A je tu Silvester!

Vlado Pavlík

Odrobinky z  „roháčovského“ stola

(Mozaika aforizmov, epigramov, humoresiek a karikatúr)

Texty: Ján Henrich, Drahoslav Mika, Gabriel Hocman, Milan Kupecký, Marcel Krištofovič, Ľudo Majer, Milan Kenda, Gustáv Stopka, Martin Paur.

Kresby: Vlado Pavlík, Bruno Horecký, František Bojničan, Andrej Mišanek, Ľubo Radena, Fero Mráz.

Neváhajte a vstúpte:

Bruno Horecký

Špinavé peniaze vraj nesmrdia

Dostal som tip, ako sa dostať k veľkému balíku peňazí. Mojím informátorom bol pán distingvovaného výzoru, odetý v obleku šitom na mieru, snehobielej košeli so zlatými manžetovými gombíkmi, na nohách mal lakovky a fajčil hrubú cigaru. Upozornil ma, že celá vec ma háčik. Ide totiž o špinavé peniaze a cesta k nim, ktorú pozná iba on, tiež nie je čistá. Ako som pochopil, nebude sa sám špiniť, a tak sa môžem rozhodnúť, či urobím tú špinavú robotu za neho. Ak áno, nebude to koniec. Musí ešte nájsť podobného ako ja, ktorý tie peniaze vyperie, a potom sa už nejako rozdelíme.

Keďže som bol úplne švorcový, dlho som neuvažoval. Vybral som sa po ceste, ktoru mi opísal. Hneď na jej začiatku som zapadol do spoločenského bahna. Brodil som sa v tej smradľavej kaši a čím ďalej som kráčal, tým hlbšie som zapadal. Čoskoro som v tom bol až po krk. Vidina peňazí ma však hnala dopredu. Neodradil ma ani odporný zápach politických mŕtvol, ktoré bohato lemovali moju cestu. Všetko navôkol bolo zhnité a podchvíľou po mne hádzali výkaly.

Ale ja som v diaľke videl svoj cieľ. Obrovskú latrínu, vrchovato naplnenú fekáliami. Tam, na jej dne, boli ukryté peniaze. Bez váhania som sa ponoril. Bola tam starodávna truhlica. Napriek prísnemu zákazu som ju vypáčil. Oslnil ma lesk zlatých dukátov. Naklonil som sa a privoňal. Nesmrdia! Zobral som ich všetky. Ani mi len nenapadne s niekym sa deliť!

Ján Henrich

František Bojničan

Aforizmy

Nestrácajte hlavu! Ťažko sa vám bude vešať.

Najviac ma štvú ľudia, ktorí sú naštvaní.

Nápis v krčme: Podnapitým alkohol nepodávame. (Napitým a nadnapitým áno?)

V písmenkovej polievke sa ťažko číta.

Ak chcete vážiť menej, pridajte sa k mäsiarom.

Aj medzi parlamentnými baranmi sa občas nájde obetný.

Kvôli žene by som išiel aj na kraj sveta, keby tam čapovali pivo.

Ak sa chcete sústrediť, urobte to v stredu.

Drahoslav  Mika

Andrej Mišanek

Vychovávať treba vedieť

Zdalo sa, že sa táto nedeľa vydarí. Na nebi nebolo ani obláčika, keď som sa usalašil, zároveň s kopou iných výletníkov, na kraji lesa. Položil som sa do vodorovnej polohy a blažene počúval švitorenie vtáčikov a šum vetra v korunách stromov. Nijaké šťastie však netrvá dlho. Po chvíli preťalo ticho letného predpoludnia opité zavýjanie: „Hóóólka óókatááá...“

Výletníci sa pomrvili. Nikomu sa rušenie ticha nepozdávalo. Ale vydržali. O päť minút však nasledovala „stupavskááá krčmááá“ a potom sa neznámy umelec hromovým hlasom vyznal zo svojej lásky k Maríne. Pomaly mal už toho každý dosť.

Po chvíli som k neškolenému tenoru pristúpil bližšie a poprosil ho slovami: „Prosím vás, sused, mohli by ste už prestať? Chceme si tu v tichu odpočinúť a preto, prosím vás...“

„Óóóči čiernééé...“ nedal sa vyrušiť náš spevák z rušenia lesnej zveri.

„Aj krajšie spievali a prestali,“ pokúšal som sa pre zmenu ironizovať. „Tu máte euro za nevšedný umelecký zážitok a teraz už choďte obšťastňovať výletníkov niekde inde.“

„Ááále ma neľúúúbi...“ bola umelcova jediná odpoveď.

Začal som byť nervózny. „Viete čo, tu máte desať eur a choďte si dať pivo. Neďaleko je hostinec a vám už akiste vyschlo v hrdle,“ pokúšal som sa znovu, tentoraz vecne a obchodne.

„Širokááá cestičkááá...“

„Ak ihneď neprestanete, zavolám políciu! Myslíte si, že si tu môžete dovoliť vybľakovať na celé údolie?!“ pokúšal som sa z pozície sily.

„Tri dni ma nahááňallíí...“

„No dobre, tak vy teda neprestanete?! Ale mohli by ste byť aspoň trocha ohľaduplní. Sú tu navôkol ženy, deti, no, čo si o vás pomyslia? Čo by na to povedala vaša matka, žena či deti, ak by vás takto počuli?“

„Hééj, hore háááj, dolu hááj...“

Bezmocne som sa poobzeral dookola. V tom k nám podišiel ďalší výletník, dobrých deväťdesiat kíl svalov. Pristúpil tesne k narušiteľovi pokoja. „Prestaň,“ povedal mu tíško, ale dôrazne.“

„Hóóólka óóókatááá...“

Nato náš výletník dvoma krátkymi pohybmi pľasol speváka sprava-zľava po papuli. Rev okamžite prestal a opilec sa tackavo, ale nehlučne pohol cestičkou smerom do lesa. Na čistine sa opäť rozhostilo ticho.

Darmo je, vychovávať ľudí treba vedieť.

Gabriel Hocman

Vlado Pavlík

Slovná kompozícia

Zo sťažnosti občana: Vysoký plat je v súčasnosti pre mňa nedostupný. Tak ako archívy ŠtB.

Z najnovších rozprávok pre dospelých: „Kde bolo, tam nebude...“

Klebeta: Vraj šťastná budúcnosť je za nami a dlhy pred nami...

Z parlamentných kuloárov: Vraj istý nemenovaný poslanec sa zdržal hlasovania. Nezobudil sa včas.

Z meteorológie: Tohoročné vrtkavé počasie oklamalo meteorológov, ale aj prírodu natoľko, že rozkvitla nielen korupcia, ale začala kvitnúť aj protekcia. 

Z policajnej zápisnice: „Priznávam sa, že som ukradol akvárium, pretože aj malé ryby sú ryby...“

Ukradnutý automobil: Papa mobil.

Milan Kupecký

Ľubo Radena

Ďalšie aforizmy

Šéfovia podporujú kanibalizmus: Uprednostňujú podriadených, ktorí ich žerú.

Komu to páli, ten má vôkol seba zrazu veľa hasičov.

Časy sú zlé. Keby aspoň to počasie bolo lepšie.

Ozajstná viera je, keď sa z náboženskej slobody teší aj človek chudobný ako kostolná myš.

Nosiči, na rozdiel od vydavateľov kníh a periodík, zvyknú mať väčšie náklady.

Dávno predtým, čo vyletel na mesiac prvý človek, mnohí z neho spadli.

Miesto pre žart sa nájde aj v preplnenom autobuse.

Správa pre prijímateľov honorárov: Na množstvo nehľaďte...

Najživšie bývajú politické mŕtvoly.

Smrť a exekútor prichádzajú neočakávane.

Niektoré reformy majú športový charakter. Ľudia si ich odskáču.

Alkoholizmus je choroba. Žiaľ, veľmi obľúbená.

Niekedy už aj v žalúdku cítim tlaky lobistických skupín.

Najväčšie úlovky chytia tí rybári, čo majú najdlhšie ruky.

V panelákoch majú ľudia k sebe bližšie. Najmä si vynadať.

Paradoxné až provokujúce je, ak pri hladujúcich pristane lietajúci tanier.

Keďže škaredých žien niet, múdre ženy obdivujeme, krásne milujeme a hlúpe – poslúchame.

Kde dnes dvaja vychádzajú z platu, tretí nevychádza z údivu.

S vykradnutou hlavou sa nechodí na políciu.

Mnohí ľudia sú ako tlačenka. Samé ucho.

Papier znesie všetko. Najmä toaletný.

Trením biedy teplo nevznikne.

Najväčším nedostatkom niektorých hlupákov je schopnosť presadiť sa.

Milan Kupecký

Fero Mráz

Epigramy

Zrušenie absolútneho trestu
Ten sme dávno zrušili.
Humánny to počin.
Pokúsme sa ešte,
zrušiť zločin.

Ľudské práva
Ľudské práva, to dnes letí,
na každého slnko svieti.
Je to skvelé, bravó, bravó,
kto má prachy, má aj právo.

Mladícky omyl
Myslel si, že chlapom stal sa,
keď konečne riadne sťal sa.

Rada
Nesyp si popol na hlavu,
nie si až taký vinník.
Až bude v zime šmykľavo
radšej ním posyp chodník.

Marcel Krištofovič

Bruno Horecký

Paródie na ľudovú nótu

Na tej Detve studňa privatizovaná,
pri nej stojí milá nezamestnaná...

Pri Prešporku na Dunaji
prachy sa perú, prachy sa perú...

Tam okolo Levoče, tam še dražby točí,
ten kto nie je v mafii, nech od nich odskočí...

Na Orave nedobre, na Orave draho,
ale na Orave pracovných miest málo...

Pod oblôčkom vyskakoval
a podporu ukazoval.

Ľudo  Majer

Vlado Pavlík

Triptych

Životný outsider
Dorazí do cieľa?
Radšej nevravte!
Vždy ho dorazia
rovno na štarte.

Nevinný čas
Chlapčenský vek, to bol čas!
Vzrušovali vtedy nás,
nárazníky len na rušni...
No a z prachov? Iba pušný.

Prognóza
Vraj celý svet sa bude búrať,
zrútia ho a – zriadia úrad.

Milan Kenda

Vlado Pavlík

Nedoprajú mi ani len snívať

Hneď ako som sa dozvedel, že v Sydney chcú vydražiť šestnásť kilogramový zlatý nuget „The Evening Star“ za necelých štyristotisíc dolárov, priam som vyskočil z kresla. Hneď mi napadlo, že by som ho mohol získať pre našu malú krajinu, aby sme každému dokázali, že aj v tomto sa môžeme rovnať dokonca aj s veľmocami. Ako krásne by vynikal v mojej vitríne, kde mám už uložené vzácne relikvie zo zlata: retiazku od tety z Chicaga, odznak deda – letca z Anglicka, pliešok od Gándhího, prsteň od španielskeho kráľa Juana Carlosa, plaketu Jurija Gagarina z Hviezdneho mestečka, zlatonosný kameň z nikaragujskej Siuny či vzácny vlas Deda Vševeda. Ak k tomu prirátam ešte pozlátený kameň z Cheopsovej pyramídy, je to bohatstvo priam unikátne!

Rozmýšľal som, či mám alebo nemám o kúpe informovať svojich známych a ešte žijúcich rovesníkov. Ale zakrátko mi došlo, že ani jeden z nich nič v reštitúcii nedostal, lebo ich predkovia boli chudobní ako kostolná myš a získať kapitál v nových podmienkach už neboli schopní.

Prepočítal som si hneď svoje valuty v hotovosti. Päťdesiat šilingov, desať dolárov, dvadsať mariek a sto starých dinárov –  to mi naznačilo, že sa nemám čím chvastať a preto sa musím obrátiť na pôžičku od banky doma i v zahraničí, aby mi na vzácnu kúpu peniaze poskytli.

Neváhal som ani chvíľku. Odpovede od vytipovaných bankových domov som mal obratom späť. Všade iba ľutovali, že na takú transakciu nie sú prispôsobené a želajú mi úspech v inej oblasti podnikania.

„Kapitalisti mizerní!“ hromžil som úplne vyvedený z miery a posunul som sa na pojazdnom kresle k oknu panelákového domu: „Ani snívať mi, banda zlodejská, nedopraje!“

Gustáv Stopka

František Bojničan

Čo tam po dobrom charaktere...

Som už dlhú dobu nezamestnaný. V časoch tvŕdze som si zakaždým pomohol pokútnym predajom svojho bytového zariadenia, takže to u mňa vyzerá už ako v chudobinci. Naposledy som bol úplne nahratý. Nebolo čo speňažiť. Sústredene som dumal a vo chvíli akútnej núdze mi napadlo: „Veď mám ešte charakter!“ Posmelený touto myšlienkou som sa vybral do záložne.

„Potrebujem sto eur,“ vyjadril som svoje prianie, keď som sa dostal na rad.

„A čo ste priniesli ako protihodnotu?“ opýtal sa ma pán za pultom.

„Prosím, nech sa páči! Môj charakter,“ odvetil som.

„Uznávame charaktery, ale sú nepredajné,“ oponoval obsluhujúci. „Skúste to v politike!“

Začal som sa červenať a s pocitom hanby som sa vytratil preč. Na ulici som stretol kamaráta. „Moja posledná záchrana,“ pomyslel som si, výrazne som zľavil zo sumy a oslovil som ho:

„Nemáš päťdesiat eur? Som v zlej finančnej situácii...“

„A čo za to?“ reagoval na moju otázku priateľ, ktorý bol známy svojou lakomosťou.

„Dám ti svoj charakter!“ odpovedal som.

Začal sa smiať. „Charakter nepotrebujem. Vari nevieš, že som obchodný zástupca?“ Potom sa na chvíľu zamyslel a povedal: „Navštív lekára, či je ten tvoj charakter zdravý, a daj si ho oceniť ! Až potom ho ponúkaj.“

Na jeho popud som zašiel za obvodným. Po mojej prosbe sa chápavo usmial a poslal ma k psychiatrovi. Špecialista ma vyšetril a riekol mi: „Máte železný charakter.“ Potom vložil do zdravotnej karty výsledky a ja som sa s ním po vykonanej službe srdečne rozlúčil.

Domov som šiel známou ulicou povedľa zberných surovín. V mysli mi stále rezonoval výsledok vyšetrenia. Pod jeho vplyvom som prešiel cez bránu a povedal som manipulantke: „Chcem predať svoj železný charakter!“

„Prosím, položte ho na váhu“, vyriekla, mechanicky vykonala proces váženia a skúmavo sa na mňa pozerala zvedavá, či budem súhlasiť. „Máte ľahký charakter. Bude to za päť eur.“

„Zalial ma pocit zlosti a zúfalstva“. „Dobre, beriem to,“ soptil som. „Aspoň mám na pivo!“

Upokojoval som sám seba. Odvtedy sa len tak ponevieram mestom, niečo si vyžobrem, niečo šľohnem a príležitostne si zarobím. Žije sa mi v našej vlčej spoločnosti omnoho lepšie bez charakteru!

Martin Paur

Ľubo Radena

Bodka Milana Kupeckého

Na našej vnútropolitickej scéne došlo k ojedinelému javu –  rozbitiu celého spektra. Opozícia sa spája s koalíciou, mnohí predtým závislí sa stávajú nezávislými, účelovo sa spájajú a vytvárajú podivné zoskupenia... Tieto rošády si možno vysvetliť tým, že v politike nikdy nešlo o peniaze, ale o službu občanom.

:: 

Spracoval: Milan Kupecký

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.