Progresívne – Spolu – Za ľudí (?)

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Juraj Blanár (Smer-SD) vyslovil v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy (vysielanej 22. júna) zaujímavú domnienku: v opozičnom prostredí sa chystá trojkoalícia, ktorá by mohla mať názov Progresívne – Spolu – Za ľudí.

Juraj Blanár má „pocit“, že ide o dlhodobejšie pripravovaný marketingový ťah, ktorého cieľom je uchopenie moci. Nuž, má to istú logiku aj racionálne jadro. Ak budeme vychádzať z prieskumov verejnej mienky, takáto koalícia, zložená zo strán Progresívne Slovensko, Spolu a Za ľudí, môže rátať s volebným víťazstvom.

Spomenuté zoskupenie, ak skutočne vznikne, získalo by vo voľbách v roku 2020 pravdepodobne najväčší počet hlasov, čo znamená príležitosť na zostavenie vlády. Pravdaže, na zabezpečenie parlamentnej väčšiny bude potrebovať koaličných partnerov, ale to sa dá riešiť – isto sa nájde nejaká ochotná a úslužná strana, pripravená podieľať sa na vládnutí a výhodách, ktoré z toho plynú. Osobitne Kresťansko demokratické hnutie má bohaté skúsenosti s posluhovaním a podporovaním liberálnych politických síl. Je takmer isté, že ak sa v nasledujúcich voľbách KDH dostane do parlamentu, rado sa spojí s rodiacou sa progresívno-liberálnou koalíciou (Alojz Hlina to už verejne pripustil).

Progresívne – Spolu – Za ľudí. Znie to pekne. Slová o pokroku, modernosti, slušnosti, slobode a demokracii, o spolupráci a integrácii, a to všetko v prospech ľudí! Znie to pekne, ale je otázne, či by to aj v praxi pomohlo Slovensku a jeho občanom. Samozvaní slušní by sa tešili, ale čo ostatní?

Tak či tak, schyľuje sa k tvrdému politickému zápasu. Bude pritom naozaj ťažké – z hľadiska bežného občana – vyznať sa v spleti strán, káuz, obvinení a protichodných vyhlásení. Môže to viesť jednak k prehĺbeniu rozporov a k radikalizácii časti obyvateľstva, jednak k ľahostajnosti a odmietaniu akejkoľvek politickej angažovanosti.

Bývalý prezident Andrej Kiska v diskusii organizovanej Denníkom N (17. júna) povedal: „Volič je náročný, môže si vybrať...“ Ale povedal tiež, že podľa neho je skoro jedno, či bude premiérom Truban, Beblavý, Sulík, Matovič, Hlina alebo on – len aby spolu získali väčšinu, potom sa dohodnú (hlasy skončia v jednom koši). Tým vlastne priznal, že možnosť výberu v rámci takzvanej demokratickej opozície je len zdanlivá, je to falošná hra na pravicu a ľavicu, konzervatívne a liberálne hodnoty, je to predstieranie pestrosti a rôznosti s jediným cieľom – poraziť Smer-SD a SNS a prevziať moc.

Volič si teda reálne bude vyberať iba z troch možností: alebo dá hlas stranám súčasnej vládnej koalície, alebo uprednostní zlepenec vedený trojlístkom Progresívne Slovensko, Spolu, Za ľudí, alebo sa obráti k stranám, ktoré sú médiami hlavného prúdu považované za antisystémové (ĽSNS, Národná koalícia, Harabinovci, Kresťanská demokracia – život a prosperita).

V každom prípade, žiada sa dodať, volebný a povolebný vývoj závisí od viacerých faktorov, jedným z nich môže byť, povedané slovami publicistu Ľudovíta Števka, „mlčanie jahniat a bľačanie cudzích baranov v slovenskom košiari“ (Literárny týždenník č. 23–24/2019, s. 4). Nuž, ak Boh dá, uvidíme a dozvieme sa, ako voľby dopadnú.

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Prorocké slová kňaza Mariána Kuffu

Prezidentské voľby: hovorme o zlyhaní

Slovensko a naša zodpovednosť

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.