Vitaj, Gorila!

Alebo: Zlodeji všetkých krajín, traste sa!

Karol Dučák

Už som sa bál, že sa toho nikdy nedožijem. Po Novembri 1989 som sa v nemom úžase a s bolesťou v srdci pozeral na drancovanie Slovenska, ktoré naši pradedovia, dedovia a otcovia  krvopotne budovali tehličku po tehličke, a ktoré sme potom zveľaďovali aj my, narodení po druhej svetovej vojne. To plienenie slovenskej ekonomiky, eufemisticky nazývané privatizácia, zdevastovalo plody úsilia celých generácií Slovákov. Preto ma potešilo, že Gorila konečne uzrela svetlo sveta.

S odstupom niekoľkých dní som však zažil skutočnú šokovú terapiu. Prvý šok mi pripravila súčasná liberálna opozícia, ktorá si chcela vo svojej nezriadenej túžbe po moci sprivatizovať Gorilu pre svoj senzačný štart k oslnivej politickej kariére a k mastným válovom. Páni Sulík, Matovič, Kiska, Beblavý a iní politickí dobrodruhovia vyrazili do ulíc, aby z kauzy Gorila vytĺkli čo najväčší politický kapitál.

Zvlášť Igor Matovič, povestný svojimi záchvatmi nenávisti voči vládnucej strane SMER-SD na čele s Robertom Ficom, sa usiluje použiť Gorilu ako štartovaciu rampu pre politické čistky na Slovensku. Lenže Gorila nie je v prvom rade o Ficovi a strane SMER-SD! Robert Fico má svoje maslo na hlave a ja prvý hovorím, že má niesť plnú zodpovednosť za svoje konanie, ALE MILIÓNOVÉ PRIVATIZÁCIE PREBIEHALI ZA MEČIARA A DZURINDU, NIE ZA FICA!

Za privatizáciu boli politicky zodpovední: Augustín Marián Húska, Ivan Mikloš, Ľubomír Dolgoš a ďalší politici spolu so svojimi poradcami, ku ktorým v prípade Mikloša patril aj Richard Sulík. Ten Sulík, ktorý dnes rozdáva rozumy ľuďom na námestiach.

Zhodiť všetko len na Roberta Fica a SMER-SD je nespravodlivé. Áno, Fico má svoje maslo na hlave a musí sa za to zodpovedať. Gorila musí byť dôkladne a spravodlivo vyšetrená. Všetci vinníci musia byť potrestaní bez ohľadu na ich postavenie. Padni komu padni! Lenže ak si páni Sulík, Matovič, Kiska, Beblavý a iní politickí dobrodruhovia myslia, že zneužijú kauzu Gorila ako odrazový môstik k skvelej politickej kariére a k tisícovým platom v parlamente či na iných teplých miestečkách, mali by sa čo najskôr spamätať. My, ich voliči, im to nesmieme dovoliť. Veď nie my máme slúžiť im, ale oni sú povinní slúžiť!

Šok z počínania liberálnej opozície na Slovensku nebol jediný, ktorý v súčasnosti zažívam. Jeden šok nestačí na poriadnu šokovú terapiu. A naozaj to nebol jediný šok, čo ma v posledných dňoch zasiahol. Ďalší mi pripravil Robert Fico svojím indiferentným postojom ku Gorile. Je to diametrálny rozdiel oproti horúčkovitým aktivitám liberálnej opozície. Fico mlčí a ako sa hovorí, kto mlčí, ten svedčí. Akosi to ani mne nejde do hlavy. Fico sa pred novinármi velikášsky vyjadroval, že kauza Gorila sa ho netýka, že je to údajne len a len horúci zemiak dzurindovcov. Lenže celé to akosi nedáva zmysel. Ak je to pravda, prečo to Fico nepoužije vo svoj prospech? Prečo sa necháva pranierovať Matovičom a celou liberálnou opozíciou? Potrebuje niečo skrývať alebo zakrývať?! Robert Fico sa od samého začiatku staval voči Gorile prinajmenšom podozrivým spôsobom.

Pripomeňme si najdôležitejšie detaily tohto Ficovho postoja ku Gorile. Kauza sa prevalila v decembri 2011 po úniku tajného dokumentu s krycím názvom Gorila zo Slovenskej informačnej služby. Nahrávka vznikala postupne v konšpiračnom byte na Vazovovej ulici v Bratislave v rokoch 2005 a 2006 údajne odpočúvaním rozhovorov Jaroslava Haščáka, šéfa investičnej skupiny Penta, so slovenskou politickou a ekonomickou špičkou o províziách a úplatkoch pri privatizačných megakauzách.

Na nahrávke Gorila sú, podľa medializovaných informácií, so súhlasom súdu zachytené predovšetkým rozhovory s vtedajším ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom, s predsedníčkou výkonného výboru Fondu národného majetku SR Annou Bubeníkovou, so Zoltánom Vargom, ktorý bol spolupracovníkom Penty a majiteľom bytu, ako aj rozhovory s Robertom Ficom, s jeho vtedajším tajomníkom Františkom Határom, s Jánom Rejdom a ďalšími. Sú v nich údajne aj informácie o financiách pre politické strany SDKÚ-DS, SMER-SD, KDH a SMK. Hoci pravosť dokumentu zatiaľ nebola nezvratne potvrdená, vo všeobecnosti panuje presvedčenie, že je hodnoverný.

V roku 2006 sa konali voľby a po nich nastúpila prvá vláda Roberta Fica, v ktorej bol ministrom vnútra Robert Kaliňák. Vzťah Roberta Fica ku Gorile však bol od začiatku prinajmenšom podivný. Počas tejto vlády bol totiž originál nahrávky v SIS zničený. Vznikli síce nelegálne kópie, tie však neboli bežne dostupné, a tak prípad upadal do zabudnutia. Dôstojníka SIS Petra Holúbeka za odpočúvanie Penty prepustili z SIS a podľa jeho slov bolo dokonca jeho počínanie hodnotené ako vlastizrada. Ostáva záhadou, prečo táto kauza tak veľmi omínala Ficovu vládu, že bola napokon de facto zamietnutá pod koberec.

Gorila sa začala vyšetrovať až po prevalení kauzy v roku 2011 a v roku 2012 sa ňou zaoberal aj parlament. Bolo to krátko po nástupe druhej vlády Roberta Fica v apríli 2012. Špeciálny prokurátor Kováčik tvrdil v správe, ktorú prerokoval parlament, že bolo vypočutých 50 svedkov a spracovaný materiál má rozsah 60 tisíc strán. Ficova vláda však mala akýsi podivný strach z tejto kauzy a – nevedno prečo – vyšetrovanie šlo akoby do stratena. Hlavný svedok kauzy, agent SIS Peter Holúbek, nebol nikdy vypočutý. Špeciálny prokurátor Kováčik ho nezbavil mlčanlivosti, naopak, bránil tomuto kroku. A tak bol prípad postupne ututlaný.

Zlom nastal až po uväznení Mariána Kočnera v lete 2018. Polícia údajne našla v jeho trezore kópiu nahrávky Gorila a verejnosť sa o tom dozvedela v decembri 2018. Dlho sa však nič nedialo, až pred pár dňami, 16. 10. 2019, prenikla na verejnosť senzačná správa o tom, že anonymný „darca“ poslal viacerým slovenským médiám kópie nahrávky Gorila. Tentoraz, zdá sa, už nebude možné zamiesť prípad pod koberec a Gorila už neupadne do zabudnutia, pretože kópie nahrávky vlastní veľké množstvo ľudí a nahrávka je definitívne verejnou vecou.

Nepochopiteľný je však postoj niektorých ľudí, predovšetkým hra Roberta Fica na mŕtveho chrobáka. Veď ak by bol naozaj čistý ako Panna Orleánska, tak by mal on prvý zvolať médiá a vykrikovať: „Vidíte, ako ste mi krivdili?! Gorila ma očisťuje a dokazuje moju bezúhonnosť!“ Lenže nič také sa nedeje. Fico sa podozrivo zašíva. Zrejme tá jeho bezúhonnosť nebude taká betónová ako naznačoval pred novinármi. Isteže, najviac masla sa rozleje na hlavy bývalých politikov Malchárka, Dzurindu, Mikloša, Bubeníkovej, ako aj predstaviteľov Penty, no vážny problém má zrejme aj strana SMER-SD, respektíve staré politické štruktúry tejto strany. Postavenie šéfa strany je vratké a zemetrasenie v strane sa zdá byť neodvratné.

Už som to párkrát vo svojich komentároch naznačil: ak by Fico už pred niekoľkými rokmi dobrovoľne odišiel z vrcholovej politiky, urobil by to najlepšie pre seba, ale aj pre stranu, ktorú kedysi zakladal. Napokon, tá strana urobila aj veľa dobrého pre Slovensko a zaslúži si ďalšiu šancu. Nezabúdajme na to, že to bol práve SMER-SD, ktorý sa spolu s KDH zaslúžil o ústavnú ochranu manželstva muža a ženy. Zásluhou spolupráce týchto dvoch politických subjektov sa Ústava SR rozšírila o dve mimoriadne dôležité vety: „Manželstvo je jedinečným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“

Také niečo by sme márne čakali od liberálnych politických strán, ako je napríklad SaS, ktorá sa snaží čo najviac liberalizovať Slovensko. SMER-SD teda má potenciál a ešte môže priniesť Slovensku veľa pozitívneho. Je však potrebná sebareflexia vedenia strany, predovšetkým jej šéfa. Po nej by mohla strana s novým vedením, prípadne aj s novým názvom (?) znovu vykročiť do politického zápasu.

Na záver by som rád vyjadril zopár povzbudivých slov.

Chcem veriť, že:

1. konečne budú postavení na pranier rozkrádači majetku slovenského národa v posledných troch desaťročiach;

2. kauza Gorila sa vyšetrí úplne a do dôsledkov;

3. táto kauza neposlúži súčasnej slovenskej politickej opozícii na to, aby jednu mafiu vystriedala druhá, tentoraz liberálna;

4. táto kauza poslúži aj k politickým rošádam v strane SMER-SD a k ozdraveniu tohto stále najmohutnejšieho politického subjektu na slovenskej politickej scéne;

5. z kauzy Gorila si celý slovenský národ vezme ponaučenie a už nikdy nepripustí koketovanie s neoliberalizmom, spojeným s prienikom nadnárodných korporácií a mocných oligarchov do slovenskej ekonomiky a politiky.

V tom nech nám Boh pomáha!

Karol Dučák

::

Odporúčané:

Kto stvoril chobotnicu menom Kočner?

Ako si Denník N strieľa do nohy

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!