21. marca 2018

Udalosti posledných dní znepokojujú spoločnosť


Hľa, žlč, ocot, sliny, kliny, trsť a dýka ranivá
trápia telo, z boku tečie voda a krv neživá,
predsa ten zdroj zem i nebo, súš i more omýva.
Jozef Nemčok
Tieto verše zo svätej knihy Liturgia hodín na posvätenie času (str. 520) som neuviedol náhodou. Pri večernom zamyslení, pri čítaní niekoľkých častí knihy, som rozmýšľal nad udalosťami posledných dní. Posledné dva piatky som sa zúčastnil zhromaždení v Leviciach, organizovaných na pamiatku zavraždených dvoch mladých ľudí: novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, kde bolo prítomných podľa môjho odhadu asi 2000 ľudí. Možno ich bolo o niečo viac, možno o pár ľudí menej...
Pri jednotlivých prejavoch bolo cítiť smútok ľudí, u niektorých slzy, akoby v srdci  naozaj mali ranivú dýku, klin, trápiac svoje telo smútkom a rozhorčením nad udalosťami, ktoré znepokojujú spoločnosť. Smútok ľudí, ktorí nemajú moc nad nespravodlivosťou, ktorá už dlhšie pretrváva na Slovensku, čo kritizuje kultúrne spoločenstvo mnohých štátov.  

Keď tak v širších súvislostiach uvažujem nad udalosťami augusta 1968, so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie, v porovnaní s novembrom 1989, čo som vtedy i vtedy intenzívne prežíval, akoby sa naozaj všetky tie udalosti prelínali a napĺňali horkosťou a sklamaním obyčajného človeka. Rozdiel je len v tom, že v auguste 1968 zavládla moc iných mocných v protiklade s pádom ich moci a  odhodlaním ľudí na námestiach v novembri 1989.
Ilustračná snímka: PriestorNet
Zmenu, ktorú svojou vytrvalosťou, ale aj so strachom vybojujú obyčajní ľudia, postupne zneužívajú rôzni oligarchovia, ktorí financujú mnohé politické strany a ich funkcionárov. Niet potom divu, že „hlas volajúci na púšti“, ako hovorí Písmo, je hlasom za spravodlivosť, ktorá je politikom, čo riadia štát, mnohokrát nepríjemná, hoci ešte nedávno práve tí, čo  nechcú vypočuť pravdu zhromaždených, volali po spravodlivosti.
Korupcia, daňové podvody, zneužívanie fondov EÚ a iné podvody a neoprávnene vyplatené prostriedky volajú nás radových občanov do ulíc. Do tých istých ulíc ako v roku 1989. Dnes kľúče znovu štrngajú proti tým predstaviteľom štátu, ktorí chránia len záujmy vyvolených.
V ďalšej časti Liturgie hodín na posvätenie času (Žalm 19) sa  píše: „Nie sú to slová, nie je to reč, ktorá by sa nedala počuť. Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta.“ Tieto slová vyjadrujú volanie tisícov zhromaždených ľudí na slovenských námestiach po zmene, po zmene fungovania štátu, jeho inštitúcií, ktoré by nemalo byť len ozvenou symbolických osmičiek letopočtu, ale vypočutým volaním ľudu po spravodlivosti. Treba všetkým, ktorí nevedia alebo nevidia pripomenúť to biblické: „Hlas  ľudu je hlasom Božím.“
 A ešte jedna myšlienka na záver. Na zjazde dramatických umelcov pár dní pred novembrom 1989 známy český herec  Miloš Kopecký povedal veľmi zaujímavú vetu – i keď nie doslovne, citujem: „Odíďte a bude vám poďakované, ak neodídete, budete musieť odísť, ale potupení hanbou národa.“ Táto veta platí v dnešnej dobe zvlášť preto, že spoločnosť je poznačená korupciou štátnej moci, čo vyvoláva nespokojnosť tých, ktorí žijú zo dna na deň.

Jozef Nemčok
::
Ďalšie články autora:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

10 komentárov:

  1. Anonymný21.3.18

    Korupcia je zákonitý jav v kapitalistickej spoločnosti kde štát, nemajúci vlastné podniky, je nútený dávať zakazky súkromným podnikom, v konkurenčnom prostredí, a tie sa neštítia dať úplatok zadávateľovi z v´dačnosti, že zakkazku dostal. Teda ak volanie po zmene má byť pravdivé a úprimné, je to volanie po socializme, kde vlastníkom je štát.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Povedzme si to po slovensky: korupcia je vlastne úplatkárstvo. A ako my pamätníci vieme, úplatkárstvo prekvitalo aj za socializmu, aj keď na inej úrovni a v iných formách.

      Nemyslime si, že zmenou ekonomických podmienok zmeníme človeka.
      Treba vytvoriť takú spoločenskú (duchovnú) klímu, aby človek vo svojom vnútri cítil tlak na zmenu – na polepšenie samého seba a žitie podľa jasne stanovených pravidiel.

      Odstrániť
  2. Článok vyjadruje, myslím si, pocity mnohých ľudí na Slovensku. Ľudia cítia, že všeličo vo verejnom živote nie je v poriadku a mnohí sa v týchto dňoch zúčastňujú protestných demonštrácií v úprimnej viere, že tým pomôžu dobrej veci. Z jednej strany je to pochopiteľné, ale má to jedno veľké ALE:
    Treba vidieť, kto za tými protestnými akciami stojí – sú to politické sily tzv. demokratickej opozície.
    Bola by ich vláda lepšia? Zrejme nie!
    Neobstojí ani porovnanie s novembrom 1989. Vtedy šli občania proti režimu, ktorý sa dostal k moci násilím a násilím alebo hrozbou násilia si moc udržiaval a chcel udržať. V súčasnosti však máme legitímne zvolený parlament a legitímnu vládu. A nikto nepochybuje o tom, že najneskôr v riadnom termíne sa uskutočnia ďalšie slobodné voľby...
    Predčasné voľby neradno zneužívať! Majú sa vari konať po každej veľkej demonštrácii či po každej tragickej udalosti? To hádam nie.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný21.3.18

    Vážený pán Nemčok! Udalosti rokov 1968, 1989 s dnešným pokusom o prevrat nemožno, podľa mňa porovnávať, sú to diametrálne odlišné veci. Rozdiel je snáď iba v tom, že po povalení socializmu sme u nás nastolili kapitalizmus, oveľa horší režim ako bol ten predtým. Veď stále sme chudobnejší a neprávno schopní. O ničom nerozhodujeme. Nemáme slovo a najnovšie už ani vládu. Iba chaos, čiže mútnu vodu, v ktorej sa najlepšie loví. A z makroekonomických ukazovateľov sa chudoba nenaje, iba sa nabalia zahraničné banky, financie idú na podporu zbrojenia do NATO a rozpočtu EÚ, ktoré nás takto lepšie ovládajú. Obe - vláda ľudu a demokracia sú iba proklamácie a nálepky na vymývanie mozgov obyčajných ľudí. Nie režimy sú zlé, ale konkrétni ľudia. Tých teba brať na zodpovednosť a ak treba i potrestať, pretože režim to je široký pojem a nepostihnuteľný, iba ak vojenským prevratom. Žiaľ, v roku 1989 za pomoci a využitia mladých, neskúsených ľudí (hovorí sa tomu stádo) ako je to v uliciach aj teraz, práve komunisti predali komunizmus. Keď jedna vláda dobrovoľne odovzdala moc druhej bez vyvodenia akejkoľvek osobnej zodpovednosti. Žiaľ, teraz sa väčšina ľudí chytá za hlavu a cítia sa doterajšími vládami právom oklamaní, lebo vyše dvadsať rokov sa tu iba rozkrádalo a rozpredáva to, čo pracujúci Slováci za tzv. totality vybudovali. Našu zraniteľnosť a malosť využil západný kapitál, teda - režim a dostali sme sa do ich područia, inými slovami do "otroctva". Za pomoci peňazí vládnu tí istí ľudia a diktuje nám Západ, čiže kvázi náš spojenec s ktorým sme spoločne v mene demokracie pod jednou vlajkou. Stále u nás pribúda žobrákov, kontajnerov a bezdomovcov. Mnohí, čo sa s dneškom stotožnili sú oligarchovia, ktorí v baranom kožuchu, nie tak dávno vedúci stranícki funkcionári nadobudli privatizáciou majetok. Napokon sú to vždy tí istí chytráci, chamtivci, ktorí chcú stále viac a viac. Navyše boli sme nútení otvoriť svoju hraničnú bránu cudzincom a najnovšie i imigrantom. Dovolím si byť vulgárny, platí ...chytrým (vychytralím) a kurvám patrí tento svet. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Udalosti posledných dní ukázali prinajmenšom tri znepokojivé faktory:
    Po prvé, dochádza k zneužívaniu tragickej udalosti na politické ciele. Z vyjadrení viacerých politikov je zjavné, že im nejde ani tak o poznanie pravdy a dosiahnutie spravodlivosti, ale viac o získanie politického prospechu. Sledujúc tento cieľ dávajú kriminálny čin do politického rámca a bez jasných dôkazov vynášajú rozsudky, očierňujú a znevažujú svojich oponentov.
    Po druhé, práca väčšiny médií má charakter propagandistickej kampane. Je prirodzené, keď sa ľudia zjednotia na báze odsúdenia zla, je však podozrivé, keď majú všetci rovnaký politický názor a vidia len jedno riešenie. Vyzerá to tak, akoby naša novinárska obec podľahla nejakému démonovi súhlasu, súhlasu s liberálnou demokraciou a takzvanou proeurópskou orientáciou – bez možnosti čo i len pochybností o tom, čo sa oficiálne prezentuje ako správne, moderné a pokrokové.
    Napokon, je znepokojivým faktom, že dochádza k spochybňovaniu slovenskej štátnosti. Vytvára sa dojem neschopnosti Slovenska a jeho obyvateľov spravovať si vlastné záležitosti. Trúsia sa reči o tom, že treba akosi nanovo postaviť štát. Sú to zákerné útoky zo strany niektorých neprajníkov na hodnoty, ktoré by sa nemali podriaďovať osobným či skupinovým záujmom!

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Anonymný21.3.18

    V roku 1989 tu boli úplne iné podmienky. Dnes máme plnú demokraciu a tá by sa mala držať svojich pravidiel. Tí, ktorí sú vo verejných funkciách majú vyhradené kompetencie. Veď ústavní právnici sa zamýšľajú či neporušila hlava štátu svoje kompetencie. Určite prekračuje morálne zásady. Korupciu nemožno vyhnať bez zachovania morálnych zásad. Nepatrím k tým, ktorí by boli zo súčasnej situácie nadšení. Opozícia má svoje možnosti aby presvedčila občanov o svojich morálnych a odborných kvalitách a ľudia by jej odovzdali svoje hlasy s nadšením. Myslím si že národ netúži po ničom viac ako schopných a morálnych politikoch, ktorí by zodpovedne viedli národ k prosperite a spoločnému dobru. Ale to čo ponúka súčasná opozícia podporovaná prezidentom je bieda a des. Vari legalizácia drog, homzväzkov, LGBTI a podobné amorálnosti nám prinesú slušnosť? Radšej sa v tichosti modlím za pokoj na Slovensku Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Jozef Nemčok21.3.18

    Treba otvorene povedať, že sme nedospeli pred revolúciou k pravému socializmu, tak ako ho hlásal Marx, a taktiež po zmene v roku 1989 k pravému kapitalizmu. Sme niekde na začiatku niečoho, čo nevieme pomenovať. Pred revolúciou na ceste k pravému socializmu, po zmene v roku 1989 k pravému kapitalizmu.
    Sme ďaleko za demokratickým systémom vyspelých kapitalistických krajín a toto zaostávanie v ponímaní demokratických princípov nastalo ihneď po II. svetovej vojne. Možno o niečo skôr, keď vláda ČSR ne čele s Edvardom Benešom zapredala svojím podpisom Stalinovi našu krajinu. Okrem toho bez akýchkoľvek požiadaviek darovala Stalinovi Podkarpatskú Rus.
    Ale to je minulosť. Možno ten socializmus bol pre všedných ľudí dobrý, medzi nich som možno patril i ja. Nebyť tých zákazov, príkazov, preverovania... bol by z mojej strany vyhovujúci. Pritom som mal robotu, plat, i slobodu. I v tom – nazvem to „pochmúrnom“ – čase som chodil na dovolenku do Juhoslávie, kde bola potrebná doložka a iné „papiere“.
    Ako nestraník som robil zodpovednú funkciu, v podniku, kde sa nehľadelo na pracovný čas. Robil som od vidím do nevidím väčšinou pod holým nebom. V poľnohospodárstve, k tomu netreba komentár.
    Dnes som od roku 1996 dôchodcom, môj dôchodok po rôznych zvyšovaniach a úpravách je vo výške 406 eur. To len tak na okraj.
    A prečo som dnes nespokojný? Korupčné škandály politikov (hlave tých bývalých komunistov), ktorí i napriek svojim vysokým platom okrádajú štát, tvária sa ako nemluvniatka, smejú sa ľuďom, ktorí živoria, ľudom, ktorí žijú, len aby prežili. Neodstúpia po rôznych škandáloch, držia sa ako kliešť pri moci.
    Preto píšem, že ešte ďaleko máme od kapitalistického systému a morálky. Vo vyspelých kapitalistických krajinách, by už boli mnohí, proti ktorým sú manifestácie, odstavení od moci.
    Chodím na námestia, hoci by mi to mohlo byť v mojom vedu (82 rokov) jedno. Ale idem preto, aby moji vnuci a pravnuci žili lepšie a spokojnejšie v spoločnosti, v ktorej bude vládnuť spravodlivosť. A i preto, že tieto akcie organizujú mladí ľudia nezaťažení predsudkami socializmu a kapitalizmu – študenti bez politickej príslušnosti k tej ktorej strane.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Karol Dučák21.3.18

    K prebiehajúcim demonštráciám v súvislosti so súčasnou politickou krízou na Slovensku sa vyjadrujú mnohé osobnosti Slovenska. Mimoriadne ma však zaujal rozhovor s Eduardom Chmelárom, slovenský historik, politický a mediálny analytik, vysokoškolský učiteľ, publicista a občiansky aktivista.
    Hneď na začiatku prehlasujem, že nie som ani priateľ, ani prívrženec tohto odborníka. Osobne ho nepoznám a musím povedať, že som sa v minulosti rozchádzal s niektorými postojmi Eduarda Chmelára. Tento človek však svojou mimoriadnou erudíciou a inteligenciou vysoko prevyšuje priemer komentátorov, ktorí sa v poslednej dobe o nepokojných udalostiach na Slovensku vyjadrovali. Ponúkam s ním, ktorý obsahuje skutočné brilantné postrehy odborníka, znalého problematiky. Osobitne chcem vyzdvihnúť aspoň zopár myšlienok z rozhovoru, ktoré na mňa najviac zapôsobili. Je to však rozsiahly materiál, preto som hio musel rozdeliť na dve časti.
    1. časť:
    „Po prvé, musím zdôrazniť, že chcem poznať pravdu o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Napriek tomu, že jeden z rečníkov na zhromaždení v Košiciach presviedčal hádam skôr sám seba ako dav, že sme sa tu zišli preto, aby sme spoločne hľadali pravdu – viem, že z masových demonštrácií sa ju nedozviem. Nedozviem sa ju ani z predčasných volieb, keďže na vyšetrovanie nemá žiaden vplyv to, kto je na mieste ministra alebo policajného prezidenta, ale dozorujúci prokurátor, ktorého sa mocenské zmeny nijako netýkajú. To je tá kľúčová postava, ktorá môže odňať vyšetrovateľovi prípad a prideliť ho inému.
    Po druhé, zneužitím nevyšetrenej dvojnásobnej vraždy na mocenské ciele prichádzajú protivládne protesty o svoj mravný étos. Jeden z najhorších výrokov, ktorý v tejto súvislosti zaznel, bolo vyjadrenie prezidenta Kisku, že aj keby sa zistilo, že vražda nemá nič spoločné s touto vládou, táto vláda musí padnúť. Toto spájanie nesúvisiacich vecí je v právnom štáte absolútne neprijateľné. Prestaňme teda hrať divadlo a povedzme si otvorene, že požiadavka na zvrhnutie vlády je po vražde mladého páru dodatočne vymyslený príbeh... Motivácie jednotlivcov, ktorí prišli na námestia, boli rôzne. Niektorí tam boli preto, lebo si chceli uctiť zavraždeného Jána a Martinu. Iní tam prišli preto, lebo požadujú dôkladné a rýchle vyšetrenie vraždy. Ďalší preto, lebo sú vývojom v krajine maximálne znepokojení. Boli tam aj takí, ktorí požadujú odchod Kaliňáka a Fica. No a potom tam prišli tí, ktorí požadujú predčasné voľby. Sami organizátori spojili požiadavku vyšetrenia vraždy s novou vládou, čo nie je postup, ktorý by bol v súlade so slušnosťou a morálkou, ktorou sa zaštiťujú. Opozícia však vďaka tomu zneužíva plné námestia na to, aby tvrdila, že väčšina občanov chce predčasné voľby, čo je bez tvrdých dát rovnako zavádzajúce ako tvrdiť, že tí, čo zostali doma (teda päť miliónov ľudí), veria súčasnej vláde.
    Po tretie, demokratické inštitúcie treba posilňovať, nie oslabovať... Prirovnávania súčasnej situácie k Nežnej revolúcii sú absolútne zavádzajúce a scestné. Ako historik i priamy účastník Nežnej revolúcie musím povedať, že prebiehajúce protesty majú zatiaľ skôr znaky februára 1948 ako novembra 1989. Počas revolučných dní roku 1989 sme sa oslobodili od komunistickej diktatúry, v ktorej bol zákaz zhromažďovania, cenzúra médií, politickí väzni, v ústave bola zakotvená vedúca úloha komunistickej strany a opozícia bola v ilegalite. Dnes tu máme formálne systém liberálnej demokracie a ak nebudeme dodržiavať jej pravidlá, moc uchopia napokon tí, ktorí k nej nemajú nijakú úctu. Kladiem si preto nasledujúce otázky. Ako prispeje k väčšej spravodlivosti a demokracii to, že väčšina médií (vrátane verejnoprávnych) absolútne opustili žurnalistické zásady objektivity a plurality a začali robiť angažovaný politický agitprop? Načo voláme po právnom štáte, keď nerešpektujeme prezumpciu neviny?“


    OdpovedaťOdstrániť
  8. Karol Dučák21.3.18

    2. časť:
    „Opozícia na čele s prezidentom od začiatku zneužila túto tragédiu na požadovanie zmeny mocenských pomerov, ale tieto dve veci – vyšetrenie vraždy a predčasné voľby – nemožno spájať, v právnom štáte je to jednoducho neprípustné. Ľudia majú akú-takú predstavu o tom, čo nechcú, ale nevedia, čo chcú. Slušné Slovensko? Väčší morálny gýč som nepočul. Čo to je? Rozumiem tomu správne, že keď som zásadne proti politizácii vysokého školstva, proti porušovaniu zákona o vysielaní a retransmisii, proti tomu, aby bola ulica prokurátorom, sudcom, i katom zároveň, tak som neslušný?“

    „Tak ako Nežná revolúcia mala svoje jasné konkrétne požiadavky, tak ako ich nešťastne hľadala Antigorila, tak by sme aj my všetkým, ktorí nás žiadajú o moc – o podporu predčasných volieb, novej vlády alebo zrekonštruovanej vlády – mali predostrieť naše vlastné konkrétne požiadavky, ktoré potlačia to, po čom všetci voláme: korupciu, bezbrehé rozkrádanie a prepojenie štátu a organizovaného zločinu. Ponúkam niektoré z nich organizátorom protestov... Tu sú návrhy požiadaviek:
    -Zmeniť financovanie politických strán (zákaz financovania volebných kampaní súkromným sektorom, povinnosť viesť analytické účtovníctvo, povinnosť mať jeden bankový účet pre stranu, prijatie darov nad 300 eur len bankovým prevodom, povinnosť mať pokladníka s trestnou zodpovednosťou za financovanie strany, zaviesť právomoc NKÚ kontrolovať účty politických strán alebo ustanoviť inštitúciu pre dohľad a kontrolu financovania politických strán, zaviesť asignačnú daň pre príspevky politickým stranám od štátu).
    -Nefunkčný zákon o preukazovaní pôvodu majetku nahradiť novou právnou úpravou, ktorá zjednoduší podávanie podnetov a rozšíri okruh osôb, ktorým sa môže preverovať majetok.
    -Zaviesť možnosť preskúmavať aj majetok blízkych osôb, majetok prepojených právnických osôb a majetok manažérov a zamestnancov právnickej osoby.
    -Zaviesť osobitnú zložku prokuratúry, ktorá nebude podliehať Generálnej prokuratúre a ktorá sa špecializuje na stíhanie trestných činov korupcie, zneužitia právomocí verejného činiteľa, a aplikáciu nového zákona o preukazovaní pôvodu majetku – príkladom nám môže byť Rumunsko, kde boli po zavedení nezávislej protikorupčnej prokuratúry trestne stíhaní viacerí bývalí aj aktívni politici, vrátane predsedu vlády.
    -Zastaviť privatizáciu zdravotníctva; výrazne posilniť samosprávne prvky v nemocniciach a eliminovať vplyv politických strán na menovanie riaditeľov a námestníkov nemocníc a primárov oddelení, čím chceme obmedziť rozkrádanie zdrojov, tečúcich do zdravotníctva cez zmluvy za predražené ceny alebo úplne fiktívne služby.
    -Preskúmať pochybné privatizácie, zvlášť pri veľkých a ziskových podnikoch. Dôsledne vyhodnotiť plnenie všetkých podmienok zo strany privatizérov. V prípade ich nedodržania alebo porušenia uplatniť všetky zmluvné sankcie a pokiaľ to bude možné, od zmlúv odstúpiť.
    -Oddeliť kriminálnu a finančnú políciu od Prezídia Policajného zboru, aby mohli konať samostatne a nepodliehali žiadnym vplyvom vedenia Policajného zboru a Ministerstva vnútra. Inšpekcia Ministerstva vnútra SR musí byť nezávislým orgánom.
    -Na všetkých úrovniach v štátnej správe prijať a dodržiavať princípy otvorenosti a transparentnosti v oblastiach nakladania s majetkom, personálnej politiky, spoluúčasti verejnosti na rozhodovaní, prístupu k informáciám, politiky etiky a predchádzaniu konfliktu záujmov, mediálnej politiky, rozhodovania pri prideľovaní grantov a dotácií, verejného obstarávania a transparentného rozpočtovania.
    -Korupciu považovať za trestnú už pri žiadaní, prijímaní alebo sľúbení nenáležitej výhody; bez podmienky bezprostredného porušenia svojich povinností a bez bezprostredného protiplnenia.
    -Na všetkých úrovniach štátu zaviesť participatívne rozpočty, ktoré umožnia občanom získať spolurozhodovanie a kontrolu nad tým, na aké účely sú používané peniaze z verejných zdrojov.“

    Celý rozhovor si môže čitateľ prečítať na:
    http://edochmelar.sk/nedajte-sa-zmanipulovat-oligarchia-sa-neda-porazit-volbami/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Eduard Chmelár je síce ďaleko od kresťanského postoja, ale jeho názory stoja za pozornosť, lebo na rozdiel od mnohých iných vie logicky uvažovať a neprikyvuje bezhlavo všetkým módnym trendom.
      Z nášho hľadiska je však omnoho dôležitejší, pravdivejší hlas kňaza, osobitne kňaza statočného, akým je Marián Kuffa. Tu je jeho príhovor:

      https://www.youtube.com/watch?v=a23GxSY9Jp4

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.