- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

19. júna 2019

Kto bude hlasom kresťanov v spoločnosti?


Ľudovít Košík
V uplynulých dňoch sme boli svedkami, ako na tlačovej konferencii poslanec Národnej rady SR Igor Matovič ohlásil vznik kresťanskej platformy v rámci svojho čudného politického hnutia OĽANO. Po prezidentských voľbách, keď kresťania nezasiahli výraznejšie do boja o post prezidenta, po voľbách do Európskeho parlamentu, keď zo štrnástich zvolených poslancov budú ktovie koľkí zastávať názory a postoje kresťanov, a pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami je potrebné zamyslieť sa nad otázkou, koľkí kresťanskí poslanci budú v novozvolenej NR SR.
Myslím, že ako kresťania sme na Slovensku po Novembri 1989 zlyhali – aj v politike. Záujmy kresťanov v slovenskom parlamente roky zastupovalo KDH – akým spôsobom, to nech posúdia historici a zodpovední; ja však spokojný nie som, ale to nie je podstatné. Podľa môjho názoru KDH ustupovalo raz naľavo, raz napravo a často uprednostnilo ciele nižšie, nie spoločné dobro. Neviem, či dôsledkom vlastnej neschopnosti alebo niečoho iného sa vo voľbách v roku 2016 toto hnutie už do parlamentu nedostalo. Vôbec by som vinu nezvaľoval na kresťanských voličov. Dôvodov bolo asi viacero.

Otázkou je, či sa v najbližších voľbách kresťania v nejakom zoskupení do parlamentu vôbec dostanú, alebo tam budú pôsobiť rovnako ako v súčasnosti len ako jednotlivci, ktorí sa presadili na kandidátkach rozličných strán a hnutí. Ako človekovi, ktorému záleží na kresťanských hodnotách a celý život sa za ne angažuje, ktorý je presvedčený o ich dôležitosti pre osobný i spoločenský život, je mi smutno, keď tieto hodnoty niekto odsúva na vedľajšiu koľaj a keď sa kresťanskí poslanci dobrovoľne poddávajú niečomu inému svojou spoluprácou s rozkladnými skupinami, či svojou pasivitou, naivitou, alebo neschopnosťou, ale aj pod vplyvom rozličných špekulantov, a tak sa oslabuje kresťanský hlas vo verejnom živote.
Svet má svoje záujmy, ktoré sú často v rozpore s tým, čo učí Ježiš, a s tým, na čom bola vybudovaná naša civilizácia. Je nespochybniteľné, že vyrástla na kresťanských zásadách pravdy, spravodlivosti, dobra, služby a lásky, čo sa súčasní mocní tohto sveta usilujú teoreticky i prakticky spochybniť a Cirkev sa snažia umlčať, oslabiť a potupiť. V súčasnosti to nie je už priamy boj ako v rokoch budovania socializmu, ale robia to presadzovaním modelu sveta bez Boha a ľavicovo-liberálnych názorov, pre ktoré sa usilujú získať čo najväčšiu podporu verejnosti, aj prostriedkami manipulácie s verejnou mienkou. Som presvedčený o tom, že svet, ktorý poprie Boha, neprežije.
Dnes podsúvaný a živený boj medzi konzervatívnymi a liberálnymi kresťanmi slúži na odpútavanie pozornosti od podstaty našich kresťanských postojov a na oslabovanie Cirkvi. Cirkev, vnútorne oslabená po 2. vatikánskom koncile svojimi vlastnými problémami, nie je schopná sama obstáť v narušenej spoločnosti, ako to vidíme hlavne v krajinách na Západ od nás. Plniť požiadavky sveta, ktorý má neohraničené rozkladné ciele, znamená pre Cirkev i kresťana likvidáciu. Tí, ktorí túžia po autentickom kresťanskom živote, zostávajú osamelými bežcami, alebo prešli do malých spoločenstiev iných cirkevných zoskupení, kde našli viacej ľudskosti i možností pre svoj duchovný rast – to spĺňa viac ich predstavy ako súčasné čudné, rozštiepené hnutia katolíckej Cirkvi, súperiace o každého člena. Súčasné takzvané moderné kresťanstvo, zdá sa mi, nebuduje kresťanské osobnosti, ani Cirkev a svet. Z výpredaja hodnôt a poloprávd sa prežiť trvale nedá, to je možné len dočasne.
Moderní apoštoli novopohanstva a liberálneho sveta nie sú obohatením pre nikoho. Písal o nich už sv. Pavol a varoval pred nimi. Je naším problémom, že dostávajú priestor v takzvaných kresťanských médiách – a ak sa proti tomu niekto ohradí, je hrubo urážaný a obviňovaný z extrémizmu, spiatočníctva, že nejde s dobou, že nepochopil svet, že ide proti dokumentom 2. vatikánskeho koncilu a podobne.
Názory modernistov berú mnohí vážne, lebo dokážu témy a názory prispôsobiť auditóriu a ponúkajú odľahčené, pohodové kresťanstvo, bez kríža a zodpovednosti. Aj svet im tlieska. V dnešnom mediálnom a virtuálnom prostredí ich šance narastajú. Kresťania aj preto postupne prijímajú názory tohto sveta. Viacerí sa vzdávajú náboženstva a života v Cirkvi, čo potvrdzujú štatistiky. Možno si riešia takto problémy svojho svedomia, alebo niekomu sú zaviazaní za prízemné služby, alebo slúžia záujmom mocných a bohatých tohto sveta, alebo ich niekto draho platí; a naivní sú tí, ktorí im naletia.
Apoštoli prázdnych hláv, plného brucha a sexuálnej revolúcie sa neraz schovávajú za ochranu životného prostredia či sociálne problémy, ale v skutočnosti tieto témy devalvujú viac než tí, ktorí sú si vedomí dôležitosti Božieho zákona a v tichosti, pokore, skromnosti a jednoduchosti sa ho usilujú zachovávať.
Človek potrebuje k životu viac než telesnú rozkoš, chvíľkové potešenie a materiálny konzum. Nestačí len konzumovať, využívať a rozdeľovať to, čo iní za veľkých obetí ešte dokážu vytvoriť. Ak niektorí sami nedokážu nič vytvárať, len chcú žiť z práce iných a ovplyvňovať spoločnosť podľa vlastných predstáv a túžob, treba sa pred nimi varovať, nech sú ich heslá akokoľvek lákavé. Treba sa nám pozerať na to, čo prinášajú, ponúkajú do spoločného, nielen na ich slová. Mnohí prechádzajú od pravdy k utópiám, od reálneho sveta do sveta virtuálneho, vymodelovaného, vymysleného na základe predstáv a túžob, ale realita života je zo dňa na deň ťažšia. Niekedy až neúnosná pre väčšinu.
Správnou odpoveďou na spomenuté problémy je kresťanský život, vernosť Bohu. Normou nie sú názory filozofov, vedcov a učencov, ale život a učenie Ježiša Krista, a to máme v Biblii, ktorá by mala byť hlavnou knihou nášho života. Správnou odpoveďou je naša sloboda povedať „nie“ pseudokresťanským projektom, nech ich predstavuje ktokoľvek akýmkoľvek lákavým spôsobom, a odvaha angažovať sa vždy v prospech Dobra, Pravdy, Spravodlivosti, Lásky. Stáť na strane Života, brániť Ježišovu morálku napriek tomu, že možno už ani vo vlastnej rodine či Cirkvi pre to nenachádzame pochopenie.

Ľudovít Košík
::
Súvisiace články:
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

6 komentárov:

  1. Tí, čo v túžbe po hlbšom náboženskom živote prešli k iným cirkevným spoločenstvám, určite neurobili dobre – aj keď tam možno našli viac „ľudskosti“. Kresťanstvo nie je psychoterapia a cirkevné spoločenstvo nemá byť psychologickou poradňou – aj keď, samozrejme, spoločenstvo veriacich by malo byť súdržné a malo by dbať po každej stránke na každého svojho člena (je to ťažšie realizovateľné vo veľkých farnostiach, ale nie nemožné).

    Nehľadajme chyby len v Cirkvi – ona je často práve obeťou a terčom útokov.
    Napokon, ako hovorí otec Marián Kuffa, súčasné problémy netreba brať tragicky. Cirkev prekonala už i ťažšie obdobia. Stane sa len to, čo sa má stať – všetko suché a slabé odpadne a zostane zdravé, verné...

    Ešte by som dodal: Kristova Cirkev istotne obstojí, ale možno nie v Európe.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný19.6.19

    Vďaka za názor, človek sa nevyhne určitému subjektívnemu pohľadu, iste treba hovoriť aj o tom pozitívnom čo sa deje, nechcem spochybňovať to čo Cirkev urobila aj robí pre človeka v súčasnosti. Len po súčasnom stave mám silné pochybnosti a mnohé skúsenosti či to čo robí v súčasnosti je pre jej rozvoj alebo úpadok. Zopakujem čo som vyčítal u p. Krapku Kde je Duch Svätý tam všetko ožíva, tam kde nie je je úpadok a smrť. Som od prirodzenosti človek konzervatívny, opatrný, ale súčasnosť ma viac znepokojuje ako by mi dávala dôvod k radosti a nádeji, i keď ich chcem šíriť, ale veľmi sa mi to nedarí. Vďaka za komentár a názor Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tej skepse rozumiem. Myslím, že je odôvodnená. Samozrejme, vždy je nejaké východisko, minimálne na individuálnej úrovni, aj keď mnohé nasvedčuje tomu, že naša civilizácia je už v takom štádiu rozkladu, že cesta nápravy bude veľmi ťažká...

      Pridávam zopár myšlienok z knihy, ktorú som práve dočítal:
      Postupné odkresťančovanie nás priviedlo do hlbokej krízy. Zriekame sa vlastnej kultúry a sily. Vitalita európskych národov upadá, populácia starne, krajina bez potomstva umiera. Silný národ, hrdý na svoje hodnoty a jednotný vo viere, je schopný imigráciu regulovať a zvládať, ale národ, ktorý duchovne i telesne umiera, stáva sa ľahkou korisťou, zvlášť v situácii, keď sa imigrácia mení na inváziu. Národ, ktorý už nechce žiť, bude skôr či neskôr potlačený inými národmi. Ak národ neopustí cestu pohodlia, ľahostajnosti a egoizmu, nepochybne zahynie a nahradia ho iné životaschopnejšie národy: „Taký je neúprosný zákon života – na hostine ľudstva niet miesta pre staré národy.“
      (Abbé Grégoire Celier: Imigrácia očami kresťana. Bratislava, Post Scriptum, 2018)

      Odstrániť
  3. Karol Dučák29.6.19

    SV. CYPRIÁN:

    „Kto sa odvracia od Petrovho stolca, na ktorom je založená Cirkev, klame sám seba, ak si myslí, že zostáva v Cirkvi.“

    „Nemôže mať Boha za Otca ten, kto nemá Cirkev za Matku.“

    „Jeden je Boh, jeden je Kristus...Jedna je aj jeho Cirkev, jedna je viera, jeden je kresťanský ľud zhromaždený v pevnej jednote spojivom svornosti. A to, čo je od prirodzenosti jedno, nemožno deliť.“

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Karol Dučák30.6.19

    Pána Ľudovíta Košíka si naozaj vážim a mnohé jeho články o historických osobnostiach Slovenska sú veľkým prínosom pre časopis PriestorNet aj pre mňa osobne. V žiadnom prípade nechcem útočiť osobne proti nemu, ale malovernosť a porazenecké nálady, ktoré vyznievajú z tohto článku, čo najrozhodnejšie odmietam. Pre mimoriadnu zaneprázdnenosť v posledných dňoch som sa zatiaľ nedostal k celkovému rozboru článku, preto budem argumentovať postupne. Zatiaľ uvádzam slová emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý sa dňa 11.4.2019 okrem iného vyjadril: „Cirkev je Božia i dnes, a práve dnes je tiež nástrojom, ktorým nás zachraňuje Boh. Je veľmi dôležité stavať proti diablovým lžiam a polopravdám celú pravdu. Áno, hriech a zlo v Cirkvi sú. Ale aj dnes je Cirkev svätá a nezničiteľná. Aj dnes existujú mnohí ľudia, ktorí pokorne veria, trpia a milujú a v ktorých sa nám ukazuje pravý Boh - Boh, ktorý miluje. Aj dnes má Boh vo svete svojich svedkov (martyres). Len je treba bdieť, aby sme ich videli a načúvali im.“

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Včera – na sviatok sv. Petra a Pavla – som počul poučný kazateľský príbeh:
      Istý človek hľadal dokonalú cirkev, chcel do nej vstúpiť. Po dlhom márnom hľadaní navštívil s prosbou o radu starca, známeho svojou múdrosťou. Starec mu povedal: Dokonalú cirkev na zemi nenájdeš, a keby aj taká bola, v okamihu, keď by si do nej vstúpil, prestala by byť dokonalou.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.