11. februára 2017

Návrat ku koreňom

Vlado Gregor
Hneď v úvode našich svätých spisov sa píše o tom, že človek bol stvorený na Boží obraz. Vyplýva z toho, že môže byť aj dobrý, a to z vlastnej vôle. Celý život neviem pochopiť, ako sa vytvorili tie protipóly absolútne dobrého Boha a absolútne zlého, skazeného a neschopného človeka. Ako mohla vzniknúť takáto obludná karikatúra.
Od detstva som totiž zažil veľa ľudskej lásky a dobroty – a ako dieťa nevyhnutne verí, že tí okolo neho sú dobrí (a bez tohto predpokladu by ťažko prežilo), tak ja som zostal na tejto detskej úrovni a pokorne, ale bez hanby to priznávam.

Pri takomto vzťahu k ľuďom a predpoklade, že sú dobrí, človek iste zažíva veľa poníženia a sklamania, dokonca aj sám zo seba. A práve to asi viedlo k zvláštnemu paradoxu, ktorý sa postupne v Cirkvi presadzoval, ale našťastie sa nikdy celkom nepresadil. Povzbudzoval ľudí k rôznym reformám, ktoré dospeli až k reformáciám, popretiu slobodnej vôle a schopnosti človeka ako samostatného a vnímajúceho subjektu robiť aj dobre. O tom, že aj zle, asi nikto nepochybuje, a je možno aj zbytočné priveľmi to zdôrazňovať. Aj tak nás to vedie k veľkým pokušeniam a mnohí poznáme tých zásadne negatívnych ľudí, ktorí si o všetkých myslia len to najhoršie...
Ak veríme len v dobrého Boha a neveríme aj v dobrých ľudí, prichádzame k fatalizmu, k teóriám o predurčenosti, ktoré v praxi nefungujú a narobili veľa konkrétnej škody. Ekumenizmus zdôrazňuje spoločné korene, ale žiaľ, musím otvorene povedať, že ten „reformovaný“ Boh je príbuzný skôr Alahovi. Boh, ktorý bol dobrý hneď od počiatku, sa nám ukázal vo svojom vlastnom Synovi. Naďalej sa nám predstavuje v osudoch ľudí, ktorí tomuto dobrému Božiemu Duchu uverili a prežívajú jeho potešujúci a osviežujúci závan nielen vo svojej osobnej histórii, ale aj v sledovaní a skúmaní zložitých a tŕnistých dejín ľudstva.
Kvôli tomuto všetkému si myslím, že nekritické teoretizovanie a príliš hlbokomyseľné úvahy narobili nielen v histórii Cirkvi, ale aj sveta veľké neprávosti, ktoré nemuseli byť, a že Pelagiovi sa v jeho spore so svätým Augustínom zbytočne krivdilo. Nie som oficiálny teológ ani filozof, ale po mnohých životných skúsenostiach a po tisícoch aspoň prelistovaných kníh som prišiel k záveru, že naozaj sa treba vrátiť ku koreňom viery, ale dá sa to jedine tým, že sa vrátime ku koreňom konkrétnej lásky a k pevnej viere v možné a realizovateľné dobro aj prostredníctvom nás samotných. Boh nám dal svoju milosť a isté talenty, čiže aj právo tie talenty zo svojej vôle a schopností rozvíjať, realizovať a občas aj za cenu omylov presadzovať.
Ak sa zbavíme tej detskej dôvery v dobro a jeho možnosti, v schopnosť konkrétnej lásky a k dôvere, že všetky naše trucovania  a omyly neprevážia tú potenciu dobrého, ktorú v sebe máme, tak nie sme ako deti a spreneverili sme sa odkazu toho Ježiša Krista, ktorého ústami vyznávame, ale skutkami a správaním neraz popierame.
Božie kráľovstvo sa k nám v osobe Ježiša veľmi priblížilo, tak ho zbytočne a bolestne znovu neodďaľujme. Nech nám v tom pomáha dobrý a svätý Boha všetci tí dobrí a svätí ľudia, ktorí v toho Boha uverili, ako aj v možnosti a schopnosti, ktoré nám s radosťou a dôverou daroval. Skúsme ho nesklamať.
Vlado Gregor
::
Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá
::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

1 komentár:

  1. Anonymný11.2.17

    Nas Boh sa nam dal poznat cez sv pismo a cez Jezisa Krista, ktoreho jan apostol nazal laskou, takze tazko mozno hovorit o ekumenizme s nekrestanskymi nabozenstvami a aj medzi krestanmi, len vtedy ak sa vzdaju deformovaneho pohladu na Boha. To co sa deje v sucasnosti mi pripada len vyprazdnovanie obsahu cirkevnej nauky, ze je celkom jedno ake mas nabozenstvo, staci byt dobrym clovekom, ale aky je dobry clovek to si urcuje kazdy sam. Dnes je otvoreny boj proti krestanom, ktori svoju vieru beru zodpovedne, su vitani krestania bezzasodovi, ktori sa za krestanov pokladaju ale zivot podla viery neziju ludovit

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.