Nerád to hovorím (lebo ma to trápi), ale umelecká literatúra sa dostala na okraj záujmu spoločnosti. Paradoxne, vychádza čím ďalej viac knižných titulov. Čoraz viac ľudí sa pasuje za spisovateľov a zároveň sa čoraz viac ľudí nehanbí priznať (pochváliť?!), že knihy vôbec nečítajú.
(Smutný príznak doby, v ktorej žijeme. Zrkadlo odrážajúce našu povrchnosť.)
Rovnoprávnosť neznamená, že všetci môžu robiť všetko. To by sme sa utopili v priemernosti a neporiadku. Treba správne rozlišovať a dávať priestor tomu, čo je dobré, pekné, múdre, kvalitné – v každej oblasti života a v umení zvlášť.
Čítanie beletrie neznamená únik od života, čítanie je práveže súčasťou života a čítanie dobrej literatúry je jednou z jeho najvznešenejších stránok.
Čítajme, premýšľajme, žime! V literatúre, v umení, vo všetkom a všade hľadajme a uprednostňujme skutočné hodnoty. Trvácnosť je cennejšia ako novosť.
Úryvok zo zbierky úvah Stopy v priestore.
Príspevky
Je ťažké hľadať dôvody, prečo čítanie kníh ustúpilo do úzadia. Je to pravdepodobne celý balík, ktorý v sebe zahŕňa internet, televíziu, pracovnú vyťaženosť ľudí a únavu a v neposlednom rade aj konzumný spôsob života. Čítanie knihy je rituál, vyžaduje pokojnú atmosféru a dostatok času a toho je v tomto súčasnom uponáhľanom svete nedostatok.
OdpovedaťOdstrániťMia, ďakujem za reakciu. S jej obsahom súhlasím - aj keď, povedzme si, na niečo ľudia čas majú... Záleží zrejme na prioritách, na hodnotovej hierarchii toho-ktorého človeka.
Odstrániť