24. septembra 2015

Imigranti búchajú na vráta

TÉMA: NELEGÁLNA MIGRÁCIA
Starodávny biblický Kazateľ je známy hlavne svojím výrokom Nihil novi sub sole, teda Nič nie je nové pod slnkom, a týka sa to aj terajšej invázie utečencov a či imigrantov. 
V piatom storočí vypuklo nevídané sťahovanie národov a možno povedať, že vtedajšia Rímska ríša bola niečo ako teraz Európska únia, len dlhšie a lepšie fungujúca. Langobardi obsadili polovicu Talianska a pomenovaná je po nich Lombardia. Vandali zase dali meno španielskej Andalúzii. Takzvaní barbari dokonca búchali na vráta biskupského paláca, v ktorom umieral svätý Augustín.

Tieto obrovské presuny národov stáli veľa krvi a ich následky trvali dlhé stáročia. Nemyslime si teda, že terajšia situácia sa obíde bez problémov, potu, stresov a možno aj krvi. Vôbec nechcem týmto naznačovať, že úbožiakom netreba pomáhať, aby sa zorientovali a prežili. Asi nám nič iné nezostáva a všetko iné by narobilo viac škody, trápenia a sĺz. Pomáhať teda treba bez ohľadu na to, aké sú ciele a organizačné či dezorganizačné motívy týchto nájazdov.
Na jedno však ako kresťania nesmieme zabúdať, a to na to, že ani vo vzťahu k veľkosti nebezpečenstva nesmieme zapierať Krista a pri všetkej láskavej pomoci nemôžeme zabúdať na povinnosť zvestovať týmto nešťastníkom evanjelium.
Pri všetkej ochote a dobrote nedovoľme, aby tu imigranti zavádzali poriadky a či neporiadky tých krajín, z ktorých prišli, a presadzovali tu také zákony a či nezákonnosti, ktoré zapríčinili stav, aký vládne v ich domovine. Svoje pravidlá a zásady musíme dodržiavať aj v prípade utrpenia a aj proti odporu, čo môže viesť až k svedectvu krvi. Nepovažujte to za preháňanie, naozaj ide o budúcnosť nielen Cirkvi, ale aj našej civilizácie ako takej.
Vyzerá to tak, že náš blahobyt sa bude redukovať a nastalo to povestné mene, tekel, fares, teda máme to definitívne zrátané a musíme počítať so všetkým a byť pripravení na všetko. Ak neuznávame žiadne hodnoty, za ktoré sme ochotní bojovať, ba aj položiť život, tak sme to vzdali a máme prehrané – a nech nám je Alah milostivý!
::
Diskusný kruh
Ján Maršálek: Európa na ceste smrti
::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal. Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník: podrobnejšie informácie.

12 komentárov:

  1. Karol Dučák25.9.15

    Veľmi dobrá úvaha Vlada Gregora. Doplnil by som ju aktuálnymi myšlienkami arcibiskupa Cyrila Vasiľa, ktorý v jednom rozhovore pre denník Postoj okrem iného povedal:
    „Európa sa istým spôsobom formálne dištancovala od svojich kresťanských koreňov a vyťahuje ich iba vtedy, keď sa cíti ohrozená nejakými migračnými vlnami. Prečo vnímame tieto migračné pohyby len ako nebezpečenstvo? Môžu sa ním stať, ale bude to vo chvíli, keď prijímajúca kultúra bude taká slabá, že sa nedokáže obhájiť. Keď sa pod tlakom sťahovania národov rozpadla Rímska ríša, ostali z nej zachované niektoré prvky v administratíve a práve. A zostalo tiež zachované to, čo v nej bolo silné, teda kresťanstvo. To potom prekvasilo a premenilo národy, ktoré Rímsku ríšu vyvrátili. Dnes sa už na to necítime? Kedysi sme posielali misionárov do celého sveta. Dnes stačí vyjsť na ulicu v Belgicku, alebo do štvrti v Saint Denis v Paríži a máme komu ohlasovať evanjelium.“
    „Ale najmä chcem týmto povedať jedno: kresťan musí byť optimista, lebo inak nie je kresťanom. Ja neriešim politické, ekonomické či neviem aké otázky. Možno budeme o dvesto rokov tu v Európe všetci miešanci a budeme spolu hovoriť nie po anglicky, ale po arabsky. Mám sa toho tak strašne desiť, ak verím, že Kristus má svoje miesto v dejinách sveta až po ich koniec?“
    (https://www.postoj.sk/5962/cyril-vasil-utecenci-su-pre-nas-misionarskou-vyzvou)
    V týchto myšlienkami cítim súzvuk so svojimi vlastnými postojmi.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Karol Dučák25.9.15

    A ešte zopár pozoruhodných postrehov arcibiskupa Vasiľa o islame:
    „Islam považuje za svoju povinnosť ohlasovať a presadzovať sa tam, kde nežijú predstavitelia iných náboženstiev, ktoré aj islam považuje za zjavené. Vo chvíli, keď sa Európa vyhlasuje za nie kresťanskú, tak priam ponúka seba samu. Ak sa niekto hlási ku kresťanstvu, skutočný moslim to rešpektuje. Po druhé, islam nie je len náboženstvo, je to aj, či predovšetkým, spoločensko-náboženský systém, ktorý prechádza veľkou krízou. Vidieť ju v tom, že na moderný svet reaguje extrémnym konzervativizmom, nevie viesť s realitou moderného sveta konštruktívny dialóg, napríklad aj v kritickom pohľade na svoju minulosť. Neprešiel fázami vývoja ako kresťanstvo a obnovenie svojho vplyvu vidí len vo vlastnej radikalizácii.
    Viac radikálnych fundamentalistov je percentuálne v západnej Európe než v krajine, kde sú všetci moslimovia. Chcú totiž ukázať svoju nadradenosť nad systémom, ktorý niekedy na jednej strane vhodne využívajú, zároveň ho pokladajú za nepriateľský a neživotaschopný. Ale aj v samotnom islame dochádza ku konfrontácii, v budúcnosti ho čaká veľká skúška. Napríklad vo chvíli, keď sa vzbúria ženy alebo sa jeho predstavitelia a duchovní budú musieť konfrontovať a vyrovnať s literárno-historickou kritikou Koránu, tak nastane nový vývoj.“ (https://www.postoj.sk/5962/cyril-vasil-utecenci-su-pre-nas-misionarskou-vyzvou)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Prečítal som si predmetný rozhovor s otcom arcibiskupom. Áno, kresťan musí byť optimista – pretože verí v Ježiša Krista, verí v konečné víťazstvo dobra. No povedzme to inak. Keďže táto viera sa opiera o Všemohúceho, je vlastne prejavom ani nie optimizmu, ale realizmu. Kresťan musí byť realistom!
      Pán arcibiskup konštatuje, že migračná vlna môže byť nebezpečenstvom, keď naša kultúra bude slabá, keď sa nedokáže obhájiť. Má pravdu. Povedzme si však realisticky, že naša európska kultúra (viera) JE slabá, nevie sa brániť. Istý politológ to pred niekoľkými dňami nepriamo dokumentoval vo vysielaní televízie TA3. Spomenul, že moslimovia v západnej Európe, hoci sú tam ešte v menšine, tvrdo pretláčajú do verejného povedomia napríklad odpor ku krížu, ku kresťanským sviatkom, k bravčovému mäsu (v školských jedálňach). A domáce obyvateľstvo sa akosi nevie zastať svojho, vystrašene premýšľa, či naozaj môže nosiť krížik, či môže sláviť Vianoce, či môže jesť bravčové – aby neurazil okolitých moslimov.
      Áno, keď sa Európa vyhlasuje za nie kresťanskú, tak priam ponúka seba samu... Už sa to deje!

      Odstrániť
  3. Anonymný28.10.15

    sta2rky
    Ukazuje sa a je to zrejmé z histórie aj súčasnosti, že náboženské učenia antagonisticky rozdeľujú spoločnosť a sú veľmi nebezpečné. Rovnako sú nebezpečné náboženské štáty v ktorých občania sa cítia byť Bohom "vyvolení". Riešením by bolo, odčleniť náboženstvá od štátu do polohy občianskych združení, pričom štáty by boli sekulárne. Ak sa chce EÚ vyvarovať náboženských nepokojov, musí postavenie náboženstiev čo najskôr riešiť.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tvrdíte, že náboženstvo rozdeľuje a znepriateľuje ľudí, že je nebezpečné. Spravme porovnanie. Nenáboženské, resp. protináboženské ideológie boli v doterajšej histórii ľudstva pri moci veľmi málo, z časového hľadiska tvoria nepatrnú časť dejín, zato výrazne vyčnievajú, keď sa pozrieme na násilnosti, ktoré spáchali.
      Európske štáty už sú sekulárne. Pomáha nám to? Veru nepomáha, práve naopak – odmietnutím Boha sa tu vytvorilo duchovné prázdno, do ktorého sa tlačia cudzie elementy.
      Ak spoločnosť stratí ideový základ, z ktorého vyšla, tak skôr či neskôr zanikne.

      Odstrániť
    2. Anonymný28.10.15

      sta2rky
      Budem stručný. Považovať vyplnenie duchovného priestoru náboženstvom - náboženstvami za limitujúce, je trúfalosť. Podľa môjho názoru, duchovno (kultúra),nie je len náboženstvo a na ňom nestojí a nepadá.

      Odstrániť
    3. Trúfalé je vaše tvrdenie, nemá oporu v ľudskej (všeľudskej) skúsenosti. V doterajšej histórii totiž fakticky neexistovala nenáboženská civilizácia (nehovorím o občasných „vykĺbeniach“ dejín v podobe krátko trvajúcich režimov, ktoré ovládli ten-ktorý štát).
      Parafrázujúc Chestertona, nemyslime si, že keď ľudia odmietnu Boha, prestanú veriť – práve naopak, budú veriť hocičomu. Toho sme dnes svedkami, ľudia veria svojim svalom, známostiam, schopnostiam, veštcom, hádačom, politikom, zaklínačom, zdravej životospráve... každý niečomu verí, ale to nie je duchovnosť, ktorá môže naplniť človeka a spoločenský priestor; rozličné pseudonáboženské praktiky nenahradia (keď hovoríme o našom civilizačnom priestore) kresťanstvo. Naďalej som presvedčený o tom, že odmietaním kresťanstva sa Európa vystavuje smrteľnému nebezpečenstvu.

      Odstrániť
    4. Anonymný29.10.15

      Pomerne užitočnou, čo sa týka učenia, ale aj zneužitia schopnou, je prirodzená genetická danosť človeka a to je sugestibilita, čiže schopnosť nekriticky prijímať informácie ako pravdivé ak prichádzajú od skutočnej, alebo domnelej autority. Tou autoritou môže byť rodič, učiteľ, kňaz, kniha, text. Eliminátorom vylučujúcim nepravdivé informácie je racionálne, logické, kritické myslenie spojené s poznaním. Pre oblasť náboženskosti to u mnohých ľudí chýba, alebo je existenčne potlačené.
      Veľmi nepoznám históriu ani Chestertona ale naďabil som na takúto informáciu, ktorá možno aj vás osloví: http://ciernalabut.sk/270/270/

      Odstrániť
    5. Anonymný, keď budete tvrdiť, že nábožensky založení ľudia sú iracionálni, neschopní logického, kritického uvažovania, a na druhej strane ľudia neveriaci sú rozumní, tak sa dostávame do pozície, v ktorej nie je možná konštruktívna diskusia.

      Odstrániť
    6. Anonymný30.10.15

      sta2rky
      Medzi veriacimi aj neveriacimi sa nachádzajú ľudia rozumne aj nerozumne uvažujúci. Aby ľudia neprepadali veštcom, hádačom, sektám, náboženstvám atď., treba ich učiť kritickému mysleniu. Ste proti tomu?

      Odstrániť
    7. Nie som proti kritickému mysleniu. Podporujem ho a myslím si, že ho je medzi ľuďmi málo.
      Chcem však zdôrazniť, že ku kritickému mysleniu patrí nielen interpretácia, ale aj hodnotenie, a to hodnotenie na základe pevných kritérií. Ďalej, ku kritickému mysleniu patrí nielen analýza, ale aj syntéza - spájanie poznatkov, ich vkladanie do súvislostí. V neposlednom rade, treba si uvedomovať limity ľudského rozumu, neuzatvárať sa pred duchovnými skutočnosťami.
      Viera a veda predstavujú dva piliere poznania.

      Odstrániť
    8. Anonymný31.10.15

      sta2rky
      V procese poznávania sa môže jednať o vytváranie si správnych, alebo nesprávnych predstáv o reálnych, alebo abstraktných objektoch. Produktom poznávania je poznanie a to tiež môže byť správne, alebo nesprávne. Naše poznanie v oblasti reálnych objektov môžeme spravidla konfrontovať s realitou, teda verifikovať. No ak máte na mysli náboženskú vieru, ktorá je postavená na ľudskej fantázii a predstavách, tá principiálne nemôže vytvárať akékoľvek poznanie, správne, či nesprávne. Čiže takáto viera, nemôže predstavovať akýsi pilier poznávania a poznania.
      Musím sa priznať, že pojmu duchovná skutočnosť, nerozumiem.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.