12. júna 2014

O kresťanskej politike

Vlado Gregor
Dostal som nedávno ponuku robiť kostolníka, ale odmietol som. Ja som totiž nikdy netúžil robiť ani miništranta, pretože vždy som chcel samostatne a nezávisle rozmýšľať a aj hovoriť bez decentných obalov.
Situácia vo svete je zlá a Cirkev, žiaľ, nehľadá možnosti riešenia, otvorene o problémoch nediskutuje a stará sa nie až tak o dobro svojich ovečiek, ako o bezstarostný a nerušený život svojich pastierov a štruktúr. Niekedy akoby sme zabúdali na to, že Krista síce nazývame veľkňazom podľa Melchizedecha, ale v realite tohto sveta žiadnym kňazom nebol, pretože ho medzi seba nechceli a vtedajšia hierarchia sa mu vyhýbala ako čert krížu.

Prichádza teraz až k nenávisti voči Cirkvi, ale čo môžem ja k tomu povedať? Veď už od deväťdesiatych rokov bubnujem na poplach, že k tomu príde... Nefungujú a nedodržiavajú sa zákony, a my kresťania o nič viac ako ostatní netlačíme na zlých a mocných, aby sa to aspoň trochu zmenilo. Aká je to sloboda, keď väčšina národa má existenčné problémy a pol milióna z nás za tých 25 nežných rokov utieklo za hranice a ani sa netúži vrátiť?! Aká môže vlastne existovať sloboda, keď sa ľudia trasú už aj o ten najmizernejší „flek“ a ako nám v týchto problémoch pomôžu oficiálne formálne modlitby? Nestávame sa falošnými prorokmi a nemusia potom vystupovať ľudia, ako prvý literárne činný prorok Amos, ktorí namiesto kňazov poukazujú na bezútešnosť a neúnosnosť situácie?
Hľadajú sa zástupné témy a zatvárajú sa oči pred absenciou základnej spravodlivosti a pred možnosťami nápravy, alebo aspoň pred ich poctivým hľadaním. Ľuďom sa nehovorí ani približná pravda a manipuluje sa nimi omnoho bezočivejšie a prefíkanejšie ako za reálneho socializmu. Úbohým a bezbranným sa krivdí stále viac a bezohľadnejšie a nikoho z mocných to nejako zvlášť a existenčne nezaujíma.
Aj za totality sa vyskytovali rôzne skupiny „siedmich statočných“, ale boli podstatne menej aktívne, a už vtedy nepúšťali medzi seba ľudí, ktorí mali tendenciu samostatne rozmýšľať a otvorene sa pýtať. My sme boli dobrí tak na spoločné modlitby a na poslušné počúvanie väčšinou nič neriešiaceho moralizovania. Som smutný, že to musím povedať, a doteraz som sa tomu vyhýbal, ale kresťanská politika na Slovensku sa od začiatku vyznačuje neznášanlivosťou a nafúkanosťou – a tí, čo ju doteraz produkovali, sa teraz týmito „cnosťami“ snažia infikovať mladých a neskúsených. Neverte im a nenasledujte ich, milí dorastenci! Nielen politika, ale medziľudské vzťahy všeobecne majú byť o dohodách, kompromisoch, odpúšťaní a zmierlivosti.
Ak sa kresťanstvo má stať dôveryhodným, jednoducho sa nemôže zbavovať zodpovednosti za spoločnosť ako celok a budovať si akési perfektné a elitné štruktúry, ktoré by mali ľudia len nekriticky a ponížene rešpektovať a uctievať. (A ak nás náhodou neposlúchajú, neklaňajú sa nám a sami od seba za nami nechodia, môžu nám byť ukradnutí...)
Asi by som mohol tieto tvrdé vyjadrenia zakončiť tým, že história sa stále opakuje a dôveryhodnými bývajú len tí ľudia, ktorí idú nie proti minulým, ale súčasným násiliam, klamstvám a krivdám. Je to často za cenu veľkých obetí a bolestí, ale vždy to tak bolo a ako nasledovníci Krista sa nemáme na čo sťažovať.
Neustále a opakovane si však musíme dávať pozor na to, aby sme neupadli do naivity, alibizmu a sladkých rečí. Aj toto sa stále opakuje a ak to prekročí určité hranice, pravidelne to vedie k nenávisti, ničeniu, katastrofám a apokalypsám. Ani teraz si nemyslime, že sa takémuto osudu vyhneme prázdnymi rečami a že konkrétny život tých nie našich všade naokolo nás nemusí zaujímať. Máme byť úprimní ako deti, ale musíme lepšie vnímať špinavosti a viac zametať svoje a okolité smeti.
::
Autorom príspevku je Vlado Gregor.
::
Súvisiaci článok: Prichádza apokalypsa?

1 komentár:

  1. "Ak sa kresťanstvo má stať dôveryhodným, jednoducho sa nemôže zbavovať zodpovednosti za spoločnosť..." S tým treba súhlasiť. Zároveň treba povedať, že dnešný svet, zdá sa, nemá záujem počúvať kresťanov a už vôbec nie Cirkev.
    Druhá vec, myslím, Cirkev by sa nemala dať vtlačiť do pozície akejsi charitatívnej organizácie, ktorá bude dobrá len na to, aby pomáhala chudobným. Cirkev (kresťanstvo) v istom zmysle má návod na riešenie problémov, no jeho jadro je duchovné. Skrátka, Cirkev má v prvom rade prinášať evanjelium a uchovávať vieru, vysluhovať sviatosti.
    Modlime sa za dobrých, horlivých, svätých kňazov!

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.