13. apríla 2017

Skúma niekto naše podvedomie?

Pavel Duraj
Piati proti piatim ako asociačný test
Mnoho ľudí na Slovensku pozná súťažnú reláciu 5 proti 5, vysielanú verejnoprávnou televíziou každý pracovný deň pred hlavnou spravodajskou reláciou o 18:20. Je uvádzaná ako „rodinná zábavná súťaž s moderátorom Andrejom Bičanom, v ktorej súťažiaci hľadajú najčastejšie odpovede stovky Slovákov na tie najjednoduchšie otázky“.
Už sme si dávno zvykli na kadejaké „reality-show“, súťaže, pesničkové kokteily, nekonečné seriály. Jediným kritériom, ktoré sa berie do úvahy pri posudzovaní ich „kvality“, je komerčný úspech. A spomenutá relácia 5 proti 5 patrí medzi tie úspešnejšie. Veď (s jednou prestávkou) sa vysiela od roku 2007. Všetky takéto televízne súťaže berieme ako niečo samozrejmé – ako hru, ktorá nemôže ublížiť, ba naopak – cibrí pamäť, zlepšuje pozornosť, pohotovosť a navyše pobaví.
Pozrime sa na to z inej strany:

Možno niečo viete o Sigmundovi Freudovi, rakúskom lekárovi, psychológovi a psychiatrovi, zakladateľovi psychoanalýzy. O Karlovi Gustavovi Jungovi toho asi budete vedieť menej, hoci jeho prínos k poznaniu človeka a rozvoju metód určenia diagnózy a liečenia niektorých „duševných“ chorôb bol nepochybne väčší. Na rozdiel od Freuda, ktorý za určujúcu silu v živote človeka považoval sexualitu, Jung „bral“ človeka v celej jeho zložitosti. Ako základnú metódu analýzy skrytých motívov zdokonalil test asociácie slov – asociačný test.
Asociačný test patrí k tradičným metódam psychológie, jeho začiatky sa dajú nájsť už v starom Grécku u Aristotela. V princípe sa vychádza zo skúsenosti, že pri najprvšej reakcii človeka na rôzne nečakané podnety akoby sa nám na okamih odhalilo jeho vnútro...
Pri asociačnom teste skúšaný odpovedá na tzv. podnetové slová prvým slovom, ktoré mu napadne. Podnetových slov obyčajne býva od 25 až po 100 a sú vyberané podľa výsledkov mnohých pokusov. Pri vyhodnotení testu sa vychádza z predpokladu, že práve takéto dvojice slov (podnetové slovo /PS/ – odpoveď /O/) poukazujú na vnútorné nastavenie pokusnej osoby, obnažujú podstatu ľudskej mysle a odhaľujú anatómiu myslenia.
Pretože táto metóda vyšetrenia stavu človeka vychádza zo skúsenosti, musela byť najskôr vyskúšaná v praxi. Tejto problematike sa venovalo veľa vedcov a lekárov. Práve C. G. Jung bol v prvej tretine 20. storočia vedúcou osobnosťou tohto výskumu. Dlhodobým výskumom a po mnohých experimentoch vylepšil a zdokonalil tento test (ktorý pôsobí ako hranie sa so slovami) tak, že sa z neho stala vlastne prvá seriózna metóda na určenia duševného stavu človeka. Napríklad dlho skúšal rôzne súbory dvojíc slov (PS – O), pričom ich overoval aj u zdravých ľudí; to preto, aby získal odpovede „priemerného“ zdravého človeka a tie potom mohol použiť ako kritérium na vyhodnotenie odpovedí u pacientov.

Asociačný test sa používa aj na dokazovanie symptómov komplexov. Na internete o tomto teste nájdeme napríklad:
Test potvrdzuje nejaký komplex, ak skúšaný pri teste:
1, reaguje oneskorene – čas sa meria do 30 sekúnd (priemer muži 1,8 s, ženy 2,2 s),
2, zlyhá a nereaguje vôbec (reakcia nad 30 s sa berie ako zlyhanie),
3, neporozumie podnetovému slovu,
4, opakuje podnetové slovo,
5, alebo prejavuje emocionálne vzrušenie.
Všetky vymenované symptómy sú jednoznačné a dajú sa „merať“ – čas stopkami, na ďalšie dve stačia odpovede „áno“, „nie“. Piaty symptóm sa zvyčajne prejavuje tak, že pôvodne suchá koža zvlhne, spotíme sa. To sa prejaví poklesom povrchového elektrického odporu kože, ktoré vieme odmerať. Práve na tomto princípe je postavený detektor lži.
Pri celkovom vyhodnotení testu je najdôležitejšia analýza jeho obsahu. Podľa toho môže byť určená (u pacienta) diagnóza a nasadená liečba. A práve toto kladie na lekárov vysoké nároky; je jasné, že serióznu, dobrú analýzu môže urobiť len lekár, ktorý má bohaté skúsenosti a už (na základe takýchto vyšetrení) vyliečil „zopár“ pacientov. Možno preto táto metóda sa bežne nepoužíva – z princípu je jasné, že zaberie veľa času a v dnešnej dobe sa niečo také „nenosí“. O tejto metóde vyšetrenia psychického zdravia sa ani nehovorí – hoci keď sa bližšie prizrieme napríklad na tzv. prijímacie pohovory do zamestnania, tam sa uplatňuje naplno – ale z iných dôvodov.

O Jungovi sa traduje veľa príhod s pacientmi, napríklad:
Sedemdesiatročný právnik sa staval k jeho metóde veľmi kriticky, ale podrobil sa experimentu. Po pätnástich slovách experiment prerušil. Z pätnástich jeho reakcií päť potvrdzovalo komplex:
peniaze – málo, 
smrť – zomrieť,
bozk – pekné,
srdce – pichať.
Jung sa cítil byť dotknutý a tak zareagoval: „Máte finančné problémy, myslíte na smrť – na srdcovú porážku, pretože vás občas pichá pri srdci, a sú s tým spojené spomienky na jednu starú francúzsku lásku.“
Právnik na to reagoval tak, že buchol päsťou do stola a dodal: „Toto je čertov vynález!“

Ak si teraz porovnáme televíznu súťaž 5 proti 5 s asociačným testom, vidíme, že ide v princípe o jedno a to isté. Aj pri príprave súťaže, kde na každú otázku „odpovedá 100 Slovákov“, aj priamo pri hre v štúdiu, majú opýtaní odpovedať jedným slovom na danú otázku. Je to len modifikácia pôvodného asociačného testu. A ak pri asociačnom teste sa vynárali z hlbín podvedomia skúšaných neznáme súvislosti, ak ich test „presvietil“ až do „hĺbky duše“, to isté môžeme povedať aj pri hre 5 proti 5.
A ak si uvedomíme, že seriál u nás beží s prestávkou už osem rokov (od r. 2007), že bolo vyrobených okolo dve tisíc pokračovaní (cca 250 pracovných dní v roku za osem rokov), potom priamo v štúdiu súťažilo dvadsaťtisíc ľudí (aj keď niektorí viackrát). V každej relácií bolo asi dvadsať otázok, preto bolo odpovedaných asi na 40.000 otázok asociačného testu. A navyše: „na každú otázku odpovedalo 100 Slovákov“ v príprave a jeden v štúdiu, čiže bolo získaných štyri milióny odpovedí. Aj za predpokladu, že na príprave odpovedí sa podieľalo možno len niekoľko tisíc obyvateľov našej vlasti, aj tak ide o mohutnú vzorku. A tak len stačí výsledky tohto „testu“ vhodne spracovať a „majú nás ako na dlani“ – poznajú nás lepšie, ako sa poznáme sami...
Kto?
No predsa tí, čo takéto hry vymysleli a financujú...
A potom výsledky vhodne použijú...Napríklad využitím nátlaku „zmagoreného“ davu z ulice – pozri rušenie amnestií a Budajovo volanie po jari (asi na spôsob „jari arabskej“, či ukrajinského „majdanu“)!

Poznámka: Viac sa možno dočítať na internete, stačí dať heslo „asociačný experiment“,(napr. na: jung.sneznik.cz). Pretože ide o serióznu metódu ako nazrieť do „duše“ človeka, nebuďte prekvapení tým, že informácie sú kvalitne zamotané. Bežne je použitá moderná „superslovenčina (asi ako náhrada latinčiny), preto si toho najskôr treba prečítať trochu viac a potom to preložiť do zrozumiteľnej reči. Najlepšie je prečítať si niečo priamo od C. G. Junga.
Mimochodom, pôvodne sa táto metóda volala asociačný test. Podľa článkov na internete jej názov bol zmodernizovaný na asociačný experiment. Ktohovie z akého dôvodu. Možno preto, že slová „test“ a „experiment“ sa do slovenčiny prekladajú ako „skúška“ a „pokus“ a každé znamená niečo iné. Veď: „Čím zamotanejšie, tým lepšie!“
(Marec 2017)
Pavel Duraj

::
Prečítajte si:
::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

5 komentárov:

  1. Anonymný13.4.17

    Vďaka za príspevok Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Niekto by možno povedal – konšpirácie. Ale treba aj takto uvažovať, treba sa zamýšľať nad (skrytými) súvislosťami a pýtať sa na príčiny toho, čo sa okolo nás deje.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný13.4.17

    Na spomínanej relácii mi vadí najviac nesympatický Bičan. No, nie každý každému je sympatický, ani ja, čo si uvedomujem, ale sú moderátori, ktorí lezú ľuďom na nervy, len čo sa objavia na obrazovke. Napríklad všade sa pchajúci manželia Feldekoví, Sajfa a niektorí ďalší. Každý patríme, niekam to posúdia iní. Nie je to iba môj názor. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Anonymný16.4.17

    Bičan je nesporne inteligentný a pohotový komentátor. Ale na môj vkus chvíľkami príliš teatrálny. Okrem toho často veľmi kričí. Preto ho s manželkou pracovne voláme "Kvičiak" :)

    Na druhej strane nech mu je pripísané k dobru, že (napriek tomu že je rozvedený) sa snaží aspoň chvíľkami pripomínať kresťanské hodnoty. Napríklad nabáda ne zosobášené páry, aby si usporiadali vzťahy.

    A s tým súvisí ďalší rozmer, ktorý mňa v tejto relácii zaujal. Odzrkadľuje stupeň mravného úpadku nášho národa. Počtom párov, ktoré sa bez problému priznávajú pred státisícami divákov, že žijú na divoko (a často majú jedno, či viac detí), absenciou elementárnej hanby/slušnosti pri niektorých odpovediach mužov a bohužiaľ aj žien. Pravdu povediac, toto ma trápi viac, ako skúmanie podvedomia súťažiacich.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Oná teatrálnosť či pojašenosť je do značnej miery hraná (falošná). Tak či tak – i mne prekáža. Žiaľ, stala sa už súčasťou väčšiny televíznych programov. Pripadá mi zvláštne, keď dospelí ľudia bez primeraného dôvodu kričia, skáču, rozhadzujú rukami, vyškierajú sa...

      Mnohí ľudia žijú podľa toho, čo sa „nosí“, čo sa prezentuje ako normálne a väčšinové. A dnes sa nám vnucuje predstava, že žiť s niekým „len tak“ je vlastne v poriadku. Už nie manžel či manželka, ba ani druh či družka, už stačí „priateľ“! Pravdaže, následky sú, resp. budú hrozivé. Rozbitie rodiny vedie nutne k narušeniu spoločenskej rovnováhy a k rozbitiu národa a vôbec k rozbitiu pozitívnych spoločenských väzieb.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.