 |
| Foto: Robert Hakala |
Mestský park v Trebišove sa rozprestiera na
ploche 62 hektárov v okolí rozľahlého komplexu kaštieľa Andrássyovcov. Je
najväčším, taxonomicky bohatým a najcennejším parkom v strednej Európe. Prvé
písomné zmienky o jeho úpravách sú z konca 18. storočia. Veľké zásluhy na
rozvoji parku sa pripisujú významnému politikovi, štátnikovi a zemepánovi
grófovi Andrássymu. Jeho pričinením bol park v anglickom štýle udržiavaný, boli
v ňom fontány, jazierko, antické sochy, akváriá či starostlivo strihané
dreviny.
Medzi najcennejšie chránené kultúrne pamiatky v tomto historickom parku patrí mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho v neogotickom štýle, v ktorom je gróf Július Andrássy pochovaný aj s manželkou Katarínou a ich synom Teodorom Andrássym. Súčasťou interiéru mauzólea bol aj obraz M. Munkácsyho Plačky pod krížom, ktorý sa teraz nachádza v Maďarskej národnej galérii v Budapešti (v Trebišove sa dá vidieť kópia).
V parku, ktorý vznikol z pôvodného lužného
lesa, sa nachádza historická i náletová zeleň, ktorú tvoria ihličnaté aj
listnaté stromy, kroviny a rastliny. Veľmi cenný je najmä tis obyčajný, z
listnatých stromov je najvýznamnejší platan javorolistý, pagaštan konský, k
cennejším drevinám patrí aj sofora japonská, borievka čínska či borievka
virgínska. Park v súčasnosti slúži predovšetkým na krátkodobú rekreáciu
miestnych obyvateľov.
Možno vám niekoľko mojich fotografií priblíži
jeho krásu v jesennom období.
Robert Hakala
Vďaka za pripomienku parku v Trebišove, v lete počas dovolenky na Východe Slovenska som mal možnosť sa s priateľmi po nádhernom a zaujímavom parku prechádzať. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániťV článku spomenutý obraz M. Munkácsyho Plačky pod krížom je skutočne krásny, nevšedný, monumentálny...
OdpovedaťOdstrániťhttps://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Munk%C3%A1csy_Siratoasszonyok_a_keresztf%C3%A1n%C3%A1l.jpg
Zase sa potvrdzuje stará, známa pravda, že človek si nevie vážiť to, čo má za humnami. Aj ja som prešiel pamätihodnosti na Slovensku, i v ďalekom svete, ale pamätihodnosti Trebišova, ktorý sa nachádza len 30 kilometrov od môjho bydliska, poznám len veľmi málo. To naše východné Slovensko je krásne, ale musíme ho objavovať predovšetkým my sami, ktorí tu bývame. V každom prípade ďakujem Robertovi Hakalovi za tento úchvatný pohľad na krásy nášho regiónu.
OdpovedaťOdstrániť