Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.
(Jn 8, 51)
Som si vedomý toho, že pred smrťou máme každý
rešpekt. Nikto voči nej nie je ľahostajný, aj keď to možno nedá na sebe poznať.
Mnoho je takých, ktorí sa smrti boja. Majú
strach z toho, čo môžu po prechode do iného „sveta“ očakávať. Iní ju zasa
považujú za konečné riešenie a tým aj uzavretie životnej dráhy, na konci
ktorej už nie je „nič“. My kresťania vieme, že smrťou sa končí náš
pozemský život, ale nie je to trvalý stav.
Zmŕtvychvstanie nášho Pána nám dalo
nádej – istotu, že smrťou sa niečo končí a niečo sa začína. Končíme život
pozemský, začíname žiť v spoločnosti Pána a všetkých, ktorí uverili
v Jeho slová.
Pánova cesta je cestou do raja. Tam sa môžeme
dostať a prežívať naše ďalšie jestvovanie. Smrť potom už nie je žiadnym
strašiakom, veľkou bolesťou, ale je to prirodzený odchod na ďalšiu cestu.
Cestu, ktorá sa končí v Pánovej prítomnosti.
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (87)
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
Idea vyslovená v príhovore - život po živote. je palivom v motore zvanom náboženstvá. Len blázon by ju neprijal, aj keď je nepravdivá.
OdpovedaťOdstrániťVyplýva mi z toho, že ateizmus je bláznovstvom.
OdstrániťTú druhú vetu vyslovil na moju adresu môj nábožensky veriaci kolega, keď som odmietol hypotézu života po živote. Že by od našej náboženskej viery závisel náš posmrtný stav? Pochybujem. To by sme potom mali rôzne posmrtné stavy podľa rôznych náboženstiev. Ak by to tak bolo, tak by museli pôsobiť prírodné zákony rôzne, podľa náboženstiev a páčilo by sa to aj mne, hlavne ten pobyt v nebi.
OdpovedaťOdstrániť