Láska je najdôležitejšia, všetko ostatné je len poznámka pod čiarou. Áno, začal som trochu pateticky, ale troška pátosu, ako sa odľahčene vraví, nikoho nezabije; ani štipka poézie. Naopak, bez pátosu i poézie by bol život ťažší.
Súvisí to aj s potrebou sviatkov a výnimočných chvíľ. Jednotvárnosť ubíja a unavuje, sviatočné dni však presvetľujú náš život, dávajú nám silu niesť bremeno každodennosti.
K sviatočným chvíľam, hoci zväčša skrytým a obráteným dovnútra, patrí aj uvažovanie o zmysle života a s tým spojené hľadanie správnej životnej cesty. Vidím v tom etiku i estetiku, spojenie všetkého dobrého a tvorivého, ušľachtilú lásku k múdrosti.
Bez básne sa svet nerozpadne, no bez poézie bude na dne. Lebo nielen chlebom je človek živý. Chceme a potrebujeme viac. Potrebujeme krásu, dobro i pravdu.
Úryvok zo zbierky úvah Stopy v priestore.
Občas sa stane, že v živote človeka sa nahromadia situácie, ktoré zalomcujú jeho vnútornou rovnováhou a človek potrebuje svoj hnev za spôsobenú neprávosť, za nespravodlivosť, za veci, ktoré sa dejú jeho blízkym, za intrigy, ktoré sa dejú jemu i navôkol neho, vykričať do sveta, trebárs aj básňou, článkom. Je to akýsi obranný mechanizmus, aby neskĺzol do pocitu bezmocnosti a beznádeje, ktoré zvyčajne skončia apatiou.
OdpovedaťOdstrániťVčera mi môj nevidomý kolega povedal, že napriek osamelosti, ktorú človek pocíti v reálnom svete, podstatný je preň jeho vnútorný svet, kam si vpustí len toho, koho skutočne miluje, svet poézie života a umenia svoj život žiť. A práve tento vnútorný svet mu pomáha nachádzať rovnováhu a odvahu čeliť tomu reálnemu.
Mia, vďaka za pekný komentár.
OdpovedaťOdstrániťÁno, človekom to niekedy zatrasie... preto je podľa mňa dôležité, aby sme sa opierali o niečo väčšie a pevnejšie než sme my.
Uvediem tu krátky citát z knihy Vlada Gregora Svedectvo času:
„Všetko, celý svet je pre nás a my máme právo príjemne a radostne žiť. Ak však závisíme od toho, čo nám patrí alebo môže patriť, nad čím môžeme akoby vládnuť, stávame sa lakomcami, karieristami, fanatikmi, sukničkármi, pokrytcami, machrami, notorikmi... Len keď závisíme od toho, čo nás prekračuje, čo stojí vyššie ako my, jedine vtedy môžeme rásť a zdokonaľovať sa."