Neubližujme sami sebe

(Hosťovský priestor)

Mnohí si robia posmech z hesla: „Cudzie nechceme, svoje si nedáme“. Je to ale žiaľbohu tak, že čím je štát menší, tým viac to platí. Ak si to svoje necháme „rozflákať“, dlho to nedostaneme späť.

„Veľké národy sa správajú ako gangstri, malé ako prostitútky“ (Kubrick). Priznajme si to prostituovanie, ale berme do úvahy aj to gangsterstvo veľkých či väčších. „Dávno toho vlka pes zožral, čo o seba nedbal.“ Nemožno poprieť, že sa tu dejú zlé veci, ale s obviňovaním a zvlášť paušálnym, treba byť veľmi opatrný. Som z „veľkomesta“ a dokonca si myslím, že mám zmysel pre humor. Neustále narážky na „Horný Výplach“ a „Mokrú Chňapku“ sa mi však zdajú značným podcenením zdravého rozumu a skúsenosti tých „starších a dedinských“. Všimnite si tiež, že pri akomkoľvek podpisovaní sú skôr opatrní tí, ktorí si najviac vytrpeli a mali by najväčšie právo sa rozhorčovať. Ono tu nie je problém urobiť eldorádo pre horných 10 000, či „slušných“ 100 000, ale vyšpekulovať to tak, aby sa ako-tak slušne mal národ ako celok.

Súčasný západný štýl života a preferencia individualizmu je skutočne čímsi šialeným! Islam nezískava prívržencov navyše vďaka hodnote svojho učenia, ktoré sa ani intelektuálne, ani citovo nemôže s Kristom porovnať, ale práve reálnejšou solidaritou a konkrétnejšou vzájomnosťou „tých, čo uverili“.

Ak si svoje veci pustíme z rúk a za babku predáme svoju morálku a tradície, budeme nakoniec závislejší a nesamostatnejší ako kedysi nie až tak dávno. Chráňme sa situácie, že vo vlastnej krajine nebudeme mať žiadne slovo a miesto odzemku v sprievode fujary budeme tancovať tak, ako nám bude pískať či už saxofón alebo balalajka. Pekné je aj halgató, aj rozvážna polka, ale nechcime sa znovu dožiť toho, aby sme pre vlastné zahvízdanie museli niekam utekať! Buďte si istí, že mnoho z tých, ktorí sa vám zdajú „o čosi lepší“, by aj vlastnú mater predalo, keby vedeli, „ako na to“ a ako to zariadiť, aby to „slušne“ vyzeralo...

Mať ideály a poznať zlo hodné opľutia je túžbou mladých, ale zneužívať tieto prirodzené sklony je veľká špinavosť! Sám som toho zla a tej špiny videl a skúsil dosť, ale keď teraz pozerám určité programy a čítam určité noviny, mám toho naozaj dosť. Už svoje prvé úvahy som síce nazval „Kódexom morálneho realizmu“, ale zo značne „nezdravého idealizmu“ som sa vyliečil len pred slabými piatimi rokmi. Preto píšem v poslednom čase skôr fejtóny ako tragédie. To, že uverejňujem aj u „čiernych““, aj u „bielych“, nie je dané tým, že by som nemal vlastný názor. Umenie totiž nie je napísať vec tak, aby to boli ochotné uverejniť jedny noviny, ale tak, aby to mohli uverejniť hociktoré noviny.

Ak niekto závidí druhým, označuje ich za zločincov a primitívov, nenachádza na nich ani jednu suchú nitku a absolútne nič pozitívne, dáva tým vysvedčenie sám sebe, že túži byť takým, ako „oni“. Je možné, že je natoľko morálne čistý, že takéto úmysly nemá a neuvedomuje si, že použil nenáležité slovo v nenáležitom kontexte, ale v takomto prípade si môže do svojho vysvedčenia napísať len známku „hlúpy“.

Súvisiaci článok: Neúprosný čas...

Autorom textu je filozof a publicista Vlado Gregor. Výňatky z jeho rozsiahleho diela Svedectvo času uverejňujeme na pokračovanie.