6. septembra 2018

Vyberá si Ježiš svojich kňazov?


Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. (Jn 15, 16)
Robert Hakala
Nad týmito veršami z Písma rozmýšľam už veľmi, veľmi dlho a veľmi často. Masovokomunikačné prostriedky nás pravidelne informujú o rôznych mravných pokleskoch katolíckych kňazov. Či už ide o zneužívanie mladistvých, prípadne rôzne milostné aféry, alebo o trestnú ekonomickú činnosť. Áno, je to skutočnosť a netreba ju nijako zahmlievať či zatajovať. V konečnom dôsledku kňazi, ktorí sa takýchto prehreškov dopúšťajú, sú súdení a aj odsúdení, pošramotená povesť kňazského stavu však zostáva.
Tieto činy sú vážnym problémom a sú jednou z hlavných príčin odchodu množstva ľudí z Cirkvi. Vždy sa sám seba pýtam: Ako je to možné? Veď ak si ich vybral Pán, ten pozná každého dokonale, a teda musí vedieť aj to, čoho sa títo „vybraní“ v budúcnosti dopustia. Preto si hádam oprávnene myslím, že nie každého kňaza si vybral Pán, ale niektorí si vybrali Pána. Aké dôvody ich k tomu viedli? Osobný prospech? Ctižiadosť? Alebo dokonca úmysel pod kňazským rúchom vedome znevažovať kňazský stav?

Spomeniem teraz príbeh jedného môjho priateľa, žiaľ už nebohého, ktorý mi v mnohom otvoril oči. Vedel som o ňom, že začal študovať teologickú fakultu v Bratislave (70. roky minulého storočia), ale ju nedokončil. Raz som sa odvážil a opýtal som sa ho, prečo odišiel z fakulty. Odpoveď je veľmi smutná:
Svätý kňaz Ján Nepomucký
Bývali sme v internáte, doobeda prednášky, modlitby, cvičenia, poobede a večer voľný čas. A počas tohto voľna sme sa neformálne stretávali so spolužiakmi, preberali rôzne témy. Nebudeš veriť, ale časť mojich spolužiakov sa z toho, čo sme sa učili, smiala. Bolo to pre nich terčom posmeškov. Ako mohla byť Panna Mária pannou... veď je to hlúposť... a ako mohol Ježiš kriesiť mŕtvych...? A takéto reči som počúval v izbách, kde boli ubytovaní budúci kňazi. Nemohol som to počúvať, a tak som radšej z fakulty odišiel. Uľavilo sa mi a šiel som ďalej...
Musím dodať, že priateľ potom vyštudoval ekonómiu a na teologickú fakultu sa po revolúcii vrátil, vyštudoval ju, ale bez vysvätenia za kňaza – bol už ženatý, mal deti. Iróniou osudu je, že on, ktorý ostal verný Kristovi (pracoval aktívne v podzemnej Cirkvi), kňazom sa nestal – a tí... sú kňazmi, možno niektorí dodnes. Urobil dobre, že odišiel z fakulty? Mal zostať?

V jednej gospelovej piesni je takýto text (voľný prepis): „Dieťa sa pýta rodičov: Kto je to kňaz? Rodičia mu odpovedajú: Kňaz, to je druhý Ježiš.“ Nesúhlasím. Kňaz nie je druhý Ježiš. Ježiš bol, je a bude iba jeden jediný! Kňaz je človek, ktorého si vybral Ježiš, aby rozsieval Jeho slová medzi ľudí. Kňazov sú tisíce. V tom prípade máme aj tisíce Ježišov? Absurdné.
Pýtam sa: „Myslíte si, že kňazov si naozaj vyberá Ježiš? Samozrejme, nehádžem všetkých kňazov do jedného vreca, našťastie drvivá väčšina z nich je skutočne tá, ktorú si vybral Ježiš. A ostatní? Nech si to sami vysporiadajú vo svojom svedomí...

Robert Hakala
::
Odporúčané:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

5 komentárov:

  1. Nadhodený problém má toľko stránok, že je veľmi ťažké vyjadriť sa k nemu na malej ploche. Preto len niekoľko čiastkových poznámok:

    Prvoradým faktom je, že každý človek je hriešny, vo väčšej či menšej miere, ale vždy hriešny. Aj v tomto je kresťanstvo a osobitne katolíctvo realistické, lebo s týmto faktom ráta a ráta aj s dedičným hriechom. Na druhej strane, každý sa môže obrátiť, každý sa môže – možno v poslednej chvíli – zachrániť.

    Uvedomme si, že medzi Dvanástimi, ktorých si Ježiš vybral, bol aj Judáš.

    Satan je skutočná bytosť, reálne pôsobiaca v našom svete!

    Kto viac dostal, od toho sa bude viac žiadať. Byť kňazom je veľká pocta – a zároveň veľká zodpovednosť. A ako hovorí Písmo: Beda tým, skrze ktorých prichádza pohoršenie!

    Na margo toho konkrétneho svedectva zo seminára: Obdobie komunizmu bolo špecifické. Cirkev, ako vieme, bola sledovaná a prenasledovaná. Na Slovensku bol povolený jediný kňazský seminár a vedelo sa, že medzi jeho vedúcimi a vyučujúcimi i medzi poslucháčmi sú ľudia nehodní, spolupracovníci ŠtB. Komunisti ovplyvňovali aj prijímacie konanie, preto viacerí muži úprimne túžiaci po kňazstve radšej riskovali útek z vlasti, aby mohli študovať a byť vysvätení v zahraničí.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný7.9.18

    Ono je to asi dané aké motívy vedú človeka stať sa kňazom. Ak chce slúžiť Bohu i ľuďom tak je to jasné, ide dopredu. Ak chce len parazitovať na Cirkvi a veriacich tak dnes sa aj to darí, doba je zložitá a popletená. Akoby ani Cirkev nerešpektovala hranice medzi dobrom a zlom. Ak sa kňaz dá do služby Krista Božieho Kráľovstva môže urobiť veľa dobrého. Sám si vážim mnohých takýchto kňazov, ktorí ma v živote usmernili správnym smerom o tých druhých radšej pomlčím, oni obyčajne vedia využiť svojej pozície a manipulovať davom tak aby mali z toho úžitok hlavne oni Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pravdaže, svoje robí aj doba, vonkajšie okolnosti, celková atmosféra v spoločnosti.
      Treba povedať a uznať, že kňaz, usilujúci sa naplno žiť svoje kňazstvo, to dnes nemá ľahké...

      Odstrániť
    2. Anonymný7.9.18

      ale kto tom dnes ľahké, ak sa človek snaží o čnostný život, nemusí byť ani kňazom, smejú sa mu nielen nepriatelia ale je na smiech aj v jeho najbližšom okolí aj v Cirkvi, aj tam sa presadzuje akási nová doba Ľudovít

      Odstrániť
    3. Pravda. Je to tak.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.