Básnické blues (2)

Robert Hakala

Robert Hakala

VYZÝVAVÉ BLUES PRE NAŠICH POTOMKOV

Stekajú horúce slzy chryzantém.
Mesiac sa vyškiera ako šialený.
Nepíš už o smútku. Stráň sa takých tém.
Opisuj radostné chvíle na zemi.

Pozri, aká krása:
dieťa s mŕtvou mačkou hrá sa!

Zablúď okom do ulíc:
kde je plno trusu z holubíc.

Nepíš nikdy, básnik, o tom, ako zle ti je.
Nech toto blues dokončí ten,
kto ťa aspoň o sekundu prežije...

KONSKÉ BLUES

Chcel by som si kúpiť koňa
a klusať s ním denne po tráve.
Mal by som ho stále doma,
liečil jeho nohy boľavé.

Taký kôň
narobí sa ako krava.
A chudák, potom,
vonia konským potom.

Taký kôň
iným radosť dáva.
A poviem vám to z duše,
presne ako on
aj ja rád klušem.

A tak pre mnohých som
iba kôň.

Ilustrácia: Arpád Horváth

PODNIKATEĽSKÉ BLUES

Konečne som dostal z banky veľký úver
a je zo mňa podnikateľ – to mi uver.
Od dnes pofajčievam iba marlborku,
nezabudnem na milenku Barborku.
Nové bé-em-več-ko kúpim ihneď pre ňu,
nech vie, že má pre mňa velikánsku cenu.

Z ničoho si nesmie robiť veľké vrásky,
postavím jej hniezdo našej lásky.
V kúpeľni vytryskne z vane čistá  rieka,
keď sa tam moja Barborka povyzlieka.

Zatiaľ iba o tom snívam,
na ženu sa v spálni dívam.
Bože, keby tak náhodou stretla
moju milovanú Barborku,
na čele by jej zahasila
vytrasenú marlborku

PODOZRIEVAVÉ KÚPEĽNÉ BLUES

Srdce mám choré,
a keď sa mi to aj nepáči,
liečim sa v kúpeľoch
na Sliači.

Pomaly mi vyšumelo z hlavy,
čo mi moja žena pred odchodom vraví:

„Dávaj si pozor
a len tak pomimo,
nechodievaj na pivo,
radšej si zahraj domino,
to ti určite pomôže.“

Teraz tu sedím pred kúpeľným domom
a mám chuť rozbehnúť sa domov,
lebo vo mne drieme pokušenie maličké:

Komuže,
pripravovala to pivo v chladničke?

NAIVNÉ BLUES PRE STANA ŠTEPKU

Jááánošííík visí na hrdzavom klinci.
Báthoryčka oslavuje nebesá.
Pomóóóc! Nastupujú Radošinci!
Stano Štepka na javisko trepe sa.

Nikto nevie O čo ide. Nevestu
šmahom ruky predal Kubovi.
Pripomienky ráčte písať na cestu,
keď vás Človečina osloví.

Nečudujte sa mu, že je iný,
že nemá rád zachmúrenú tvár.
Prichádza až  „z dálky“ – z Radošiny,
hľadať svoje: Nebo, peklo, raj...

Ilustrácia: Arpád Horváth

NÁMORNÍCKE BLUES

Neviete si predstaviť, čo je to za nudu,
plaviť sa tri roky po mori.
Nevidieť nikoho, iba morskú obludu,
celé dni žrať slizké potvory.

Darmo hľadím z paluby,
už ma nikto neľúbi.

Iba more: plesky – plesk.
Čo ma čaká dnes?

Prečo nie sme dvaja?
Bože, kde je maják?!

Prepáčte mi, že som taký zronený,
veľmi ťažko spí námorník bez ženy.
Hoci snívam o kráse ženských vnád,
v skutočnosti
každý večer ma len vzruší
obyčajný hlad...

ÚRADNÍCKE BLUES

Hovorím vám to potichu a skromne,
tak málo ľudí vie, čo drieme vo mne.

Som totiž úradný úradník
a mávam taký zvyk
robiť, čo nechce nik:
vyhlášky lepím na chodník,
správam sa ako podvodník,
privlastňujem si veci ako súkromník
a nervy ľuďom nafukujem ako balónik,
veru, mám taký zvyk.

A doma, aby bolo všetko v poriadku,
dávam žene miesto facky
pečiatku.

SMETIARSKE BLUES

Dnes ráno som stretol dvoch smetiarov.
Držali v rukách lopaty.
Hneď som si všimol, že sú pod parou.
Totižto, o lopaty boli iba opretí.

Bol na nich pohľad skvelý,
očká im žiarili just ako strely.

Usmiati chlapíci s pohľadom voňavým,
nijaké problémy netlačia do hlavy.

Pánboh im nadelil čudesný údel:
spoznávať druhého z odpadkov v sude.

::

Prečítajte si:

Básnické blues (1)

Rozhovor s Robertom Hakalom

::

Ilustrácie: Arpád Horváth