- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

17. mája 2022

Na pamiatku obetí partizánskych zločinov

 

Eliška Hurná, Juraj Hurný ml.:
Partizánska vražda v Rajeckej doline

Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja, Bratislava, 2022

Kniha približuje konkrétny prípad násilného odvlečenia Františka Šandrika partizánmi a jeho následnej smrti v septembri 1944, a cezeň sa pozerá na udalosti, ktoré sa v Rajeckej doline vtedy odohrali. Publikácia má 104 strán formátu 24x16,5 cm a okrem autentických spomienok, zachytených manželkou Františka Šandrika Eliškou Hurnou, ktoré napísala krátko pred smrťou, obsahuje časti napísané jej synom Jurajom Hurným. Text vhodne dopĺňajú básne Karola Strmeňa, Jozefa Varinského a Rudolfa Dilonga i viaceré fotografie, približujúce rodiny Šandrikovcov, Hurných i Rajeckú dolinu, ako aj dobové udalosti.

Historik Martin Lacko v záverečnej stati Povstanie v Rajeckej doline (september 1944) odborne približuje na základe literatúry a svedectiev v širších súvislostiach udalosti, ktoré sa tam vtedy odohrali, keď boli mnohí ľudia mučení a vraždení – bez súdu alebo práva obhajoby. Niektorí si museli pri zámku Kunerad, kde sídlili partizáni, sami vykopať hrob a potom boli zastrelení.

Jednému z takto postihnutých, Jozefovi Očkajákovi, sa podarilo uniknúť do hory a ukryť sa; vydal o tom svedectvo, poukázal na masové hroby a stal sa aj svedkom v procese s Antonom Sedláčkom, ktorý údajne priznal vraždu 40 ľudí a bol za to popravený (má teda na svedomí život niekoľkých desiatok Slovákov, o ktorých rozhodoval aj na Kuneradskom zámku, no dodnes má ako hrdina pamätnú tabuľu v centre Žiliny).

Na knižnej obálke je fotografia Elišky a Františka Šandrikovcov. Zachytila ich Eliškina sestra Jarka počas prechádzky v Rajeckej doline na jar 1943. Vtedy ešte netušili, čo ich postihne a čo ukončí ich krátko trvajúce manželstvo.

Eliška Hurná, rodená Otepková (27. 2. 1920 – 16. 10. 1994) sa narodila v Bratislave v moravsko-českej rodine. Mala tri sestry, Annu, Jaroslavu a Boženu. Brat Ferdinand zomrel ako dvojročný. Otec Ferdinand (1888–1950), rodák z Březolúp,  rád spieval  a vodil dcéry do opery. Matka  Anna Bémová (1891–1969) pochádzala z Českej Třebovej. Eliška sa 26. októbra 1941 zosobášila v Modrom kostole so svojím kolegom, s ktorým pracovala v hoteli Carlton, Františkom Šandrikom  (5. 12 1915 – 2. 9. 1944). Neboli členmi žiadnej politickej strany ani sa nestarali o politiku, ale pracovali v hotelierstve v Žiline a v kúpeľných domoch v Rajeckej doline, prežívali svoju vzájomnú lásku a starali sa o blaho hostí.

Zrazu bol František odvlečený a popravený. Eliška žila v neistote, lebo sprvu nevedela, čo sa s manželom stalo. Keď bolo objavené jeho telo, dali ho pochovať v rodisku vo Veľkej Bytči. Aj ona bola perzekvovaná a dozvedela sa, že mala byť taktiež popravená, aj brat jej manžela Jozef.

Neskôr sa stretla s dôstojníkom Jurajom Hurným (16. 12. 1916 – 29. 2. 1984), narodeným v Dobrej nad Ondavou, s ktorým sa zosobášila 5. júla 1947 a 3. mája 1948 sa im narodil syn Juraj. Pokúšali sa dostať do zahraničia, ale 11. marca 1950 Juraja odvliekli a neskôr odsúdili na dvanásť rokov väzenia, ktoré si odkrútil v Jáchymove a na Mírove. Eliška sa s malým synom pretĺkala len vďaka pomoci rodiny, známych a často i neznámych ľudí. Po Jurajovom návrate sa usadili v Bratislave a keď Juraja mladšieho, sólistu opery SND, z politických dôvodov chceli preradiť do zboru, rozhodli sa v roku 1977 pre emigráciu a usadili sa v rakúskom Grazi (viac o osudoch rodiny je možné čítať v knihe Keď nám nebolo do spevu, ktorú vydali PV – ZPKO v roku 2019).

Vďaka patrí všetkým, ktorí odhaľujú pravdu minulosti, ktorá nie každému môže byť príjemná, ale je poučná aj pre prítomnosť v tom zmysle, že každá lož raz bude odhalená a pravda vyjde na povrch, že na nešťastní druhých nie je možné budovať šťastie vlastné, pretože šťastie je možné budovať len na vernosti skutočným hodnotám ako Spravodlivosť, Pravda, Dobro, Láska, Viera...

 

Ľudovít Košík

 

::

Recenzujeme:

Ján Rekem: Trenčianska väznica

Ladislav Stanislav: Môj útek zo sovietskeho koncentráku

 

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.