 |
| Vlado Gregor |
(14. marec 2023)
Počuť občas vyslovené pevné presvedčenie, že
keby ľudia dodržiavali Desatoro, neexistovali by vojny, nešťastia, vraždy,
a vôbec žiadne hriechy. Problém je však v tom, že okrem zákonov Dekalógu
je tu aj zákon zisku, prospechu, alebo jednoducho holého prežitia.
Človek je často zúfalý z toho, ako iracionálne sa ľudia správajú. Práve tieto city však tvoria básnikov a prorokov, a zúfalý hnev býva často nielen výsostne logický, ale zároveň aj svätý. Často jedine ten ukazuje cestu k riešeniu.
Popritom všetkom, ak je to len trochu možné,
nestrácajme humor, dobromyseľnosť a zásadu neubližovať. Ide totiž o to, že
človek sa potrebuje vo svete orientovať, ale jeho kapacity sú vzhľadom k
celosvetovým problémom a možným nešťastiam nevyhnutne obmedzené. Potreba
orientácie a jasného, logického a pravdivého smerovania je nevyhnutná aj pre
akúkoľvek organizáciu, vrátane našej Cirkvi. Ak začneme tvrdiť, že je jedno,
čomu veríme a ako veríme a aj tak nám bude nakoniec odpustené, hovoríme
nezmysly a strácame zmysel nielen ako ľudia, ale aj ako organizácia, ktorú by
sme chceli na podobných pohyblivých pieskoch stavať.
Často sa ocitáme v situácii, keď nám žiadne
pravdy a návody nepomôžu, musíme reagovať okamžite a tvrdo, ináč by sme
ostali bez východiska a nikomu by sme tým nepomohli, ani sami sebe. Práve
pochopenie možnosti takých stavov nám dokazuje, že platí Kristovo pravidlo
odpúšťania a lásky aj k nepriateľom, ktorí často nevedia, čo činia.
Ale faktom je, že občas získajú moc aj ľudia,
ktorí robia zle a pritom dobre vedia, čo činia. Takým odpúšťať netreba, trest
je potrebný a nevyhnutný, hoci v princípe neostáva nič iné, len to nechať
na Božiu spravodlivosť a všemocný čas. Je mi v tomto nádejou, že stále
platia slová žalmistu: kto druhému jamu kope, nakoniec sám do nej padne.
Čítal som nedávno knihu Jána Drgonca o
právnych kultúrach Ázie a Afriky, nie náboženských, ale civilných. Bol som
prekvapený, nakoľko sú ľudské problémy v rôznych kultúrach a civilizáciách
podobné a nakoľko sú podobné aj ich riešenia. Často sa my, náboženskí ľudia,
hádame o úplné nezmysly a nevnímame reálne problémy ľudí naokolo a teda
nenachádzame ani spôsoby riešenia. Nech je nám v náprave vzorom Ježiš Kristus,
ktorý problémy chápal, ale vystríhal pred zbytočným násilím a pred
ubližovaním nevinným.
Nekomplikujme teda ľuďom život, zvlášť mladým
a neskúseným, a neutešujme ich imaginárnymi nádejami, ale orientujme ich
na skutočnú nádej, na ktorú radikálne, ale pravdivo poukazuje Ježiš Kristus.
Vlado Gregor
::
Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá.
::
Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).
Vážený kolega, dovolím si pripojiť niekoľko poznámok.
OdpovedaťOdstrániťAk hovoríme o rešpektovaní, resp. nerešpektovaní Desatora, musíme brať do úvahy v prvom rade existenciu zla a z toho vychádzajúci fakt, že ľudské dejiny sú vyplnené zápasom medzi dobrom a zlom, ktorý bude trvať až do skončenia sveta. Preto, žiaľ, naďalej budú aj vojny, aj hriechy, aj nešťastia.
Kresťanská viera, ako zdôrazňoval napríklad Benedikt XVI., je racionálna, je v súlade s rozumom. Preto aj hlas prorokov je v podstate racionálny, i keď sa tak nejaví „ľuďom tohto sveta“, zmýšľajúcim čisto pozemsky, prízemne.
Neoddeľoval by som náboženský pohľad od pohľadu reálneho. Práve pohľad viery je realistický. A myslím, že osobitne súčasné problémy sveta sú potvrdením toho, že ľudský rozum sám nestačí – ak sa oddelí od duchovného princípu, začne zlyhávať.
PS: Ďakujem za trochu iný pohľad na to, čo ako jednotlivci i spoločenstvá dnes prežívame.
Vďaka za poctivú úvahu a hľadanie riešení súčasných problémov, ktoré sa prehĺbujú a komplikujú a zamotávajú život väčšiny ľudstva a riešenia, ktoré by mohli súčasné krízy odstrániť nikto nehľadá. Ľudovít
OdpovedaťOdstrániť