- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

18. júna 2020

O ľudskej slabosti

Vlado Gregor

Sme ako jednotlivci hodení do času a miesta, do časopriestoru, ktorý sme si nezariadili a ktorý od nás nezávisí. A ak chceme ľudsky žiť a stať sa dobrými ľuďmi, nevyhnutne potrebujeme pomoc. Ako deti sme úplne závislí od okolia, mamy, otca a blízkych príbuzných, a nič iné nám neostáva, iba s vďakou a bez uvedomelého porozumenia prijímať to, čo sa s nami deje.
Smerom k dospelosti sa meníme a vytvárame si svoje vlastné hodnoty, o ktorých nepochybujeme, resp. nechceme pochybovať. Ale z tejto istej, možno aj nezavinenej príčiny začíname viac alebo menej uctievať samých seba a sami chceme, aspoň do nejakej miery, rozhodovať o tom, čo je dobré a zlé pre nás a čo je dobré a zlé pre druhých. Všeličo skúšame, trápime sa a až ku koncu života a pri ubúdaní svojich možností a schopností prichádzame na hĺbku slov Ježiša Krista, že ak nebudeme ako deti, nevojdeme do kráľovstva nebeského.

Na jednej strane sa toho obávam a na druhej strane som rád, že to platí na všetky naše ľudské vynálezy, poriadky a inštitúcie. Ak by to tak nebolo, tak by sme sa museli stať otrokmi niečoho – a niečo by sa nevyhnutne stalo našou modlou. Práve uvedomenie si svojich obmedzení a ubúdajúcich síl nás v konečnom dôsledku oslobodzuje.
Živý Ježiš nás potešuje, hovoriac, že poznáme pravdu a pravda nás vyslobodí, ale zároveň nám nedáva falošnú útechu, že to pôjde rýchlo, zrazu a bez prežívania trápení a sklamaní, bez pochopenia toho, akí sme, alebo nakoniec budeme: slabí a nedokonalí.
Toto všetko sa vzťahuje nielen na nás, nielen na našich blízkych, ale aj na ľudské spoločenstvo ako celok. Stále lepšie to pozorujeme a vidíme a vďaka tomu veríme, že nielen my, ale aj ľudské spoločenstvo cestou mnohých zákrut, omylov a trápení smeruje ku konečnej záchrane a spáse.
Božie kráľovstvo sa naozaj priblížilo a približuje, preto sa neustále a bez prerušenia kajajme a verme evanjeliu!

Vlado Gregor
::
Rozhovory s autorom:

1 komentár:

  1. „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“
    (1 Kor 13, 12–13)

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.