Vianoce 2016

I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok, uložila ho do jasieľ, lebo nebolo pre nich miesto v hostinci. (Lk 2,7)

Ľudovít Košík

Pripravujeme sa a tešíme na oslavu najkrajších sviatkov roka. Rozličné ponuky sa však usilujú čím viacerých odviesť od podstaty vianočnej udalosti spred dvoch tisícročí, keď sa nebo spojilo so zemou, od sústredeného pohľadu na Ježiša, jeho matku Máriu a pestúna Jozefa. Trvá silné pokušenie podobať sa vtedajším Betlehemčanom, uzatvoreným do svojich starostí, ktorí nenašli vo svojich príbytkoch miesto, ale ani čas a ochotu venovať pozornosť Ježišovi. Podobné riešenie sa javí príťažlivé i mnohým z nás. Máme toľko práce, záujmov a povinností, ktoré treba  riešiť, a ešte je tu niekto, kto má na nás požiadavky, ktoré nás majú ovplyvniť a meniť naše zabehnuté spôsoby!

Nemožno prehliadať záujmy mocných a silných herodesov, ktorí svojej moci a kariére podriadili všetko a robia všetko preto, aby Ježiša umlčali, odstránili, ba zabili. Pre podporu a silu médií akoby rástla sila protikresťanského boja. Ale Ježiša umlčať nie je možné. On vstal z mŕtvych, vždy víťazí a žije. „Beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka!“ (Mt 26, 24).

Zaujmime postoj pokory a vďačnosti, za všetko to, čo sme dostali od Boha – od stvorenia sveta i pri našom narodení, a za všetko, čím nás obdaroval Ježiš svojím príchodom medzi nás, za jeho nesmiernu lásku. Ďakujme denne za všetky dary a deľme sa s tým, čo dostávame. Dávajme nielen to, čo je našou povinnosťou dať, buďme veľkodušní voči Bohu i ľuďom, dávajme  mierou bohatou.

„Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal?“ (Ž 116, 12). Všimnime si chudobu, ktorá v Betleheme dominovala. Maštaľ, chlad, zvieratá, jasle, slama, seno... Príchod toho Najvyššieho sa odohral mimo ľudských obydlí, mimo záujmu ľudí, na okraji spoločnosti, v maštali medzi zvieratami... Možno ste sa niekedy zamýšľali nad tým, prečo Boh poslal na svet svojho Syna až v takej chudobe. Iste mohol, podobne ako pripravil na jeho príchod Máriu, Jozefa, pripraviť miesto v dome niektorého spravodlivého z Betlehemčanov. V rokoch detstva nám miništrantom túto otázku položil vtedajší pán kaplán Andrej Slavkovský, SVD. A jeho odpoveď bola, že tak urobil preto, aby mali k nemu zabezpečený prístup všetci, aby pre nikoho na ceste k nemu nezostali zatvorené dvere.

Radikálna materiálna chudoba nesprevádzala len Ježišov príchod na svet. Žil ju dôsledne počas celého  života. „Líšky majú svoje skrýše, nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť“ (Mt 8, 20). Materiálna chudoba a bohatstvo duše, to bol a je spôsob života mnohých kresťanov. Rehoľníci skladajú sľub čistoty, chudoby a poslušnosti a úlohou každého kresťana je usilovať sa o dokonalosť v láske, nebudovať bohatstvo materiálne, ale bohatstvo duchovné.

Iste, k svojmu životu potrebujeme aj materiálne prostriedky, ale beda ak ich dáme na prvé miesto v živote, ak sa stanú jediným objektom nášho záujmu, ak im podriadime svoj život, ak si ich zamilujeme, ak na nich staviame svoje šťastie, budúcnosť a nepoužívame ich len pre svoje základné potreby, pre službu a dobro iných ľudí.

Čím viac obmedzím seba, tým viac môžem rozdať. Ak sa dokážem uskromniť a uprednostniť chudobu materiálnu a kvalitne sýtiť dušu a ducha, vtedy môžem žiť naplno svoj život. „Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal a svojej duši by uškodil?!“  (Mk 8, 36).

Jedna z najchudobnejších a najväčších osobností minulého storočia, nositeľka mnohých ocenení a v tomto roku svätorečená Matka Tereza povedala: „Hlad na svete nie je preto, že nedokážeme nasýtiť chudobných, ale preto, že nedokážeme nasýtiť bohatých.“ My sme sa zamerali na zisk a jeho zvyšovanie, nadradili sme materiálne bohatstvo nad duchovné. Almužna akoby sa vytratila z nášho života. Ak aj niekoho obdarujeme, tak myslíme na to, aby sa nám to vrátilo... Chceme bohatnúť a mať čím viacej.

Organizujeme petície, štrajky, protesty, sme si vedomí svojich práv, chceme všetky materiálne výhody, aby sme mali čo najviac pre seba, neberieme ohľad na svoje povinnosti a zodpovednosť,  na  tých, ktorí majú menej alebo aj  nič. Netrápime sa nad situáciou tých, ktorí majú najmenej, často ani strechu nad hlavou, čo do úst pre seba a rodinu. Často ani symbolicky nie sme ochotní pomôcť, vypočuť, odvrátime sa, keď nás o niečo žiadajú. Zaujíma nás len vlastné materiálne dobro.

Ako dlho a spoľahlivo by fungovalo rodinné spoločenstvo či priateľstvo, keby sme ho postavili na princípoch zisku? Nie je vari preto toľko rozbitých a rozhádaných rodín, že sme sebeckí, že myslíme viac na seba než na druhých a iných zotročujeme, ponižujeme, okrádame, ožobračujeme a chceme si ich podriadiť? Dokážeme aj v materiálnom dostatku či nadbytku hľadať riešenie v uskromnení a obmedzení seba a deliť sa s najchudobnejšími, ktorých máme vždy medzi sebou? Nezvykli sme si myslieť sebecky, investovať do zbytočností, balastu, najnovšej techniky, drahého značkového oblečenia, luxusu, výberového jedla, ba vyslovených hlúpostí, aby sme dokázali svoju moc, silu, postavenie... že my na to máme a existenčné problémy iných nechceme vidieť ani počuť, a už vôbec sa s nimi deliť? Nenapomáhame svojím spôsobom života tomu, že takýchto ľudí pribúda? Dokážeme byť solidárni medzi sebou? Vieme vlastne, čo tento pojem znamená? Neprežívame  podobne aj Vianoce? Nerobia nám spoločnosť  médiá, balast, hluk, plné bruchá, drahé a nepotrebné dary, výzdoba, pričom na skutočnú prípravu svojho srdca nemáme čas a chuť? To žiaľ dnes nie je trendom väčšiny národa: čas na ozajstnú oslavu Ježišovho príchodu v chráme či v rodinách si akosi nedokážeme nájsť.

Je v našom živote miesto na modlitbu, Božie slovo a kresťanské symboly, ktoré by nám túto udalosť ľudských dejín, príchod Spasiteľa, nielen pripomínali ako historickú udalosť, ale aby sme Kristovi boli verní v každodenných situáciách? Ako chceme obstáť v rozhodujúcich životných chvíľach?

Ježiš prišiel pre nás a pre našu spásu. Sme ochotní počúvať jeho slová? Alebo si žijeme po svojom a komplikujeme život sebe i svojim blízkym či vzdialeným? Aj v riešení materiálnych otázok sa učme od Ježiša. Ten, kto pripravoval jeho príchod, Ján Krstiteľ, hovoril: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne! Aj mýtnici prišli... Nevymáhajte viac, ako vám určili!  Pýtali sa ho aj vojaci: A čo máme robiť my? Vravel im, nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojim žoldom!“ (Lk 3, 11–14).

Kto nie je spokojný s tým, čo má, ako to bežne dnes vidíme vo svete politiky, umenia, športu, biznisu, médií... ťažko bude mať niekedy dostatok. Vždy mu bude niečo chýbať. Život je možné postaviť na sebectve alebo na láske. Nemusí byť rozhodujúce to, koľko toho vlastníme. Ani sa neutešujme tým, že sú aj horší od nás, ktorí by sa mali napraviť, že keby sa rozdelili oni, viac by to pomohlo pri odstraňovaní biedy okolo nás. Všetci sme zodpovední aj za svet okolo nás.

V láske je potrebné byť vynaliezavý. Podporujme preto dobré diela, ktoré pomáhajú človeka budovať, robiť ho lepším a vnímavejším na Božie ponuky i na potreby ľudí. Dávajme aj duchovné dary, obdarujme úsmevom, dobrým slovom, pozdravom, záujmom, pomocou, modlitbou...

Na každom záleží, ako sa správame a hospodárime s tým, čo sme dostali.  Pri dávaní treba mať na zreteli skutočné, teda večné dobro obdarovaného. Či mu náš dar poslúži k väčšiemu dobru v prítomnosti i v budúcnosti. Kristus nás učí láske – a nikto z tých, čo ho nasledovali, toho neľutoval, ale stal sa vnútorne bohatým, vyrovnaným, radostným, lepším, príťažlivým aj pre iných. „Blaženejšie je dávať ako prijímať“ (Sk 20, 35). To však neznamená, že budeme podporovať darebákov, ktorí by našu dobročinnosť radi využívali. Tak by sme podporovali hriech. To by sa obrátilo proti nám. Aj takéto konanie môže byť problémom našej súčasnosti.

Spoločnosť dobre funguje, ak viac rozdáme ako prijmeme. Nech sa nám to darí, byť tvoriví a vynaliezaví v láske a obdarovávaní, a to nielen na Vianoce!

Prajem Vám radostné a požehnané vianočné sviatky a dobre prežitý rok 2017.

Ľudovít Košík

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.