2. decembra 2017

Kráľovstvo Božie sa približuje

Vlado Gregor
Človek má sklon zovšeobecňovať aj bez náležitého poznania konkrétnych okolností,a týka sa to aj ideovej, teda i náboženskej sféry. Okrem výročia reformácie sme mali aj výročie vzniku Československa. Odzneli oslavné reči – a skutočne si treba vážiť ľudí, ktorí pomohli nám Slovákom dostať sa do znesiteľnejších pomerov. Ale pri ospevovaní demokratickosti prvej republiky by si každý objektívny historik mal uvedomiť, že nebola rovnako demokratická a príjemná pre všetkých. Určite o niečo menej pre Slovákov, Nemcov a katolíkov, čo sa napokon prejavilo pri jej pomerne rýchlom rozpade.
Aj my katolíci si iste musíme priznať určitú zahľadenosť do seba a občas prílišnú starosť o seba. Ale nemôžeme si dať kydať hnoj na hlavu od tých evanjelikov a židov, ktorí ani za svet nechcú priznať nie celkom malý podiel svojich denominácií na inštalácii komunizmu.

Ešte sa na chvíľu vrátim k tomu naozaj prelomovému Lutherovi, ktorého majú poniektorí dosť vysoko postavení katolíci tendenciu pomaly vyhlásiť za svätého. (Samotní naši bratia v Kristu by si mali kajúcne priznať, že vedel byť aj vulgárny a násilnícky, a bez zmierlivého Melanchtona by sa asi nekonalo žiadne augsburgské vyznanie.) Vatikán totiž teraz vydal poštovú známku, na ktorej pod Ježišovým krížom nevidíme Pannu Máriu, ale Luthera a Melanchtona a pozadie netvorí Jeruzalem, ale Wittenberg...
Situácia v našej Cirkvi je teda momentálne taká, že pápež František nám tlačí do hlavy, že je vlastne jedno, čomu veríme. Ono to ale vôbec nie je jedno! Možno nie sme povolaní to riešiť, ale sme povinní o tom nemlčať. Je isté, že aj naša Cirkev robila a aj robí chyby. Ale vystaviť vo Vatikáne sochu Martina Luthera je príliš silná káva. To už by tam mohli inštalovať aj sochu Mohameda, keby to islam tak striktne nezakazoval...
Iste teda nie som celkom sám, kto má trochu problém modliť sa za úmysly terajšieho Svätého Otca. Ale nemám vôbec žiadny problém modliť sa za neho, pretože tým sa modlím aj za seba a svoju Cirkev.
Stretli sa teda teraz spolu všelijaké výročia rôznych veľkých premien a revolúcií. Stretnime sa teda svorne a sebakriticky aj my všetci a prestaňme robiť celkom podobné a rovnako hlúpe veci. Pri nenáležitých kotrmelcoch si totiž zase mnohí môžu vykrútiť krk... Kráľovstvo Božie sa približuje vo svojej kráse, neodďaľujme ho znovu a zase!

Vlado Gregor
::
Rozhovor s autorom:
::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

6 komentárov:

  1. Nepochybujem o dobrých úmysloch autora. Rád by som však k jeho slovám o súčasnom pápežovi pridal niekoľko svojich myšlienok:
    Treba brať do úvahy, že náš pohľad na svet je do značnej miery ovplyvnený médiami. Samozrejme, asi málokto verí doslova tomu, čo číta v novinách, počuje v rozhlase alebo vidí v televízii, no i tak je ten manipulačný tlak veľký. Aj v prípade pápeža Františka väčšina médií vyberá a zvýrazňuje len časť pravdy. Musíme byť preto obozretní aj zdržanliví v úsudkoch!
    Modlitbu za úmysel Svätého Otca je vhodné spojiť s modlitbou za neho. Samotný pápež František často prosí o modlitby za seba.
    Napokon: mali by sme dôverovať Svätému Duchu v Cirkvi.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný2.12.17

    Slováci, cirkev, ani KDH nevlastnia tzv. renomované médiá, televíziu, tak ako opozičné multi a tak sa niet čomu diviť. Nie každý má možnosť a dostupnosť surfovať na sociálnych sieťach a tak porovnávať. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je pravda. Už najmenej sedem desaťročí väčšina masmédií na Slovensku neobhajuje záujmy Cirkvi a národa, ale pôsobí proti nim.

      Odstrániť
  3. Niet sily, ktorá by ma oddelila od Svätého Otca, aj keď mnohému nerozumiem.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Myslím, že tak ako vy to vníma podstatná časť slovenských katolíkov.

      Odstrániť
  4. Dnes som natrafil na zaujímavé slová Benedikta XVI. V jednom príhovore povedal:
    „Boli i chvíle, keď sa voda dvíhala a dul protivietor – ako počas celých dejín Cirkvi – a zdalo sa, že Pán spí. Vždy som však vedel, že Pán je v tej loďke prítomný, vždy som vedel, že loďka Cirkvi nie je moja, nie je naša, ale jeho. A Pán nedovolí, aby sa potopila.“

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.