Zdravá pokora

Pripisujeme naše teórie Božiemu Duchu a nepokorne sa protivíme každému vzruchu

Vlado Gregor

Je jeden základný problém nášho vzťahu k Bohu, a to nielen katolícky, nielen kresťanský, židovský, moslimský či ináč náboženský, ale všeľudský. Všetci chceme byť múdrejší ako Boh, chceme Bohu predpisovať, čo má konať, ako sa má správať, dokonca mu radi dávame najavo, že by sme to robili lepšie.

Mám niekedy dojem, že z Boha vyrábame nesvojprávnu bytosť, ktorá by bola bez nás úplne bezradná. Vytvárame pocit, že Boh stvoril človeka preto, aby mal dlhodobý program ľudskej podpory proti diablovi, ktorý vraj vznikol akosi nevdojak, bez Božej vôle a dopustenia.

Milí moji, spamätajme sa! Je to v ľudskej povahe niekoho obviňovať a hľadať obetných baránkov. Hneď prvým na rade bol ten úbohý Adam, ktorý skazil nielen ľudstvo, ale podľa tých najprísnejších a vraj najmúdrejších aj celý vesmír. Dokonca zapríčinil nielen to, že zomierajú ľudia, ale aj všetky vrabčiatka a možno aj poľné ľalie... Zakrývame si oči pred realitou sveta, ktorý vidíme okolo, ktorý je nám k dispozícii, ktorý síce nie je rajskou záhradou, ale je pre nás darom, je prostredím, v ktorom sa má prejaviť láska Boha k nám a ním inšpirovaná a zjavená potreba lásky medzi nami.

Neustále sa odvažujeme a pokúšame tvrdiť, že bolesť a trápenie nemajú zmysel a že ich jedinou príčinou je hriech. Ale čo je hriech, ak nie to často nezavinené „minutie cieľa“, čo je vlastne doslovný preklad tohto biblického termínu? Naozaj sme natoľko „trafení“, že predpokladáme, že aj bez triafania sa naučíme neminúť cieľ? Ak bolesť, trápenie a hriechy nemajú zmysel, ako môže milosť vzrastať natoľko, nakoľko vzrastá hriech?!

Vzbuďme si teda úctu k Bohu a jeho konaniu, nepochybujme o tom, že všetko má zmysel, že aj jeho zámer nielen s ľudstvom, ale s každým z nás osobitne je dobrý a tento osud je pre nás jednotlivcov, aj pre spoločenstvá, ktoré vytvárame, veľmi podobný a príbuzný, aj keď nie celkom rovnaký. (Trochu som študoval fraktálnu geometriu a mám pocit, že na tomto princípe nie je postavený len neživý vesmír. V prírodných a technických vedách som bol vždy amatér a preto tento nápad odporúčam odborníkom.)

Centrom našej viery je určite Boh, ktorý sa nám zjavil v Kristovi a prejavuje sa prostredníctvom Ducha Svätého, ktorý nepochybne účinkuje medzi nami. Jeho závan, niekedy až uragán, hádam každý skutočne veriaci človek už pocítil. Ak sa tomuto dobrému Duchu protivíme, sme nečestní a nepoctiví voči sebe samým a neprotivíme sa tomu zlému Duchu, ktorý nás vedie k hlúpemu a škodlivému vzruchu...

Zbytočne sme chodili do školy, ak sme nepochytili trochu pokory. V tomto mariánskom mesiaci nám môže byť príkladom Ježišova matka, ktorá prechádza evanjeliom veľmi nenápadne, ale ohromne účinne. Nie rečami, ale skutkami a postojmi. Skutočne sme najviac chorí, ak ostaneme bez pokory! To neznamená, že nemôžeme slobodne rozmýšľať a bez namyslenosti a nenávisti kritizovať. Ak sme kritický voči sebe samému ako sám Ježiš a bránime sa označovaniu za dobrých, dokonalých a najmúdrejších, tak sme na tej najsprávnejšej ceste. A čítal som kdesi, že predtým, než sa kresťania v Antiochii nazvali kresťanmi, volali svoje presvedčenie „Cesta“.

JEŽIŠ POVEDAL: JA SOM CESTA, PRAVDA I ŽIVOT...

Vlado Gregor

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.