- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

21. februára 2023

O synodálnej synode

 

Vlado Gregor

Dôverujeme Bohu, alebo synodálnej synode?
Veríme Ježišovi, alebo ľudskej dohode?


Pred našimi očami sa situácia v Cirkvi a aj vo svete vyhrocuje, takže asi treba byť konkrétnejší. Komu sa nelení, vidí množstvo Božích znamení a je najvyšší čas s pokorou počúvať Boží hlas.

Dúfajme, že ešte je cesta späť, aj keď bude ťažká a nezjaví sa nám hneď. Ak bude tá „Schôdza o schôdzovaní“ ďalej pokračovať v duchu pápeža Františka a takmer svätého Tomáša Halíka, možno aj nábožní masochisti pochopia, že Cirkev zaniká. Pretože tie ich kvázi hlbokomyseľné hókusy-pókusy spoľahlivo vyženú aj zvyšok veriacich z kostolov. Pretože tomu, čo takíto novátori hlásajú, sa veriť nedá. Dostaneme z koláča dieru, ak stratíme zbožnosť a vieru!

Situácia je oveľa tragickejšia, ako sa ešte stále mnohým zdá. Asi sa treba postupne vrátiť k prežívaniu a chápaniu archaizmov, v prvom rade k bázni Božej. Máme sa asi ešte stále priveľmi dobre, ak pravda skromne a ponížene u toľkých dvier žobre. Stráca sa úcta nielen k pravde, ale aj k obyčajnej, „neziskovej“ ľudskej statočnosti, ktorá sa takisto stáva archaickou a pre mnohých nepochopiteľnou. A ak ju aj náhodou chápu, naďalej sa po rebríčku svojich ambícií driapu.

Je zaujímavé, ako práve vtedy vzniká poézia, keď sa blíži veľká tragédia. Bolo to tak aj za Jána Krstiteľa a Ježiša Krista, keď skutočne nastala plnosť časov.

Zdá sa, že aj v súčasnosti sa tragédia už deje a náš „establišment“ sa nám stále do očí smeje. Chceme sa vlastnými silami dostať do formy a horlivo odporúčame samé „rozumné reformy“. Milí moji, nájdime znovu vlastné, vskutku pevné platformy! Nebuďme trstina vetrom klátená a netvrďme, že „bez chvenia nič nie je pevné“. Nie je natoľko dôležité byť svetaznalí, ako byť vo viere vytrvalí. Píše o tom apoštol Jakub vo svojom liste a dôveru nám dodávajú aj mnohí iní, ktorých trápilo množstvo špiny a neospravedlňovali vlastné viny.

Máme v našej slávnej histórii mnoho príkladov, ako statoční a pravdiví ľudia dokázali za svoju vieru obetovať aj vlastný život, vrátane Ježiša Krista a apoštola Jakuba. Týchto mnohých našich bratov a otcov nasledujme, a nie tých synodálnych, ktorí nám berú vieru a nádej a hlásajú akúsi bezobsažnú lásku ku všetkému a ku všetkým, ktorá nijako nemôže byť nádejná, vierohodná a pravdivá.

Boh sa vládze zmilovať nad všetkými, ale najprv sa aspoň niektorí zodpovední musia vrátiť na cestu k Nemu. Verme, že sa to ešte dá a úprimne a bez pochybovania sa za to modlime.

 

Vlado Gregor


::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.

3 komentáre:

  1. Anonymný21.2.23

    myslím si, že rovina už je tak naklonená, že len skutočné pokánie nás môže zachrániť, a keď už 105 rokov akosi nepočúvame ani Pannu Máriu z Fatimy, ani evanjelium a chceme si žiť po svojom a velia takí ktorí ako píše autor aj tých posledných znechucujú, tak asi bude dôsledkom tragédia, pretože si myslím, že svet bez Boha nemá budúcnosť. Nech nás aj zajtra začínajúca pôstna doba vedie k zamysleniu a zodpovednému konaniu. Modlitba, pôst, almužna a zmysluplné konanie Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Kardinál Robert Sarah na otázku, akou cestou sa má uberať Cirkev v našej komplikovanej dobe, odpovedal takto:

    „Pozornosť súčasného človeka sa orientuje takmer výlučne na hospodárstvo, techniku a čo najrýchlejšie dosiahnutie materiálneho blahobytu, čo pre neho predstavuje záruku akoby šťastia, a preto sa Boh v tejto životnej filozofii čoraz viac odsúva do úzadia. (...) Zoči-voči tejto existenciálnej priepasti má Cirkev len jednu možnosť: musí vyžarovať priamo z Krista, z jeho slávy a nádeje. Neprestajne musí prehlbovať sviatostné milosti, ktoré sú vonkajším prejavom a predĺžením vykupiteľského účinku Božej prítomnosti uprostred nás... Cirkev hlása Božie slovo a slávi sviatosti v tomto svete. Robiť to musí veľmi poctivo a dôsledne...“

    (In: Boh alebo nič; Bratislava, Lúč, 2016)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Pravda oslobodzuje!

    Zásadný rozhovor s vdp. Štefanom Mordelom:

    https://www.youtube.com/watch?v=vpGa1xzA30A

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.