolo odvlečených v roku 1945, deportácie však pokračovali až do roku 1949. Monografia Milady Polišenskej Čechoslováci v gulagu a československá diplomacie 1945–1953 uvádza 7.419 mien osôb odvlečených do ZSSR, z toho 2.359 žien (ÚPN, dostupné na internete) a kniha Zločiny komunizmu (Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2001) uvádza zoznam 6.793 odvlečených, z toho 210 žien, a eviduje 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze zomreli.

Múzeum obetí komunizmu v Košiciach vypracovalo zoznam 12.870 zavlečených, no skutočný počet odvlečených civilistov a vojnových zajatcov bol výrazne vyšší. Konfederácia politických väzňov Slovenska v roku 1994 uviedla počet viac ako 20 tisíc. Slovenská asociácia násilne odvlečených evidovala v roku 1995 viac ako 42 tisíc žiadostí odvlečených občanov o odškodnenie. V čase, keď sa otvorili sovietske archívy, v roku 1992 sa objavila informácia, že deportovaných bude do 70 tisíc. Podľa ÚPN asi tretina odvlečených sa už nikdy nevrátila do vlasti, pretože tam zomreli, a mnohí zomreli krátko po návrate na následky tamojších podmienok, pretože sa vrátili s podlomeným zdravím.

Ako píše zostavovateľ, cieľom publikácie nie je stanoviť presný počet deportovaných, ale prostredníctvom niektorých svedectiev priblížiť ich osudy. Osudy ľudí, ktorí sa dostali do novodobého otroctva v období po „oslobodení“. Tiež chce pripomenúť, že utrpenie nevinne odvlečených spoluobčanov je trvalou súčasťou nášho duchovného národného martyrológia.

Mottom publikácie je heslo trestancov v gulagu: „Ak budeš robiť, zdochneš od roboty. Ak nebudeš robiť, zdochneš od hladu.“ Deportovaní podliehali arogantnému správaniu väčšiny dozorcov, krutým prírodným podmienkam, keď teplota v zime klesala pod – 50 °C, nedostatočnej hygiene, chorobám, hladu, nekvalitnej strave, vysokým požiadavkám na ich výkon pri nedostatočnej výžive...

V týchto neľudských podmienkach mnohí neprežili, niektorí opakovane balansovali medzi životom a smrťou a často smrti unikli na poslednú chvíľu priam zázrakom. Niektorí sa pokúsili o útek, ale bolo len otázkou času, či ich zabijú stráže pri úteku alebo neskôr po dolapení. Ako píše jeden z odvlečených: „Dnes už nikto nevie, koľko mŕtvych leží v sovietskej zemi bez kríža, bez mena, nechali ich zomrieť, bez ošetrenia, o hlade a v zúfalstve.“

Nech nás aj tieto svedectvá tisícov našich spoluobčanov varujú pred každou snahou zotročiť, ovládnuť, podmaniť si iných, nech nás varujú pred každou totalitou a pred každým vojnovým konfliktom.

 

Ľudovít Košík


::

Udržiavame národnú pamäť:

Tisovi žiaci prehovorili

Spomienky slovenských vojakov na osudy v nemeckom zajatí

Exulantské verše (1945–1988)


::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.