- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

14. decembra 2017

Je kríza Katolíckej cirkvi v západnej Európe hrozbou pre katolíkov na celom svete?

Karol Dučák
Kríza Katolíckej cirkvi v západnej Európe nadobúda vskutku desivé rozmery. Od prelomu tisícročí nastal hrozivý trend poklesu počtu kostolov, slúžiacich na liturgické účely. Časť z nich búrajú, mnohé iné sa predávajú, prípadne sa využívajú iným spôsobom. Najhrozivejšie rozmery nadobúda tento trend v dvoch najmocnejších krajinách západnej Európy: v Nemecku a Francúzsku.
Podľa zverejnených údajov sa od prelomu tisícročia v Nemecku prestalo používať na liturgické účely viac ako 500 katolíckych kostolov. Asi 140 z nich bolo zbúraných, ostatné boli predané alebo inakšie cirkevne využité.

Situácia v rôznych častiach Nemecka je veľmi rozdielna. Napríklad v biskupstve Mainz všetky kostoly slúžia svojmu poslaniu. Podobne je to aj v niektorých juhonemeckých diecézach. Omnoho horšie je to napríklad v diecéze Essen, kde svojmu poslaniu prestalo slúžiť 105 kostolov, z toho bolo 52 sekularizovaných a 31 zničených. V diecéze Münster bolo 55 kostolov sekularizovaných a 24 zničených. Pritom v celom Nemecku je okolo 24.000 katolíckych kostolov a kaplniek.
Najväčším problémom je pokles počtu veriacich. Katolícku cirkev v Nemecku opustilo od roku 1989 viac ako jeden a pol milióna veriacich a keďže cirkevné príjmy priamo závisia od počtu veriacich, cirkevné obce nemajú z čoho udržiavať kostoly, preto ich predávajú súkromným vlastníkom.
Vo Francúzsku sa od prelomu tisícročí taktiež začali vo veľkom búrať katolícke kostoly. Celkový počet francúzskych kostolov, zbúraných v tomto storočí, má podľa prognóz dosiahnuť hrozivé číslo 2.800. Najviac ich zmizne na vidieku.
Proces zatvárania katolíckych kostolov je evidentný aj v Holandsku. Len v provincii Limburg, najjužnejšej holandskej provincii, zatvoria vyše sto svätýň. Kostoly, tak katolícke, ako aj protestantské, zatvárajú aj v iných regiónoch Holandska. Kostoly sa menia na múzeá, knižnice, kultúrne strediská, hospice či dokonca byty. Ak by tento trend zatvárania kostolov pokračoval aj v budúcnosti, nebude v Holandsku v roku 2050 ani jeden funkčný kostol. V roku 1899 takmer každý Holanďan chodil do nejakého kostola: takmer dve tretiny do protestantských kostolov, jedna tretina do katolíckych chrámov. Iba dve percentá Holanďanov udávali, že sú neveriaci. Súčasná situácia je diametrálne odlišná: osem percent Holanďanov chodí do protestantských, päť percent do katolíckych kostolov.
Kritická situácia je však aj v Belgicku a ďalších krajinách Západu. V rámci celej Európy bolo odpredaných do súkromných rúk niekoľko tisíc sakrálnych budov. Klesajúci počet veriacich spôsobuje klesajúce príjmy pre Katolícku cirkev, ktorá už nemôže finančne pokryť prevádzku a opravy chrámov a tak sa ich musí zriekať.

Hrozivý úpadok viery v západnej Európe sa odráža aj na počte duchovných povolaní. Semináre sa vyprázdňujú, počet zasvätených osôb povážlivo klesá. Čo sa týka absolútnych čísel, aj v tomto ohľade majú prím najľudnatejšie krajiny, Nemecko a Francúzsko.
Vo Francúzsku bolo ešte v roku 2001 podľa oficiálnych štatistických údajov tamojšej biskupskej konferencie 24.251 diecéznych a rehoľných kňazov. Do roku 2008 počet kňazov poklesol na 19.640, z toho bolo 15.008 diecéznych kňazov. V neskoršom období však došlo k ďalšiemu úbytku kňazov vo Francúzsku, takže v roku 2011 ich bolo už len 13.822.
Dramatický nedostatok duchovných sa prejavuje na organizačnej štruktúre Cirkvi. Kým vo väčších mestách Francúzska, predovšetkým na ich perifériách, pribúdajú nové farnosti, vidiecke farnosti sú čoraz viac osirelé. Preto tam počet farností klesá v dôsledku zlučovania dvoch alebo viacerých farností do jednej väčšej. Na čele týchto farností však stoja nielen kňazi, ale čoraz viac aj diakoni, ktorých počet narastá na rozdiel od klesajúceho počtu kňazov. Núdzovo však časť takýchto farností spravujú aj laici.
Zúfalá situácia v počte kňazov je aj v Nemecku. Negatívny rekord v počte novovysvätených kňazov zaznamenali v roku 2015, keď bolo vysvätených iba 58 kňazov. Ešte dva roky predtým ich bolo takmer 100.
Počet kňazov a seminaristov klesá v rámci celého európskeho kontinentu. Celkovo v období rokov 2010–2015 klesol v Európe počet kňazov o 5,8 % a počet seminaristov o 9,7 %.

Znovu sa natíska otázka z titulu článku: Znamená kríza západoeurópskej Cirkvi celkový úpadok Katolíckej cirkvi vo svete? Ak by sme na situáciu nazerali očami Západoeurópanov, určite by bol dôvod na pesimizmus. Lenže baštou Katolíckej cirkvi už dávno nie je Západná Európa a hlas západoeurópskych katolíkov je čoraz slabší. To však nie je dôvod na paniku. Pán Ježiš sa vždy postará o robotníkov na svojej žatve.
V celosvetovom meradle rastie Katolícka cirkev rýchlejšie ako populácia sveta. Kým v roku 2005 tvorili katolíci 17,3 %, v roku 2015 už 17,7 % všetkých obyvateľov planéty.
V súčasnosti žije zhruba polovica katolíkov sveta (49 %) v Severnej a Južnej Amerike, kde sú štáty s najväčším počtom katolíkov: Brazília (172 miliónov) a Mexiko (111 miliónov). V tabuľke krajín s najväčším počtom katolíkov je európsky štát až na piatom mieste. Je to Taliansko s 58 mil. katolíkov.
Najrýchlejší rast zaznamenala Katolícka cirkev na africkom kontinente. V roku 2014 tu žilo 215 miliónov pokrstených. Prírastok počtu katolíkov v období rokov 2005–2014 na čiernom kontinente (bezmála + 41 %) bol takmer dvojnásobne vyšší ako prírastok počtu obyvateľov Afriky (+ 23,8 %). Do roku 2015 narástol počet afrických katolíkov až na 222 miliónov a tým sa Afrika rýchlo približuje k Európe, kde žije 286 miliónov katolíkov. Rýchlejšiemu rastu Katolíckej cirkvi v Afrike bráni predovšetkým násilie voči kresťanom zo strany moslimských teroristov.
Kým v roku 2005 tvorili Afričania 13,8 % členov Katolíckej cirkvi v globálnom meradle, v roku 2015 stúpol ich podiel na 17,3 % celosvetového počtu katolíkov. Naopak, Európa zaznamenala v rovnakom období výrazný pokles. Kým v roku 2005 predstavovali Európania ešte 25,2 % všetkých katolíkov, v roku 2014 tvorili 22,6 % a v roku 2015 už len 22,2 % celkového počtu katolíkov sveta.
Pre Katolícku cirkev vo svete v roku 2015 bol významný aj rastúci podiel ázijských katolíkov, ktorí tvoria viac ako jednu desatinu všetkých katolíkov, kým Oceánia prispieva k celosvetovému počtu katolíkov iba necelým jedným percentom.
 
Kaviareň v bývalom kostole (Holandsko)
Foto: Robert Hakala

Podiel katolíkov podľa jednotlivých svetadielov:
1. Amerika – 49 %
2. Európa – 22,2 %
3. Afrika – 17,3 %
4. Ázia – 10,7 %
5. Oceánia – 0,8 %.

V počte katolíkov na sto obyvateľov bolo v roku 2015 zaznamenané nasledovné poradie:
1. Amerika – 63,7
2. Európa – 39,9
3. Oceánia – 26,4
4. Afrika – 19,4 
5. Ázia – 3,2.

Počet kňazov v celosvetovom meradle pomaly stúpa, zaznamenávame však výrazné disproporcie v rôznych častiach sveta, ktoré sa zvlášť výrazne prejavujú v posledných rokoch. Kým v období rokov 2010–2015 sa zvýšil počet  kňazov v Afrike o 17,4 % a v Ázii o 13,3 %, v rovnakom období poklesol ich počet v Európe o 5,8 % a v Oceánii o 2,0 %. Situácia v Amerike ostala stabilná, v uvedenom období tam pribudlo 0,35 % kňazov. Celkovo však počet kňazov vo svete v dlhodobej perspektíve rastie.

Presnejšie počty kňazov vo svete podľa rokov:
rok 2005 – 406.411
rok 2010 – 412.236 
rok 2014 – 415.792
rok 2015 – 415.656.

Menili sa aj počty seminaristov. Tu však zaznamenávame dve výrazné vývojové fázy. V priebehu rokov 2005–2010 došlo k nárastu počtu seminaristov vo svete, v období rokov 2010–2015 došlo naopak ku kontinuálnemu poklesu, avšak nie všade. Kým v uvedenom období rokov 2010–2015 počet seminaristov klesol v Európe o 9,7 percenta, v Afrike naopak vzrástol o 7,7 percenta.

Presnejšie počty seminaristov vo svete podľa rokov:
rok 2005 – 114.439
rok 2010 – 118.990
rok 2014 – 116.939
rok 2015 – 116.843.

V roku 2015 sa v seminároch nachádzalo 116.843 bohoslovcov. Regióny podľa počtov seminaristov:
1. Ázia – 34.741
2. Amerika – 33.512
3. Afrika – 29.007
4. Európa – 18.579
5. Oceánia – 1.004.

V prepočte nových duchovných povolaní na milión katolíkov je na tom najlepšie Ázia, s výrazným odstupom za ňou nasleduje Afrika a ostatné svetadiely.
Nie je bez zaujímavosti, že kým v Európe sa semináre vyprázdňujú, v Ázii sa musia otvárať nové. Príkladom je Východný Timor. Podľa štatistík sa v tejto katolíckej krajine ročne uchádza o prijatie do kňazského seminára v hlavnom meste krajiny (Dili) okolo tristo mladých mužov, avšak tento seminár ponúka len 90 miest na štúdium. Kvôli tomu museli otvoriť nový seminár. Až 97 percent z celkového počtu približne 1,3 milióna obyvateľov Východného Timoru tvoria rímskokatolíci.

Úplne nakoniec sa žiada doplniť ešte niekoľko postrehov. V súčasnej Katolíckej cirkvi výrazne narastá podiel Afriky a Ázie na úkor Ameriky a predovšetkým Európy. Preto je správne, že Katolícka cirkev venuje mimoriadnu starostlivosť výchove nových duchovných kádrov práve na týchto kontinentoch. Už dnes tvorí Ázia a Afrika spolu približne tri štvrtiny obyvateľstva planéty a demografi predpokladajú, že v budúcnosti sa podiel týchto dvoch kontinentov na celosvetovej populácii ešte zvýši. Predovšetkým v Afrike očakávajú demografi populačnú explóziu, preto je dobré, že práve v Afrike Katolícka cirkev rastie.


Zdroje:
Hunderte katholische Kirchen geschlossen oder abgerissen. In: Berliner Morgenpost Dostupné na internete: morgenpost.de.
Kirche bunt. St. Pöltner Kirchenzeitung. 8. Oktober 2017. Nr. 41.
Kissler A. Der Priestermangel ist gewollt. In: Cicero. Magazin für politische Kultur. Dostupné na internete: cicero.de.
Kryzys wiary w Europie Zachodniej. In: Parafia pw. Najświętszego Serca Pana Jezusa Dostupné na internete: parafiasuchylas.pl.
L’Annuario Pontificio 2016 e l’«Annuarium Statisticum Ecclesiae» 2014. In: Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede del giorno 05.03.2015. Dostupné na internete: press.vatican.va.
L’Annuario Pontificio 2017 e l’«Annuarium Statisticum Ecclesiae» 2015. In: Bollettino della Sala Stampa della Santa Sede del giorno 06.04.2017. Dostupné na internete: press.vatican.va.
Umbau der Kulturlandschaft – 2800 Kirchen sollen in Frankreich verschwinden. In: Katholisches. Dostupné na internete: katholisches.info.
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.

9 komentárov:

  1. Anonymný14.12.17

    Vážený pán Dučák? Pozorne som si prečítal rozhovor s Vami, žiaľ taká je skutočnosť, možno s Vami len súhlasiť. Veľa ľudí bojuje o prežitie a možno nie je čas a veľakrát dostupnosť mnohým takéto čítanie dopriate - aby otvorili trocha oči a zamysleli sa, hoci myslenie bolí. Žiaľ, s masami a najmä s mladými neskúsenými i a tiež veľakrát kvázi vzdelanými ľuďmi ľuďmi sa dá ľahko manipulovať. Najmä tí, ktorým hlúpi, alebo zlomyseľní a naivne pre - špekulovaní politici, žiaľ ktorí o nás rozhodujú, "vynašli" také perpentum mobile, ako je integrované školstvo. A čo sa týka štatistiky o stavu katolíckej cirkvi, ťažko sa mi s Vami ako s odborníkom na túto tému debatuje, ale čísla nepustia. S vďakou a úctou váš čitateľ milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Normálne uvažujúcemu človeku (Európanovi) – aj keď je neveriaci – to musí byť ľúto, že sa ničí stáročná kultúra, stáročné hodnoty... Len obmedzenci a duševní masochisti z toho môžu mať radosť. Ale koľko ich je aj u nás?!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. V Európe umiera viera a s ňou umiera i samotná Európa.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Takto píše kardinál Robert Sarah v knihe Boh alebo nič:

    „Západ musí neodkladne obrátiť zrak k Bohu... Musí znova nájsť stratenú dôveru a vernosť evanjeliu, zbaviť sa duchovnej malátnosti a pozorne počúvať, čo Duch hovorí partikulárnym cirkvám, aj keby to mali byť cirkvi africké.“

    A tiež: „Africká cirkev sa nepripojí k žiadnej vzbure proti Ježišovmu učeniu ani proti Učiteľskému úradu Cirkvi.“

    (In: Boh alebo nič; Bratislava, Lúč, 2016)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tieto slová ruskej spisovateľky Jeleny Čudinovovej mi sem pasujú, aj keď sú napohľad o inom:

    „V krajinách západnej Európy nebolo sedemdesiat rokov komunizmu. Odkiaľ sa teda v západnej Európe nabralo také množstvo marxistov, trockistov, laicistov – vari sa nik nepoučil z nášho tragického príkladu? Prečo na zem nášho Pána Ježiša Krista prichádza Mohamed? Prečo Mohamed bez boja zachvacuje kresťanské mestá?
    V mladosti som začínala svoju literárnu činnosť ako antikomunistická spisovateľka. No v zrelom veku som s ohromením a údesom uvidela novú hrozbu – islamskú expanziu. Islamskú expanziu hrozitánskeho rozsahu namierenú na celý kresťanský kontinent.“

    (IN: Kultúra č. 1/2018)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pán Maršálek, tieto slová ruskej spisovateľky sem priamo patria a určite majú úzku súvislosť s vývojom cirkvi. Kladie nám vážne otázky na ktoré asi nemáme odpoveď. Sú to otázky nášho života a smrti! Ja sa pýtam prečo nemáme od cirkvi odpovede na tieto otázky?! Cirkev predsa má veľkú intelektuálnu silu aby odhalila príčiny tohto javu. Ak pozná príčiny, prečo o nich nevieme? Prečo cirkev nebojuje, prečo opúšťa bojisko, prečo nás nebráni? Prečo otvorene nevystupuje proti tomuto koncentrovanému zlu? Má cirkev strach, že dopadne ako Ján Krstiteľ? Je cirkev zbabelá, alebo vypočítavá? Prečo hovorí k veriacim v inotajoch ktorým obyčajní ľudia ani neporozumejú. Potrebujeme oporu, smer, svietiacu kométu. V Sýrii prichádzajú kresťania o život pre svoju vieru. A naši cirkevní predstavitelia sa schovávajú za múry kostolov pred svojou povinnosťou viesť svoje "ovečky". Ísť v čele! Náš hlavný predstaviteľ, zástupca Ježiša Krista, nás vyzýva aby sme v mene ľudskosti otvárali dvere jeho nepriateľom! Ľuďom, pre ktorých sme neveriaci psi. Ľuďom, ktorý si necenia našu pomoc. Otvárame dvere ľuďom ktorý nás pripravia o našu vieru alebo aj o život. Alebo chce Boh od nás takúto obetu?! Nerozumiem, nechápem!!

      Odstrániť
    2. Nemyslím si, že Boh chce od nás takúto obetu.
      Boh od nás žiada obrátenie sa k nemu, návrat k viere, aj nášho Slovenska, ktoré už dávno nežije svoju vieru.
      Ak začneme žiť svoju vieru každý deň, veci v nás i okolo nás sa zmenia.

      Odstrániť
  6. O rúcaní kostolov v západnej Európe píše Milan Uhrík v novom čísle Kultúry (č. 4/2018). Citujem zo záveru článku:
    „Demolácia kostolov je však len výsledok, ktorému predchádza oveľa ničivejšia demolácia hodnôt. Búranie a zatváranie kostolov v západnej Európe tak v sebe nesie zvláštny symbolizmus morálneho a hodnotového úpadku. Rovnako ako hrozí pád stovkám kostolov v západnej Európe, pomaly ale isto hrozí pád aj pôvodnej európskej civilizácie.“

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Karol Dučák1.3.18

    Práve čítam v najnovšom vydaní Kirche bunt č. 9/2018, že v najľudnatejšej nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko od roku 2000 uzavreli minimálne 453 kostolov, kaplniek a cirkevných budov. Človeku ostáva rozum stáť. Civilizácia bieleho človeka vymiera. Čo ju nahradí?

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.