Hĺbka krízy

ZÁPISNÍK – 50/2019

Rozmohla sa nám v spoločnosti ľahostajnosť, pohodlnosť, falošná ohľaduplnosť, nemiestna tolerancia k zlu a hriechu. Všetko sa chce riešiť pozitívne (výnimkou je hádam len „fašizmus“ a „klérofašizmus“), ale čistá pozitivita, rušiaca všetky prahy a hranice, vedie k neporiadku. Filozof Byung-Chul Han poznamenáva, že žijeme v ére, ktorá je chudobná na negatívnosť, chudobná na limity a obmedzenia, pritom však istá miera negatívnosti, normatívnosti je nevyhnutná – posilňuje obranyschopnosť (spoločenského) organizmu. Neohraničené možnosti a neprimerané práva (všetko je dovolené!) vedú k únave, depresii a rozkladu: „Súčasná spoločnosť výkonnosti so svojou ideou slobody a deregulácie masívne odbúrava hranice a zákazy, na ktorých stála disciplinárna spoločnosť. Odbúravanie negativity má stupňovať výkonnosť. Stávame sa tak svedkami všeobecného odbúravania hraníc a zábran, či ešte viac svedkami všeobecnej promiskuity, z ktorej nevychádza žiadna imunitná energia.“

Recenzia knihy: Byung-Chul Han: Vyhořelá společnost

::

Slovenské národné noviny (č. 48/2019) publikovali rozhovor s Jozefom Šedovičom, exposlancom Federálneho zhromaždenia ČSFR a signatárom Nitrianskej deklarácie. Jozef Šedovič okrem iného hovorí: „V EÚ sa v súčasnosti kadečo deje, aj keď sa o tom z taktických dôvodov nehovorí. Vytvára sa európska armáda, inštaluje sa európsky prokurátor, pripravuje sa daňová harmonizácia, tvorí sa banková únia, aktívne sa rúcajú tradičné hodnoty ako rodina..., pretláča sa agenda LGBTI, to všetko preto, aby obyvatelia stratili svoje národno-štátne povedomie.“ Dodajme, že hádam ešte viac ide niekomu o to, aby ľudia stratili svoju kultúrnu a duchovnú identitu.

::

Kritický pohľad na súčasné spoločenské trendy, vedúce k ohlupovaniu národa, prináša aj spisovateľ Anton Lauček. Uveďme ako príklad úryvok z jeho článku, ktorý bol publikovaný v dvojtýždenníku Kultúra (č. 21/2019): „S osprostievaním národa sa začína už od materskej škôlky. Tam posadia mládež pred obrazovky a nechajú sledovať animované rozprávky, v ktorých vystupujú hlavne vykonštruované monštrá a obludy, na ktorých ani nerozoznáte, čo to je a kde to má hlavu. Chúďatá deťúrence kukajú, ozaj nevedia na čo, a pritom sa stávajú aj závislými na internete. Ak sa potom stretnú s klasickou rozprávkou o princeznej, Popolvárovi, dobrom deduškovi, v ktorej dobro víťazí nad zlom, nechápu dianie. Nerozumejú, čo je dobro a čo je zlo. (Podľa toho sa neskôr v živote aj správajú.) Sledovanie obrazovky a bavenie sa so smartfónom spôsobuje malému divákovi stenčovanie formujúcej sa mozgovej kôry smerujúce k demencii, čo sa stáva až človeku vo vysokom veku – to vedci u detí v posledných výskumoch zistili, no veľa o probléme nesmú publikovať, aby niekomu nenakazili miliardové nadnárodné kšefty.“

::

Dokážeme sa ešte vzchopiť, dokážeme si vôbec uvedomiť hĺbku krízy, v ktorej sme sa ocitli? Máme ešte silu a vôľu na skutočnú obrodu a návrat k tomu, čo je dobré a osvedčené? Ťažké sú to otázky, ťažké budú odpovede...

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK – 49/2019

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!