7. októbra 2017

Víťazstvo Nebeskej Kráľovnej

Karol Dučák
(Rozprávka)
V istom kráľovstve vládol múdry a bohabojný kráľ Bohuslav. Jeho poddaní ho milovali ako spravodlivého a múdreho panovníka, ktorý sa staral o povznesenie svojej krajiny, takže ľud v kráľovstve netrpel biedou. Volali ho aj Bohuslav Dobrotivý, pretože mal láskavé a milujúce srdce. Láskavosť a dobrota, ktorou každého zahrnoval, vyplývala aj z toho, že kráľ Bohuslav bol veľmi pobožný človek, ktorý miloval Pána Boha a bol veľkým ctiteľom Panny Márie. Vďačil jej za svoje uzdravenie, ktoré mu u Panny Márie vyprosila jeho nebohá kráľovská matka.
V kráľovstve, v ktorom vládol Bohuslav, sa pred mnohými rokmi zjavila Panna Mária. Na mieste zjavenia sa udialo mnoho zázrakov a veriaci ľudia z celého kráľovstva, ba aj z cudziny, hojne toto miesto navštevovali, aby si u Nebeskej Kráľovnej vyprosili telesné i duchovné uzdravenie.

Keď sa Bohuslav narodil, bol slabý a chorľavý, takže lekári mu nedávali nádej na dlhý život. Jeho zbožná matka, kráľovná, sa vydala na miesto zjavenia a prosila Nebeskú Kráľovnú o uzdravenie syna. Panna Mária milostivo vypočula jej prosby a tak Bohuslav vyzdravel. Stal sa z neho silný, dobre stavaný muž, ktorý vynikal nielen telesnou silou, ale aj láskavým srdcom a zbožným životom. Odvtedy sa kráľovná stala horlivou ctiteľkou Panny Márie a k tomu viedla aj svojho syna.
Po celom kráľovstve sa stavali mariánske svätyne a vo všetkých kostoloch boli nádherné sochy a obrazy Matky Božej. Aj do kráľovskej kaplnky dali priniesť jej nádhernú sochu, pri ktorej kráľovná s celou kráľovskou rodinou prosila Nebeskú Kráľovnú o pomoc a ochranu v časoch dobrých i zlých.
Všetko bolo dobré až do času, keď krajinu napadol ľúty nepriateľ. Vojská pod velením moslimského veliteľa Jásína prekročili hranice kráľovstva a blížili sa ku kráľovskému mestu. Ku kráľovi sa dostali strašné chýry. Jeho radcovia ho informovali, že krutí vojaci nepriateľa dobývajú mestá, pália dediny, ubližujú ženám i deťom a zabíjajú mladých i starých. Ničia všetko, čo im príde pod ruky. Ich barbarstvo nepozná hraníc. Hrôza dolieha na krajinu.
Kráľ Bohuslav sa vydesil na smrť. Bál sa ani nie tak o seba ako skôr o svojich blízkych a o zbožný, pracovitý ľud svojho kráľovstva. Dal zmobilizovať svoje vojsko a pripravoval sa na boj. Jeho armáda však nebola ani zďaleka taká početná ako nepriateľské vojsko.
Ilustračná snímka: PriestorNet
Večer pred rozhodujúcou bitkou sa kráľ Bohuslav úpenlivo modlil k Nebeskej Kráľovnej. Kľačal v kráľovskej kaplnke pred jej sochou a prosil ju, aby mu pomohla zachrániť jeho krajinu pred strašným nepriateľom. Zrazu tvár na soche Panny Márie ožila a prekvapený kráľ začul jej slová: „Upokoj sa, kráľ Bohuslav. Pomohla som tvojej zbožnej matke v najväčšej núdzi a pomôžem aj tebe. Neboj sa, aj keď má tvoj nepriateľ niekoľkonásobnú prevahu, pomôžem ti a zachránim tvoje kráľovstvo aj tvoj ľud pred pohromou. Chcem však, aby si mi potom zasvätil svoje kráľovstvo.“
Udivený kráľ sa dlhú chvíľu nezmohol na slovo, no keď sa spamätal z prekvapenia, v jeho očiach sa zaleskli slzy dojatia. Z jeho úst zazneli úprimné slová vďaky a úcty k Nebeskej Matke. Napokon prisľúbil Panne Márii, že svoje kráľovstvo s najväčšou radosťou zasvätí jej, Nebeskej Kráľovnej. V tej chvíli z neho spadla všetka tieseň a stal sa z neho odhodlaný a nebojácny panovník.
Na druhý deň ráno stáli na bojovom poli oproti sebe dve armády. Na jednej strane vojsko kráľa Bohuslava a oproti nemu omnoho početnejšia armáda nepriateľa. Sotva sa však vojaci oboch strán priblížili k sebe, stala sa neslýchaná udalosť. Na neveľkej vyvýšenine vedľa bojového poľa sa zrazu zjavilo oslňujúce svetlo. Vojaci oboch strán popadali na zem a keď sa lepšie poprizerali, v tom jasnom svetle zbadali veľkú postavu Nebeskej Kráľovnej. Kresťanskí vojaci kričali: „Mária! Panna Mária!“
Moslimskí vojaci kričali: „Marjama! Marjama!“
Čo však bolo najpodivnejšie, vojakom oboch strán vypadávali zbrane z rúk a už neboli schopní boja. Dívali sa na Pannu Máriu a srdcia sa im zalievali láskou k tým, ktorých ešte pred chvíľou považovali za nenávidených nepriateľov. Nikto už nemohol pozdvihnúť zbraň a tak sa bitka skončila, sotva že sa začala. Moslimovia sa vrhali do náručia kresťanom a kresťania moslimom, všetci sa objímali, plní lásky a šťastia. To isté urobili aj moslimský veliteľ Jásín a kráľ Bohuslav. Jásín objal kráľa Bohuslava a so slzami v očiach ho prosil: „Ó, vzácny kráľ. Odpusť mi všetko zlo, ktoré som spôsobil tebe aj tvojím ľuďom.“
Kráľ Bohuslav so slzami dojatia odvetil: „Odpúšťam. Poďakujme sa Bohu a Nebeskej Matke Márii za to, že zabránila strašnému krviprelievaniu.“
Jásín prikývol a prehovoril: „Máš pravdu, kráľ Bohuslav. Si šťastný človek, keď máš takých mocných spojencov. Ešte aj Marjama ti slúži.“
Nato kráľ Bohuslav odvetil: „Omyl, to ja slúžim jej.“
„Aj my, moslimovia, ju uctievame. Vy ju voláte Mária, my Marjama.“
„Lenže my jej priznávame omnoho vyššie postavenie ako vy.“
„Áno. V tom máš pravdu.“
„A preto nad nami Panna Mária drží ochrannú ruku. Už mnohokrát zachránila zbožných kresťanov, keď sa na ňu obrátili s prosbami o pomoc v časoch núdze. Aj ja by som bol dnes porazený, nebyť jej. To ona, Panna Mária, naša Nebeská Matka, zvíťazila v tomto boji.“
„Áno. Presvedčil si ma, panovník. Je dobré mať takého silného spojenca po svojom boku ako máš ty.“
„Ale veď ho môžeš mať aj ty.“
Udivený Jásín sa pozrel na svojho protivníka a chvíľu si nebol istý, či to kráľ Bohuslav myslí vážne. Videl však úprimný a čistý pohľad svojho bývalého nepriateľa a tak sa opýtal: „Ako si to myslel?“
„Prijmi našu vieru a staň sa kresťanom. A potom budeš mať aj ty takého mocného spojenca po svojom boku.“
„Mám prijať vašu vieru?“
„Áno.“
„Lenže ak sa vrátim do svojej vlasti ako kresťan, čaká ma istá smrť.“
„Nemusíš sa vrátiť do svojej vlasti. Môžeš ostať v mojom kráľovstve. Šikovný a skúsený vojenský veliteľ sa zíde, aby našu krajinu už nikdy nemohol ohroziť cudzí votrelec. Naše vojsko nikdy nezaútočí na cudzie krajiny, ale ak by niekto ohrozil našu vlasť, budeme ju brániť. Vtedy sa zíde taký schopný veliteľ, ako si ty.“
Jásín chvíľu tuho uvažoval a potom sa rozhodol. Stal sa kresťanom a ostal vo svojej novej domovine. Kráľ Bohuslav nezabudol na svoj sľub a zasvätil Panne Márii svoje kráľovstvo. A jeho krajina ešte dlho rozkvitala v mieri a blahobyte.

Karol Dučák
::
Na čítanie:
::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

3 komentáre:

  1. Anonymný7.10.17

    Pekná a dojímavá rozprávka pre dospelých, podobne tak ako v každej, nedávnej rozprávke pre deti, keď vždy zvíťazilo dobro nad zlom. Tak by to správne malo byť. Dnešné "internetové Poterove deti" však takého rozprávky, ktoré rozprávali naše staré matere deťom, nepoznajú. Škoda, už sú to iba nostalgické spomienky nás skôr narodených, rozprávky, ktoré mnohých z nás výchovne ovplyvnili natoľko, že sa konaním márne snažíme aby dobro a spravodlivosť zvíťazili nad zlom, krivdou, nespravodlivosťou a násilím. Žiaľ, celkovo výsledok ľudského snaženia i konania je skôr opačný a tí, ktorí majú zmysel pre spravodlivosť sú viac-menej na posmech. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Karol Dučák7.10.17

    Ďakujem, kolega Kupecký, za úprimné slová.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Povedal by som, že už samotná túžba po víťazstve dobra je dobrom, prinajmenšom živnou pôdou, v ktorej sa môže dobro uchytiť – a podobne je to s pravdou a spravodlivosťou.
    Je dobré, že máme rozprávky!

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.