- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

1. apríla 2021

Veľká noc 2021

 

Ľudovít Košík
A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ napomeň svojich učeníkov!“ On odvetil: „Hovorím vám: Ak oni budú mlčať, budú kričať kamene.“ (Mt 19, 37–40)

V čudnej, ťažkej a zložitej celosvetovej atmosfére už rok trvajúceho boja proti hrozbe pandémie a s tým súvisiacich obmedzení budeme prežívať vrcholné sviatky nášho Vykúpenia. Už tie minulé sme boli nútení prežiť bez ich náležitého slávenia v chrámoch a v rodinách a podobne sme prežívali väčšinu nedieľ a sviatkov uplynulého roka, a tak budeme nútení asi sláviť aj tie, na ktoré sa pôstom pripravujeme. 

Niekedy mám dojem, že súčasná protipandemická aktivita je zameraná zvlášť proti kresťanskému spôsobu prežívania života, proti ľuďom, ktorí sa usilujú v živote využívať  zdravý rozum a usilujú sa žiť slobodne. Myslím si, že aj súčasný krízový stav  je možné prežiť a úspešne ho zvládať vďaka vzťahu s Bohom, s ľuďmi, tvorivému životu a kontaktu s prírodou. 

Práve kresťania a hodnoty, ktoré prinášajú do života, sú v súčasnosti terčom útokov. Denne sme svedkami akýchsi chaotických, neúspešných opatrení, ktorých prínos je v nedohľadne, a život sa nám čoraz viac komplikuje a zamotáva, sme obmedzovaní v našich základných slobodách, zavretí vo svojich domácnostiach, uteká nám čas, zmenšujú sa  zásoby, financie a strácame dôvody na radosť, spokojnosť aj pokoj.

My kresťania sme nútení žiť bez normálneho prístupu k sviatostiam, bez bohoslužieb a spoločných modlitieb. Mnohé sa z reality prenáša do virtuálneho sveta, kde je určitá ponuka, čo však prináša viaceré riziká a ohrozenia. Je ťažké hľadať, formovať a nachádzať v súčasnosti  kresťanskú identitu. Zažívame krízu viery, aj krízu Cirkvi, osobitne úpadok jej života, ktorý nastal po Druhom vatikánskom koncile, paradoxne viac v krajinách, kde žila v slobodných podmienkach, ale po získaní slobody ho môžeme naplno vidieť aj v našich krajinách a veľmi intenzívne pokračuje aj v súčasnosti.

Zakiaľ sme snívali sny o svetlej budúcnosti, angažovali sa v čudných aktivitách, deštruovali sa základy morálky, slušnosti, normálneho, šťastného, pokojného, úspešného, zdravého, tvorivého života. Dnes sme svedkami chaosu a nezodpovedného konania mnohých, ktorí preberajú moc v spoločenských aj cirkevných úradoch, obmedzovania základných práv a slobôd, ohrozenia nášho zdravia a života. A my namiesto pokory a poklony pred Bohom, uznania jeho majestátu si tvoríme nové ideály, sny, náboženstvá a veríme svojim predstavám, že ten raj na zemi sa nám podarí vybudovať a už stačí len malý krôčik a on príde. Mne sa zdá, že nám k tomu chýbajú reálne predpoklady, možno sa mýlim, ale skôr sa cítim ako v apokalyptických časoch.

V posledných týždňoch odznelo v médiách, že Portugalsko ako siedma krajina sveta uzákonila eutanáziu a Argentína umelé potraty. Celé je to prijímané s mlčaním alebo pochopením väčšiny, aj autorít sveta a Cirkvi. Veď máme demokraciu a tú treba budovať, chrániť a upevňovať. Čo na tom, že s ňou prichádza aj demagógia a hrozí nová totalita, ktorá môže byť ešte horšia než tá, s ktorou sme sa rozlúčili u nás v novembri 1989. Asi sa zbytočne čudujem, veď to sa len zákon dostáva do súladu so spôsobom života a túžbou väčšiny, ktorá si chce žiť po svojom a nepraje si, aby ju obťažovali kresťanské názory – a dáva nám to, tej hŕstke čudných, ktorí sme presvedčení, že je možné dnes žiť podľa Božích a evanjeliových zásad a  takýto život môže znamenať záchranu pred súčasnými ohrozeniami, patrične najavo. Väčšina popiera a búra pravidlá, na ktorých vyrástla naša civilizácia a vytvára si nové...

Ak sme  sledovali pred Pôstnym obdobím liturgické slávenia, aspoň cez médiá, čo nám zatiaľ prísne sliediace oči udavačov dovolia, pretože žiadna osobná účasť na liturgii nebola na Slovensku možná, mohli sme mnohokrát počuť v nedele i všedné dni čítanie z Markovho evanjelia, ako Ježiš uzdravoval mnohých svojich súčasníkov na duši i tele. A čo viac si môžeme dnes priať a čo viac potrebujeme ako zdravie? My ale chceme viac veriť vlastným názorom a predstavám, čudným odborníkom, politikom bez zodpovednosti, morálky a slušnosti, „moderným kresťanom a teológom“ popierajúcim dvetisícročnú prax Cirkvi a niekedy aj Božie zákony... Že bude lepšie, dobre, výborne, len na základe našich prianí, predstáv, predpokladov a riešení, aj keď budeme žiť bez Boha, ak aj nevylúčime hriech z nášho života a nebudeme konať pokánie a neobrátime sa k Bohu. Že Pán Boh nás nemôže opustiť, ani keď mi odmietneme jeho...

Akosi rýchlo sa z našej spoločnosti vytratil kredit kresťanov získaný v rokoch totality. Akosi rýchlo sa vytratila  ich sila z verejného, spoločenského, národného, rodinného života a vytráca sa aj z kostolov, kam vlastne už rok nemáme právo slobodne prichádzať. Mnohí  potrebujú ešte kresťanov využiť, keď im to vyhovuje, mnohí z nich žijú, ale zároveň   ich  ponižujú, vysmievajú, oslabujú... Mnohí sa kresťansky tvária, lebo im to ešte vynáša.

Ak kresťania nebudú soľou, svetlom, kto potom? Kto bude udávať smer a orientáciu? Akú budúcnosť chceme bez Boha? Naozaj si myslíme, že si vystačíme s ľudskými riešeniami, ak Boha celkom odstránime z nášho života, ako sme toho často svedkami vo svojom už veľmi blízkom okolí?

Veľkonočné sviatky sú sviatkami Života. Ježiš po umučení a potupnej smrti na kríži vstáva ako slávny víťaz z mŕtvych. Pravdu, Dobro, Lásku, Spravodlivosť, Slobodu, Krásu... je možné umlčať len dočasne. Ježiš pozýva aj nás k účasti na jeho živote a vzkriesení. Je na nás, na ktorú stranu sa dáme, akou cestou života pôjdeme. Či uveríme propagande a demagógii mocných a bohatých, tých ktorí využili svoju moc na to, aby Ježiša umlčali, ponížili, umučili a ukrižovali, a už dve tisícročia sa tak správajú k jeho nasledovníkom, alebo jemu. Víťazmi môžeme byť jedine s ním.

Prajem vám napriek všetkému radostné a požehnané veľkonočné sviatky.

 

Ľudovít Košík

(Skalica, Veľká noc 2021)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

2 komentáre:

  1. Pán Košík, ako píšete, žijeme v čudnej, ťažkej a zložitej atmosfére. Skutočne, najviac kresťania a ich hodnoty sú v súčasnosti terčom útokov...
    Niekedy mám dojem, že sa bojuje viac proti náboženstvu ako proti novej chorobe...
    Napokon, veľmi zvláštne pôsobia slová, ktoré často počuť z úst politikov a odborníkov, o „riadení“ či „manažovaní“ pandémie.
    Ale vrátim sa k vašim slovám: želajme si napriek všetkému radostné a požehnané veľkonočné sviatky.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný1.4.21

    Kiež sa nám napriek všetkému, i tomu, že budeme obrady Veľkého týždňa a slávnosti Veľkej noci sledovať len cez obrazovky, cez ktoré nám prúdi aj množstvo všeličoho a nebudeme si môcť podať ruku a osobne sa stretnúť s blízkymi, i napriek tomu, že mnohým to takto vyhovuje a sú zapojení do čudnej mašinérie firiem, ktoré zarábajú... podarí zachovať si pokoj, lásku a snáď aj trochu radosti z Kristovho víťazstva nad smrťou. Vďaka za prianie. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.