Kresťanská osobnosť

Ľudovít Košík

Každý z nás kresťanov pri svojom krste alebo neskôr pri obnove krstných sľubov vyznal vieru v jedného Boha i to, že chce za svojho života podľa nej žiť. Každoročne si krstné sľuby obnovujeme pri Veľkonočnej vigílii. Tieto sľuby máme napĺňať a na tomto našom základnom vzťahu k Bohu by sa mal rozvíjať celý náš život, všetko naše konanie, myšlienky, slová i skutky. Mali by sme kráčať životom ako zrelé, pevné kresťanské osobnosti, ktoré svoju vieru dokážu obhájiť sami pred sebou, pred svojím okolím i pred svetom. Osobnosti, ktoré dokážu vo viere pevne stáť sami i v spoločenstvách, do ktorých sa  začleníme, alebo nás okolnosti do nich zavedú, a vieru dokážu aj odovzdávať a šíriť.

Sme v súčasnosti svedkami toho, že chýbajú osobnosti v živote Cirkvi i spoločnosti. Akoby sa kládol dôraz len na vytváranie spoločenstiev, ale zabúda sa na to, že zdravé spoločenstvá môžu vytvárať len zrelí ľudia, ktorí stoja na pevných základoch a sú pevní vo svojich postojoch viery. Vedúce pozície v Cirkvi i spoločnosti vždy niekto zastávať musí, ale prínosom pre spoločenstvo môže byť len ten, kto má na to všetky morálne a odborné predpoklady a kvality, ktoré chce dať naplno do služby a do budovania spoločenstva, nie ten, kto spoločenstvo využíva na vlastné ciele a obohatenie sa.

Veľmi dobre poznáme, čo sa deje, ak človek nedokáže niesť zodpovednosť za seba a stane sa manželom a rodičom. Veľmi nám záleží napríklad na tom, aby pilot či dispečer na letisku, či v železničnej doprave, či v centrále jadrovej elektrárne, alebo lekár, ktorý má operovať človeka, bol dobre pripravený po inteligenčnej, odbornej, ľudskej i morálnej stránke, aby spĺňal všetky predpoklady na výkon tohto povolania a zodpovedne ho aj vykonával. Vieme, čo sa stalo asi pred rokom, keď sa vedenia lietadla ujal psychicky chorý pilot. O čo dôležitejšie je, aby sme sa na tie hlavné úlohy v našom živote dobre a zodpovedne pripravili, a pevní vo viere ním kráčali!

Ježiš nám ukázal a učil, ako je možné radostne a šťastne prežiť svoj život. Potvrdil platnosť Mojžišovho Dekalógu a ponúkol nám možnosť zachovávať prikázania nielen z povinnosti, ale z lásky k nemu i k ľudom. Založil Cirkev a apoštolov, ktorým zveril vedúce úlohy v nej, dôsledne aj pripravoval. Vieme, že až na jedného, ktorý ho zradil, všetci splnili svoje poslanie a za svoju vernosť Kristovi vo svete, ktorý ich nenávidel, položili aj svoj život. Kristus im bol smerodajný v celom ich živote, nehľadali výhovorky, úniky, kompromisy ani nové falošné cesty s hriechom a so svetom, ani s  mocnými tohto sveta, ale zostali verní Kristovi, ktorý ich povolal a zveril im apoštolské poslanie; vieru šírili a dokázali ju odovzdávať i za ťažkých okolností. Ani silný protikresťanský boj nezlomil tých, ktorých viera stála na pevných základoch a pevnom vzťahu ku Kristovi.

Aká je naša viera? Sme verní Kristovi? Alebo sa dávame ovplyvňovať vášňami, náladami, hriechmi, názormi iných či módami sveta?

Aby sme obstáli v kľúčových situáciách života, treba nám obstáť v mnohých malých  každodenných situáciách a udalostiach, ktoré pred nás život kladie. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku, hovorili nám velitelia v rokoch základnej vojenskej služby. Ako rastie moja viera, nádej, láska a ako sa cvičím a rozvíjam iné čnosti? Nie som naplno zaujatý vecami tohto materiálneho sveta? Nekladiem ich na prvé miesto v živote? Nestarám sa len o to, čo budem jesť, kde budem bývať, ako sa oblečiem, kde strávim dovolenku, kde získam viac peňazí a iným ľudom sa venujem len vtedy a do tej miery, pokiaľ sú mi nápomocní v týchto mojich prízemných, často nízkych zámeroch?

Ježiš učil, že sa nám treba v prvom rade starať o veci Božieho kráľovstva a o všetko ostatné sa postará On (Mt 6, 24–34). A varuje nás príbehmi boháčov, ktorí nadradili pozemské, materiálne nad duchovné hodnoty. Môžeme to vidieť neraz aj okolo nás. Boháč môže byť relatívny pojem, nie je až také dôležité, koľko toho vlastníme, ale ako sme k tomu materiálnemu pripútaní, či sa dokážeme aj deliť s tými, ktorí to naozaj potrebujú. Tiež platí, že šťastní nebývajú obyčajne tí najbohatší, ktorí vlastnia najviac materiálnych statkov. Šťastní môžu byť aj tí, ktorých svet úplne odpísal.

Nedajme sa oklamať. Nemiešajme pravdu so lžou, čnosť s hriechom, lásku s egoizmom… Majme odvahu i v súčasnom svete, ktorý relativizuje aj základné hodnoty, na ktorých je možné stavať šťastie osobné, rodinné, spoločenské, národné i svetové. Buďme verní Kristovi a jeho učeniu i napriek tomu, že niektorí v rodine, v okolí, v spoločenstve, ba i v Cirkvi hovoria čosi iné. Kristus nás svojou smrťou i zmŕtvychvstaním uisťuje o pravdivosti jeho slov a dvetisíc ročná skúsenosť Cirkvi a mnohých Jemu verných nás môže dostatočne poučiť, že sú hodnoty, pre ktoré sa oplatí žiť i zomierať, ktoré ak poprieme, tak budeme komplikovať život a prinášať utrpenie a nešťastie nielen sebe, ale i do našich rodín, obcí, národov i sveta, teda všade.

Byť verný Bohu, to znamená vždy vernosť životu, rodine, službe, obeti, pravde, láske… Božie hodnoty nie je možné relativizovať. I keby takmer všetci ľudia tvrdili niečo v rozpore Božím zákonom a Ježišovou Pravdou, ako to môžeme vidieť v legislatíve mnohých krajín, našu nevynímajúc, platnosť Ježišových slov to nezmení. O Pravde sa hlasovať nedá. Tej treba byť verný.

Nedajme sa ovplyvniť a oklamať ľuďmi, ktorí žijú z rozkladu trvalých hodnôt a z nešťastia iných. Tými, ktorí ignorujú a popierajú nielen Boha, ale aj oprávnené požiadavky ostatných ľudí, všetko podriaďujú svojím nízkym egoistickým záujmom a cieľom, popierajú všetko, čo človeka buduje a pomocou médií, rozkladu a nízkych pudov ovládajú a manipulujú iných, ničia  a zneužívajú vzťahy, spoločenstvá, životné prostredie, hodnoty, človeka i svet a robia všetko pre to, aby pre cestu klamstva a podvodu získali čím viacerých. Majme odvahu byť zdravými, silnými kresťanskými osobnosťami.

Prajem Vám k tomu veľa síl uprostred tohto zložitého sveta.

Ľudovít Košík

::

Veľká noc 2016

Voľby a kresťania