- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

26. júla 2017

Rovní a rovnejší?

Každý nech si hľadá svoje vlastné právo, nech však pritom hľadí naľavo aj vpravo...
Vlado Gregor

Často sa teraz hovorí o požehnaní pluralizmu a multikultularizmu. Ako obyčajne, takéto tvrdenia a uisťovania nemajú v sebe len háčik, ale priam lodný hák, a vôbec nie kotvu, ktorá drží veci pohromade.
Vezmime si len problém právneho pluralizmu. Už v príbehu odsúdenia Ježiša Krista vidíme prekliatie rôzneho práva. Jedno právo totiž platilo pre rímskych občanov, iné pre ostatný plebs a či vulgus, teda pre bandu nesvojprávnu.

Rôzne právne systémy a či len normy a pravidlá si utvárajú skupiny v rámci svojom a svojich prívržencov. Iné je zvykové právo, iné kodifikované, iné právo v rámci rómskej komunity, iné v židovskej obci, iné je kánonické a iné svetské právo. A už úplne iné je právo šaría a vôbec právne systémy v totalitných štátoch a ideológiách.
Oficiálne platilo za socializmu pre všetkých rovnaké právo, ale v rámci komunistickej strany isteže platili aj vnútorné normy. Mohli to byť aj prísnejšie nároky, ale určite aj nezaslúžené výsady a protekcie. To nemôže robiť dobrú krv – odlišné normy, výlučné nároky a exkluzívne výsady môžu v konečnom dôsledku viesť len ku katastrofe. A teórie o špeciálnych právach pre všetkých „rôznych, mimoriadnych a extraordinárnych“ vedú k absurdite. Má mužský transvestita právo chodiť na ženský záchod a strašiť tam malé dievčatká? Nie sú takéto a podobné „práva“ zneužiteľné?
Som presvedčený o tom, že výnimky a výhody musia byť v každom jednom prípade riadne odôvodnené a nesmú odporovať zdravému rozumu, ináč prinesú všetko zlé práve tým, ktorých chcú zvýhodňovať. V žiadnom prípade nemôžeme minorite tolerovať niečo iné a viac ako ostatným ľuďom, pretože to logicky smeruje k pogromom, násiliu a braniu spravodlivosti do vlastných, občas špinavých a krvavých rúk, a tiež k rozhodovaniu nekvalifikovaných, hlúpych a nahnevaných hláv.
My si môžeme v rámci nášho vierovyznania, skupiny či mafie určovať nejaké normy, ale nemôžeme rešpekt k nim vyžadovať od iných, vydierať ich a znevýhodňovať. Prichádza potom sebaobrana – a je otázka, nakoľko oprávnená, ospravedlniteľná, alebo aspoň pochopiteľná.
Právny štát tu nebol ani za Hitlera, ani za Stalina a tí, čo pod nimi trpeli, sa bránili ako mohli a vedeli. Nemôžeme teda jedným dychom odsudzovať a donekonečna rozoberať to, čo sa dialo za prvej Slovenskej republiky a zároveň nielen mlčať, ale aj klamať o tom, čo sa tu dialo v rokoch päťdesiatych a už aj predtým. Takisto nemôžeme neustále hovoriť len o krivdách, ktoré sa stali židovskej minorite a nebrať do úvahy výsadné a zvýhodnené postavenie, ku ktorému sa táto minorita dlhodobo a možno aj zaslúžene v určitých regiónoch a odvetviach prepracovala. Ťažko viniť špeciálne kresťanov za antisemitizmus a či len antipatie, keď podobné obmedzujúce, ba až likvidujúce tendencie sa vyskytovali dávno predtým. Spomeňme len antickú Alexandriu, kde si vyššie spomenutí žiadali ešte väčšie výhody a práva, než už dovtedy používali i zneužívali.
Všetky tie nebezpečenstvá zle chápanej vyvolenosti a neprávom presadzovanej nerovnosti sú ako večné memento a stále aktuálna výstraha zobrazené aj v biblických príbehoch, anekdotách a historkách.
Táto úvaha nechce byť komentovaním minulosti, ale výstrahou do budúcnosti a poukazom na to, že cesta k jednému ovčincu a jedinému pastierovi nemôže spočívať v zvýhodňovaní nejakej výlučnej, „požehnanejšej a vyvolenejšej“ skupiny ľudí. Bez ohľadu na to, či sú to kresťania, židia, moslimovia, tmavomodrí, bledomodrí a či ešte úplne iní so svojimi zvykmi, právami, nadprávami a z toho vyplývajúcimi neprávami pre všetkých iných a ostatných.
Modlime sa a prosme a všetky ťarchy si navzájom nosme!
Vlado Gregor
::
Úvahy o spoločnosti:
Ľudovít Košík: Spoločnosť v slepej uličke
Pavel Duraj: O teórii chaosu
::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

3 komentáre:

  1. Anonymný26.7.17

    Zaujal ma titulok autora príspevku, ktorý použil. Nie som si istý, koho výrok to je, či Olivera Cronvela, či Murphyho jeden zo zákonov, z ktorého možno vydedukovať a konštatovať, že je nepísaným zákonom, že existujú medzi nami rovní a rovnejší. S tým asi nič nenarobíme. A tiež, že platí rímske "právo", že peniaze sú nad zákonom. A tak je zbytočné o tom polemizovať, iba ak apelovať na svedomie ľudí, ktoré akoby sa postupne čoraz viac vytrácalo z nás, hoci vždy existovalo. Možno to vyjadriť aj takto laicky. Buď ho máme, alebo nie. Žiaľ v akceptovaní zákonov a práve platí právo silnejšieho a vulgárne prirovnanie o silnejšom psovi. Autor článku má v konečnom dôsledku pravdu. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Svedomie má každý, ale môže byť otupené alebo umlčané.

      Inak, za dôležité považujem tieto slová z článku: „Výnimky a výhody musia byť v každom jednom prípade riadne odôvodnené a nesmú odporovať zdravému rozumu...“
      Pravda pravdúca. Druhou vecou je, že tak ako svedomie, tak aj zdravý rozum sa dá umlčať – hoci nie úplne a nadlho.

      Odstrániť
  2. Anonymný26.7.17

    V mojom predošlom komentári sa stala malá chybička v preklepe, čo sa týka skomolenia mien. Správne majú znieť: Oliver Cromwell a Chárlie Murphy. Ospravedlňujem sa... milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.