Na hriech človek vždy doplatí

22.–23. 9. 2016

Kongres slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou, ktorý sa konal v dňoch 22. a 23. septembra v Trenčianskych Tepliciach, zrejme neovplyvní ďalší vývoj našej spoločnosti, alebo len v malej miere. Napriek snahe organizátorov i účastníkov zostáva zástoj spisovateľa nevýznamný, ak nie okrajový. Spoločenské povedomie je dnes nastavené, dovolím si povedať, nekultúrne, nežičí literatúre, knihám, čítaniu. Podiel na tom majú aj samotní literáti – ťažko sa vzdávali starých praktík z čias socializmu a zároveň sa až veľmi ľahko zriekli úlohy dvíhať duchovnú úroveň národa.

24. 9. 2016

Ľuďom s boľševickým zmýšľaním bolo Rusko veľmi blízke, pokiaľ tam vládli ich druhovia – súdruhovia. Teraz by Rusko najradšej vymazali z mapy. Čím to je? Boľševici sa nezmenili, ale zmenilo sa Rusko!

25. 9. 2016

Zlo treba nazvať zlom a dobro dobrom – vždy a všade.

26. 9. 2016

Publicista Ľubomír Huďo nazýva novinárov hlavného, resp. väčšinového prúdu (vraj mienkotvorných) PRESSTITÚTI. Tento slovný novotvar má niečo do seba.

27. 9. 2016

Ľudia zaujímajúci sa o verejné dianie s napätím očakávajú výsledok prezidentských volieb v USA. Hillary Clintonová a Donald Trump polarizujú spoločnosť, a to nielen domácu, ale aj medzinárodnú. Je pritom povšimnutiahodné, že naše masmédiá takmer bez výnimky preferujú Clintonovú, ani nepripúšťajúc víťazstvo Trumpa.

28. 9. 2016

Katolícke noviny si zaslúžia rešpekt. Majú úctyhodnú tradíciu a ešte stále pomerne veľkú čitateľskú základňu. V rokoch socializmu vychádzali značne oklieštené a predsa boli symbolom skrytej nádeje. Dnes je situácia iná, ale tiež nie jednoduchá. Od 1. októbra budú mať Katolícke noviny nového šéfredaktora. Verme, že sa postará o to, aby už obsahovo neustupovali tlaku sveta, módnym vplyvom ani takzvanej politickej korektnosti. Toto periodikum by malo byť v plnom význame slova katolícke!

29. 9. 2016

Žijeme v zvláštnej dobe – kráľov už niet, zato šašov stále pribúda. Mysliteľov nahradili analytici, štátnikov kariérni diplomati, kritikov kritikasteri. Namiesto hercov, ktorí vedeli dôstojne predniesť aj vážnu poéziu, máme všetko ironizujúcich komediantov a namiesto humoristov máme zabávačov, ktorých výkony sú neraz urážkou normálnosti. Ako sa zdá, už nepotrebujeme kultúru, stačí nám rozptýlenie, nepotrebujeme dobrý film, stačí nám relácia o varení, nechceme satiru, lebo si myslíme, že všetkému rozumieme.

30. 9. 2016

Vypočul som si diskusnú reláciu Pod lampou s Tomášom Halíkom. Nemôžem si pomôcť: ním prezentované názory, najmä v poslednej dobe, sa mi javia ako – mierene povedané – problematické; akoby som počúval nejakého protestantského pastora s politickými ambíciami a nie katolíckeho kňaza.

1. 10. 2016

Vidím ľudí padať na sociálne dno a neviem im pomôcť. Ako môže obyčajný človek pomôcť napríklad bezdomovcovi, ktorého náhodne stretne?

2. 10. 2016

Žijeme v akejsi bubline. Vo svete klamov. Technika v nás zabíja ľudskosť.

3. 10. 2016

Včerajšie maďarské referendum o migračných kvótach nie je platné, nezúčastnila sa ho totiž nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Je to na zamyslenie. Sú ľudia apatickí? Ľahostajní? Ohlúpnutí? Neveria v možnosť zmeny? Nechcú zmenu? Alebo dávajú takýmto spôsobom najavo svoju nespokojnosť?

4. 10. 2016

Občas možno začuť, že sa máme po hmotnej stránke zle, alebo dokonca, že za socializmu bolo lepšie. Ako je potom možné, že plytváme potravinami? Vyhadzujeme jedlo ako nejaký bezcenný odpad. Takto hrešíme! A na hriech človek vždy doplatí.

5. 10. 2016

Umrel náš bývalý prezident Michal Kováč. (Nech sa Všemohúci zmiluje nad jeho dušou.) Viaceré médiá o ňom hovoria ako o prvom slovenskom prezidentovi. Je to nepresné a zavádzajúce. My politicky nekorektní vieme, že prvým slovenským prezidentom bol Jozef Tiso.

6. 10. 2016

Včera vyšlo nové číslo Kultúry (16/2016). Šéfredaktor Teodor Križka v úvodníku píše: „Otcovia a deti. Deti a otcovia. Už nepovstáva iba brat na brata. Súčasný Kain dvíha nôž aj proti otcovi. A otec spolu s matkou zabíjajú dieťa. Aby toho nebolo málo, dovoľujú eutanáziu už aj deťom, ktoré majú to šťastie, že sa narodili.“

7. 10. 2016

Hádam ešte nikdy sa tak nedarilo posmešníkom a vulgárnym prevracačom hodnôt. Stáročné pravdy si kdekto dovolí verejne zhanobiť. Odmietanie tradície sa stalo nepeknou módou. Ale odmietaním, spochybňovaním a posmechom sa ešte nič nevybudovalo. Také konanie je ničotné.

8. 10. 2016

Súdnemu človeku sa ani nechce veriť, že máme na našom Slovensku toľko intelektuálov a osobností – moderných, pokrokových, rozhľadených, demokraticky zmýšľajúcich (napodiv, zväčša z komunistických rodín). Poúčajú nás, rozdávajú rady i varovania, za každým rohom vidia extrémistu či fašistu... Nejde v skutočnosti o falošnú hru? Nekŕmi nás niekto klamstvami a hlúposťami? Majú títo, prepytujem, „intelektuáli“ ozajstný záujem o ľudí, o národ? Chcú pravdu, alebo im ide len o vlastný prospech?

9. 10. 2016

Náprava reforiem: Aspoň nejaký čas nič nemeniť, nepretvárať, nepremenovávať. Postáť, dobre sa zamyslieť, zvážiť ďalšie kroky.

10. 10. 2016

V listárni Katolíckych novín čítam: „Máme 15-ročnú dcéru a 8-ročného syna. Ako iné deti, majú už svoje záujmy, krúžky, aktivity, preto si od nás rodičov žiadajú každý týždeň nemalé vreckové. Dcére napríklad dávame 50 eur na týždeň, ktoré dokáže ľahko minúť...“
V akej realite žijú niektorí ľudia? Vari opičia láska celkom nahradí lásku rodičovskú?

11. 10. 2016

Z Kultúry č. 15/2016 citujem slová Pavla Straussa: „Nechápem, že svet toto nechápe, veď je to také jednoduché. Centrum všetkého je Boh. Je prirodzeným stredobodom všetkého stvoreného, teda každého poriadku. Preto všetko musí byť v súlade s Božím a prirodzeným poriadkom, veď ony sú jedno. Čokoľvek je vybudované ináč, skôr-neskôr sa zrúti...“ (s. 11).

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci glosár: Multikultúrny blázinec.

::

Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.