14. novembra 2018

Európa bez tváre


Český katolícky kňaz Mons. Petr Piťha je známy aj na Slovensku. Viaceré jeho homílie a iné verejné prejavy vyvolali pozornosť. Zaslúžene. Profesor Piťha totiž hovorí múdro a zároveň jasne, priamo, v súlade s kresťanským učením – jeho slová majú váhu, nastavujú kritické zrkadlo dnešnej spoločnosti.
Dňa 23. septembra 2018 sa pri príležitosti 100. výročia vzniku Česko-Slovenska uskutočnila v talianskom meste Arco pietna spomienka na hrdinov prvej svetovej vojny za účasti vládnych a cirkevných predstaviteľov. Mons. Piťha, ktorý na mieste zastupoval kardinála Dominika Duku, mal pripravený príhovor – tento príhovor však „z diplomatických dôvodov“ nebol prednesený (inými slovami: českí diplomati nedovolili Mons. Piťhovi vystúpiť).

Spomínaný prejav teda v Arce nezaznel, bol však publikovaný na internete, kde si ho môže záujemca nájsť. Stojí zato venovať mu pozornosť.
Autor si kladie rečnícku otázku, či nie je pokrytecké klásť vence na hroby hrdinov, keď sa dnes vzdávame všetkého, za čo títo hrdinovia bojovali. V mene sekularizmu, hedonizmu a multikulturalizmu zrádzame odkaz predkov, opúšťame tradičné hodnoty a dávame priestor nebezpečným sociálnym experimentom: „Voláme po vzorech, ale nechceme je, protože nám nastavují zrcadlo. Řídíme se novým náboženstvím konzumismu s jinou hierarchií hodnot. Na špici dokonalosti stanul bohatý podvodník, který úspěšně uniká před zákonnou spravedlností.“
V duchu doby sme zrušili povinnú vojenskú službu: „Výsledek? Máme hodně generálů, plukovníků, početná ministerstva obrany, ale málo mužstva. Nepočítal jsem to, ale i s generalitou, lékaři, kuchaři a hudbou to bude ani ne dva vojáci na kilometr ohrožených hranic. Zdraví muži sedí v lenoškách doma, rozčilují se, když obrana nějak selhává, protože přece řádně platí daně, což je jediná občanská povinnost.“
Závažným problémom, ktorý dramaticky narastá, je kríza identity. V tomto svetle je migrácia vážnym, ale povrchovým prejavom niečoho iného: „Nápory migrantů jsme si zavinili sami, protože nás rozložil dlouhodobý blahobyt. Prvé migranty jsme pozvali z lenosti sami a další láká málo zalidněné území společnosti, která z lenosti vymírá. Jsou i další příčiny. Jsme ohroženi zmíněnou ztrátou identity, které jsme sami doširoka otevřeli bránu sebevražednou ideologií multikulturalismu.“
Mať identitu znamená byť si vedomý toho, kto som, kam patrím – ku ktorej viere, rodine, kultúre, vlasti. Lenže Európa, konštatuje Mons. Piťha, už vlastne nemá žiadnu identitu, nemá nosnú ideu, pretože sa zriekla identity danej kresťanstvom: „Poslední smrtelnou ranou pro identitu jsou již přijaté a navržené zákony genderismu.“
Samotné základy našej civilizácie sú narušené. A tak je opodstatnené a potrebné pýtať sa, kam sme to dospeli a či chceme i naďalej klamať sami seba. Otázka znie: „Není při tomto mravním debaklu společnosti pokrytecké vzdávat vojenskou a státní poctu padlým hrdinům?“
Mons. Petr Piťha svoju aktuálnu a pritom hlbokú úvahu završuje poukázaním na postavu svätého Václava, statočného vodcu svojho ľudu a obrancu kresťanskej podoby svojej krajiny. A končí výzvou: „Pohleďme na něho a vzmužme se.“

Ján Maršálek
::
::
Odporúčané:
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.

3 komentáre:

  1. Anonymný14.11.18

    SOS! milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Potíž je v tom, že česká armáda je dosud prolezlá komunistickým myšlením. Snadno se přesvědčíme, že v obvodech, kde bydlí vojáci, jsou nejčervenější volební výsledky.
    Služba v armádě dosud taky nezískala potřebný étos, pořád je to přehlídka zupáctví a nejnižších lidských pudů, jak si pamatujeme z dob vlády "dělníků a rolníků".
    Do takové armády bych své děti posílat nechtěl, takže jsem proti povinné vojenské službě.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Myslím, že otázku povinnej vojenskej služby treba posúdiť principiálne, nie na základe aktuálneho stavu, ktorý môže byť zlý, ale je zmeniteľný.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.