Bludy a nezmysly šíria ľudia, ktorí nenávidia kresťanstvo

 

V. Gregor (vpravo) so synom Petrom

Rozhovor s filozofom a publicistom Vladom Gregorom

Ján Maršálek: Vlado, poznáme sa už pomerne dlho, naším spoločným záujmom sú hlavne otázky náboženstva a filozofie, ale skúsme sa teraz pozrieť bližšie na každodennú realitu, na to, čo všetci chtiac-nechtiac vidíme a prežívame, čoho sme svedkami vo verejnej sfére. Ako by si charakterizoval súčasnú spoločensko-politickú situáciu?

Vlado Gregor: Súčasná spoločenská, konkrétne politicko-kultúrna situácia je taká, že prišlo k takmer úplnej strate zodpovednosti a hanby. Je to tak aj v spoločenských organizáciách, vrátane Cirkvi. Symbolom hodnoty sa stali peniaze a osobný úspech, aj za cenu pošliapania národných a kultúrnych tradícií, vrátane dlhoročných skúseností, poučení z histórie a úcty k zdravému rozumu. Statočnosť a viera v konečnú odmenu za ňu akoby sa celkom vytrácali. Nezúfajme si však, ale spomeňme si na naše ľudové príslovia, napríklad „ak je bieda najväčšia, pomoc Božia je najbližšia“, alebo na české „nouze naučila Dalibora housti.“

Dlhodobo sa zaoberám problémom existencie nezavineného zla, ktoré je hlavným prameňom a dôvodom praktického aj teoretického ateizmu. Život a aj história sú však pre nás poučením, že bez tlaku zlých nevyhnutností a pochopenia vzájomnej odkázanosti, zodpovednosti a bez návratu k dodržiavaniu osvedčených pravidiel sa situácia nestane normálnejšou, ale vyústi do katastrofy. Modlime sa, aby sme sa jej nedožili a aby sme ju prežili!

 

J. Maršálek: Spomenul si, že z nášho sveta sa vytratil pocit hanby aj úcta k zdravému rozumu. Podobne to vidí gréckokatolícky kňaz, psychiater, pedagóg, spisovateľ Max Kašparů. V knihe „O zemi beze studu“ píše, že žijeme v chorej spoločnosti, ktorá propaguje prevrátené chápanie hodnôt: ľudia sa dnes chvália tým, za čo by sa mali hanbiť, a hanbia sa za to, čo bolo donedávna považované za chvályhodné. Súhlasíš?

V. Gregor: Je to skutočne prelom, keď sa za predvoj múdrosti a zdravého rozumu považujú ženy a homosexuáli, teda slabšie nádoby, a ľudia, ktorí devastujú normálne mravy a celú spoločnosť. Takéto bludy a nezmysly šíria ľudia, ktorí nenávidia kresťanstvo a chcú ho zničiť. Predtým to chceli urobiť prostredníctvom zbožňovania väčšiny, teda akéhosi ťažko vymedziteľného proletariátu. To im nevyšlo, tak teraz presadzujú zbožňovanie akýchkoľvek menšín, ktorých vymedzenie je takisto diskutabilné. Je smutné, že toľkí aj vo vnútri Cirkvi na túto ich sofistikovanejšiu taktiku naleteli. Môžu sa hanbiť!

 

J. Maršálek: Čoho a koho sa máme báť viac? Dezinformácií, alebo takzvanej politickej korektnosti? Onálepkovaných extrémistov, alebo samozvaných slušných demokratov?

V. Gregor: Ak je niečo dezinformácia, tak sa na to príde. Ale tzv. politická korektnosť je úmyselné falšovanie skutočnosti a nakoniec škodí tým, ku ktorým chceme byť korektní. Ak sa niekto vyhlasuje za slušného a ukazuje na druhých, že sú neslušní, tak jedným prstom ukazuje na nich a tromi prstami na seba. Aj farizej v chráme sám seba nazýval slušným a odišiel neospravedlnený, lebo pohŕdal inakšími a menej zabezpečenými ako on sám.

 

J. Maršálek: V poslednom čase sa veľa hovorí o vojne. Počúvame, že dodávky zbraní upevňujú mier, že zásielky munície vedú k ukončeniu vojny a že treba bojovať, ničiť a zabíjať až do konca, lebo na dohodu o prímerí nie je politická vôľa... Nestáva sa slovo mier zakázaným?

V. Gregor: Stáva. Ale mám nádej, že informovanosť, ktorá podstatne vzrástla od čias prvej a druhej svetovej vojny, dokáže ľudí poučiť a umožní im prehliadnuť agresívne zámery silných a silnejších. Vôľa chudobných ľudí je dobrá, len aby čo najskôr dokázala premôcť vôľu po moci a zisku bohatých a vysoko postavených.

 

J. Maršálek: Slovensko, povedané slovami doktora Igora Bukovského, sa stalo obeťou bezcharakterných politikov, médií a dekadentnej zábavy, ako aj svojej vlastnej lenivosti, zbabelosti a ľahostajnosti k skutočným hodnotám. Majú tieto problémy politické riešenie? Zmenia niečo voľby? Pomohla by zmena volebného systému?

V. Gregor: Ešte by som dodal, že aj obeťou ľudskej hlúposti a elít, vrátane cirkevných, ktoré zo zbabelosti, pohodlnosti a túžbe po zaistenosti hanebne držia svoje dobre živené ústa. Voľby nezmenia nič, pokiaľ sa zvoleným budú vyplácať peniaze a nebudú volaní na zodpovednosť za svoje klamstvá a zlodejstvá. Veď sa aj hovorí, že keby voľby niečo vyriešili, dávno by ich zrušili. Spoločnosť vždy bude hierarchická a ak nebudú vládnuť verejne známe hierarchie, ktoré možno identifikovať a volať na zodpovednosť, tak budú vládnuť hierarchie utajené, či už slobodomurárske alebo luhajúce individuálne. Práve v tom je zmysel hierarchickej Cirkvi, že jej predstaviteľov poznáme a môžeme sa na nich obrátiť, prípadne ich aj skritizovať.

Žiaľ, musím povedať, že socializmus síce vychádzal z ateizmu a násilne ho presadzoval, ale v princípe boli predstavitelia vládnucej strany taktiež poznateľní a kontrolovateľní a do značnej miery bránili potreby ľudí. Vezmime si len podporu rodiny, o ktorej majú dnešní demokratickí kresťania akurát plno prázdnych, krásnych a nerealistických rečí.

 

J. Maršálek: Asi sa zhodneme na tom, že dnešná spoločnosť je výrazne poznačená krízou viery...

V. Gregor: Pokúsim sa stručne definovať súčasný stav katolíckej Cirkvi. Zdá sa, že emblém domu na skale už nefunguje a nastúpilo „rozširovanie stanu“ až do prasknutia. Dalo by sa to povedať aj tak, že sa tvárime, ako je všetko v poriadku, aj keď to je vo veľkom neporiadku. Pojmy hriech a pokánie sa takmer úplne prestali používať. Pritom hriech znamená aj nepriznanie a nechuť napraviť chyby a omyly, pokánie zase značí ľútosť a snahu o aktuálnu a čo najrýchlejšiu nápravu.

Prevracanie pojmov a hra so slovíčkami nám naozaj nepomôžu a ak sa to nezmení, strata viery bude stále intenzívnejšia, kostoly ešte prázdnejšie a povolania k hlásaniu evanjelia zriedkavejšie. Pretože to, čo sa teraz deje, nie je radostné zvestovanie dobrej správy, ale rezignácia na logiku, zdravý rozum a nevyhnutné rozlišovanie dobrého a zlého, lepšieho a horšieho. Treba si to uvedomiť a aspoň sa pokúšať o cestu nápravy. Pri skromnosti a uvedomelej pokore nám v tom Boh iste bude milostivý.

 

J. Maršálek: Ako sa hovorí, koniec dobrý, všetko dobré... Kedy uvidíme to povestné svetlo na konci tunela?

V. Gregor: Vedia to všetci moji čitatelia, že som dlhodobo kritický k premúdrym vykladačom kníh Genezis a Apokalypsa. V každom jednotlivom prípade ich treba korigovať evanjeliom. Nemôžeme pochybovať o tom, že aj predpotopní ľudia boli hriešni, ale ťažko môžeme predpokladať, že dobrý Boh, ktorý dáva zosielať dážď a svietiť slnko na dobrých aj zlých, bude ničiť paušálne, bez výnimky a rozlišovania. To isté platí aj na Sodomu a Gomoru. V mestách pre bohatstvo a anonymitu vždy kvitol hriech, ale keby predpokladaný a už takmer dokázaný meteorit spadol do púšte, meditovali by sme o iných hriešnych mestách. A čo sa týka Apokalypsy, tento druh literatúry kvitol práve v Ježišových časoch, ale napriek tomu sa on sám jasne vyjadril, že o tom dni nevedia ani anjeli, ani Syn, ale iba Otec. Ipse dixit.

Svetlo teda vidíme, ale jeho časová realizácia závisí od Boha, ktorého nevidíme a celkom nechápeme jeho cesty, prozreteľnosť a dobrotu. Môžete ma považovať za kacíra, ale predpokladám, že svätopisci boli len ľudia a aj dejiny spásy a chápanie Ducha Svätého prichádzajú ku konečnému cieľu a výsledku postupne, teda evolučne. Lebo milosrdný Boh je trpezlivý a preto kritický k našej netrpezlivosti a nedočkavosti. Buďme preto aj my k sebe navzájom zhovievaví, ako je On zhovievavý k nám.

 

J. Maršálek: Ďakujem za rozhovor.

 

::

Predchádzajúce rozhovory s V. Gregorom:

Rozhovor 2+2: odpovedá Vlado Gregor

Pasia z hľadania pravdy

Ježišov odkaz pretrvá

 

::

Prosíme, nebuďte ľahostajní.
Postavte sa za pravdu, vyjadrite svoj názor – napríklad formou komentára pod článkom.

Ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície, prihláste sa
na odber e-mailového mesačníka: podrobnejšie informácie.