Augustineum – oáza pokoja v Bardejovských kúpeľoch

Robert Hakala

Po prvý raz som bol v Bardejovských kúpeľoch v roku 2005. Prišiel som si oddýchnuť, zregenerovať sa a načerpať toľko potrebných síl. Nakoniec sa mi to aj podarilo. Liečivá voda, sladké ničnerobenie a turistické vychádzky do okolitej prírody urobili svoje. Pri jednej z takýchto turistických aktivít som sa zoznámil s mimoriadne zaujímavým človekom, miestnym duchovným Mons. ThLic. Kamilom Jankechom. Dôstojného pána Kamila Jankecha som už poznal – z bohoslužieb, ktoré vykonával v kúpeľnom kostolíku. Naše dlhé rozhovory sa samozrejme zaoberali hlavne duchovnými témami, otázkami kresťanskej viery, rozjímaním nad Písmom. Pán farár je výborný rečník a človek obdarený mimoriadnymi vedomosťami. Okrem iného je aj vášnivým filatelistom, a to je aj moja obľúbená záľuba.

Jedna z praktických tém, ktorá ma zaujala, bola práve sa rozbiehajúca výstavba: rekonštrukcia Augustinea, rekondično-formačného domu pre duchovné osoby a kresťanských laikov. Mimoriadne náročná úloha, ktorú mal na starosti pán farár. Čudoval som sa tomu, že on – človek duchovný – má za úlohu riadiť, koordinovať takú veľkú a technicky náročnú stavbu. Nevedel som si to dosť dobre predstaviť, pretože technické plány tejto stavby vzbudzovali u mňa úctu a zároveň mierne pochybnosti... Opatrne som mu to aj naznačil, ibaže on sa iba zasmial a s úplnou istotou ma presvedčil, že sa to zvládne.

Musím  napísať, že finančné krytie nebolo úplne zabezpečené, rátalo sa aj s darmi veriacich. Bol som príjemne prekvapený, keď mi ukázal vytlačený „ďakovný lístok – symbolická tehlička“, ktorý dostal každý darca. Zasmial som sa nad finančnou sumou, ktorá na ňom bola vytlačená – dvadsať vtedy ešte slovenských korún. Môj pobyt sa skončil, s pánom farárom som sa rozlúčil s tým, že mu skutočne prajem, aby túto náročnú úlohu splnil a, samozrejme, budem podľa možnosti „kontrolovať“ priebeh tejto akcie...

V roku 2007 prebehla moja prvá „kontrolná“ návšteva. Bol som milo prekvapený. Stavba sa poriadne rozbehla. Zo starej budovy zostalo iba torzo. Novostavba už bola pod strechou. Ale roboty bolo ešte stále dosť a dosť... Z rozhovoru s pánom farárom Jankechom som vycítil, že stavba zabrala celý jeho voľný čas. Každodenná starostlivosť a zodpovednosť nad rôznymi problémami: je dostatok tehál, piesku, dosiek, hrád? ... a ešte neviem, čo všetko musel zaobstarať, aby na stavbe nič nechýbalo. Aby všetko išlo podľa plánu.  A samozrejme, nie je možné stavať bez majstrov, robotníkov, ktorí danej robote rozumejú a sú zárukou kvalitného vykonania všetkých druhov prác. Bolo ich potrebné osloviť, prehovoriť... Naozaj, tých starostí bolo neúrekom!

Z týchto fotografii sa dá dobre predstaviť, ako vyzerala stavba pri mojej vtedajšej návšteve.

Pán farár Kamil Jankech (druhý sprava) aj počas mojej návštevy vymenil liturgický oblek za pracovný a manuálne pracuje, popritom kontroluje činnosť na stavbe.

Pán farár (v strede) a jeho robotníci, ktorí vykonávali stavebné práce.

Porada pred začiatkom prác. Mimoriadne dôležité je správne rozdeliť robotu, aby každý vedel, kde je jeho miesto.

Počas prestávky je na stavbe dobrá nálada.

Bez pomoci Pána by snaha všetkých zainteresovaných bola márna... Pán na všetko dohliadal a blahosklonne mlčal...

Ďalšia moja návšteva Augustinea sa uskutočnila v roku 2011. Na moje veľké prekvapenie stavba už bola takmer úplne hotová. Vonkajšia úprava sa skvela naozaj jedinečne a v plnej kráse odhalila architektonické majstrovstvo. Uznal som, pán farár Jankech urobil veľké množstvo roboty. Vo vnútri budovy ešte bolo práce dosť. Hlavne tej špecifickej – doladiť elektroinštaláciu, chýbali zábradlia na schodoch, neboli vybavené izby, chýbal nábytok, bolo potrebné vybaviť kuchyňu a jedáleň a – chýbalo vybavenie kaplnky. Tento duchovný priestor bol ešte úplne prázdny, ale niekoľko sakrálnych predmetov už bolo prichystaných... Pri rozhovore sa pán farár posťažoval, že trošku s tým „mešká“. Oponoval som mu, ale on sa držal svojho...

Pohľad na Augustineum – stavba je už takmer úplne hotová. Chýba ešte dobudovať hlavný vchod.

Hlavný „stavbyvedúci“ je vždy prítomný na pracovisku a pozorne sleduje, čo sa okolo neho deje.

Interiér si ešte vyžaduje mnoho práce.

Duchovné centrum celej stavby – kaplnka. Zatiaľ ešte prázdna. Vybielené steny sú už nachystané... Sakrálne predmety načrtávajú budúcu nádheru tohto priestoru.

Pán farár Kamil Jankech – neúnavný organizátor premýšľa, koľko námahy ešte bude musieť vynaložiť, aby dielo bolo úplne hotové.

Koncom roku 2013 som zaregistroval, že Augustineum v Bardejovských kúpeľoch začal svoju prevádzku. Vyhľadal som si informácie na internete a naozaj to, čo sa zdalo ako nemožné, začalo slúžiť svojmu poslaniu. Konečne v novembri roku 2014 som si objednal  štvordňový pobyt v budove, ktorú poznám. Bol som zvedavý, ako to vyzerá, pretože prezentácia na internete (www.augustineum.sk) je mimoriadne príťažlivá. Dozviete sa z nej všetko podstatné o ubytovaní, vybavenosti izieb, možnosti využitia na rôzne účely, od usporiadania rôznych firemných školení, rodinných osláv, duchovných cvičení... Naozaj, webová stránka vás kompletne prevedie po celej stavbe a získate dobrý obraz o tom, čo môžete pri návšteve očakávať.

Prvé a dôležité zistenie – Augustineum má svoje vlastné parkovisko v tesnej blízkosti stavby. Odpadá problém, čo s autom, a potom je komfortné prejsť s batožinou niekoľko metrov a ubytovať sa. Hlavný vchod je efektný, vo vestibule – recepcii je ochotná mladá žena, ktorá vás privíta s úsmevom. Všetko máme pripravené, ale aj tak nás poinformuje, kedy máme prísť na raňajky, ukáže kaplnku a privedie nás na izbu. Dostaneme kľúč nielen od našej izby, ale aj od vchodu, čo nám umožňuje riešiť príchod do budovy bez časového obmedzenia. Hoci vonku už bolo sychravo, vo vnútri príjemne teplo. Nemusím ani písať, že celá budova svietila novotou, izby a vnútorné priestory čisté, úhľadné, decentne zariadené. Na recepcii voľne prístupné knihy, ktoré ste si mohli kúpiť, alebo len tak prečítať. Podobná duchovná výbava bola aj na izbách. Žiadne obavy, že by niečo mohlo zmiznúť... Skutočne, bol som nadšený, nečakal som až také príjemné a útulné prostredie...

Pán je vždy na svojom mieste. Určite má veľkú radosť z toho, čo tu duchovný otec Mons. Kamil Jankech dokázal.

Takto nádherne vyzerá budova z vonkajšej strany.

Interiér architektonicky úhľadný, všetko má svoje miesto, nič nepôsobí rušivo, nápadne.

Všimnite si krásny detail – ručne kované schodové zábradlie.

Sošky svätých sú nevtieravo umiestnené aj v chodbe.

Jedáleň – mimoriadne vkusne zariadená.

Recepcia s ponukou náboženskej literatúry.

Pamätná tabuľa, ktorá bola na pôvodnej budove Augustinea.

Centrom tejto jedinečnej stavby je kaplnka zasvätená svätému Augustínovi. Architekt ju zvládol naozaj perfektne!

Môj niekoľkodňový pobyt ubehol veľmi rýchlo. Nebol som tam sám, urobili sme si rodinný výlet, preto sme sa v budove veľmi nezdržiavali. Pobyt sme využili na návštevu Bardejova, Hervartova a na osvieženie v samotných kúpeľoch. Z tohto dôvodu sme sa s pánom farárom „míňali“. On je ešte výpomocným duchovným miestnej farnosti, takže čas trávi aj vo svojom kostolíku. A po večeroch oddychoval vo svojej izbe v „jeho“ budove, ktorej venoval svoje vedomosti a sily. Nechcel som ho rušiť pri jeho modlitbách a odpočinku...

(Zabudol som napísať ešte jednu dôležitú vec: pán farár Kamil Jankech sa narodil 1. januára 1940. Už len z tohto dôvodu sa musím sem vrátiť a dokončiť náš rozhovor, ktorý sme začali pred rokmi...)

Nech tento text je mojím poďakovaním duchovnému otcovi Kamilovi Jankechovi za dielo, ktoré tu vytvoril. Samozrejme, úcta a vďaka patria všetkým, ktorí mu akýmkoľvek spôsobom pri tom pomáhali. Nech Pán odmení všetkých svojou dobrotou a milosrdenstvom!

::

Autorom príspevku je básnik Robert Hakala, spolupracovník PriestorNetu.

Rozhovor s autorom: Cesta, ktorú som si zvolil.

::

PriestorNet – ponúka viac!