O vernosti pravde

Vlado Gregor

Často a dlhé roky sa zamýšľam nad rôznosťou náboženstiev a nad tým, v čom má kresťanstvo a konkrétne katolíctvo svoje prednosti, výhody a kapacity. Problémom nielen náboženských, ale všetkých ideológií je to, že sa fakticky už z definície snažia aspoň o relatívnu dokonalosť oproti ostatným. Vďaka svojim nasledovníkom a vďaka ľudskej povahe tvrdia, že im ide dokonca o absolútnu dokonalosť. Človek má totiž vždy skôr sklon veriť, že sa niečo dá, ako to, že sa niečo nedá.

Ak sa však táto dokonalosť vyžaduje nasilu a ak sa priveľmi uťahujú ventily, začína to vybuchovať... Tieto tendencie mali a opakovane majú všetky náboženstvá, ideológie a vyznania. Všetky si tiež idealizujú svoju minulosť, napriek tomu, že už starodávny Kazateľ nás upozorňuje, aby sme nehovorili o minulých časoch, že boli lepšie, lebo nie z múdrosti to hovoríme.

Tie tendencie poučovať a robiť sa múdrejší sú tu a sú nevykoreniteľné. V nedávnej úvahe (Ideál a realita) som pri tvrdej kritike Body the exhibition, teda výstavy autentických mŕtvol, spomenul aj naše prehrešky, naivnosti a podvody v prehnanej úcte k relikviám. A to som zabudol napísať o súdnych procesoch s vykopanými mŕtvolami, myslím tým Formóza a Viklefa.

Snahy o dokonalosť sa teda generujú neustále, pod populistickými, sociálnymi, demokratickými, autokratickými i teokratickými heslami, pritom všetky ľudské cesty majú od dokonalosti ďaleko, nehovoriac o ich praktickej realizácii. Keď chceme vychvaľovať staré časy a kritizovať liberálnu súčasnosť, vyvedú nás z omylu knihy markíza de Sade alebo povedzme dokumentácia veľmi dlho netrestaných výčinov grófky Báthoryovej. Obyčajný človek znamenal v tých časoch veľmi málo.

Manipulácia, ideologizácia a nereálne ciele vznikajú v odtrhnutosti od života. Vidím v tomto smere aj rozdiel medzi „teoretickou mystikou“, snahou o riešenie tajomstiev, ktoré hľadači a skúmatelia nezažili, a medzi živou mystikou Ježiša Krista. Pretože si myslím, že také osoby ako milosrdný Samaritán, márnotratný syn alebo nepoctivý správca boli živými a nie vymyslenými ľuďmi – a náš večne živý zakladateľ ich poznal a hovoril s nimi z očí do očí.

Na záver by som sa teda, ako obyčajne, zastal toho nášho ponižovaného a podceňovaného katolicizmu. Ak som spomenul potrebu ventilov a neprikrášlený pohľad na históriu, prišli mi na myseľ naše sympatické hody, karnevaly, oslavy menín, narodenín a iných radostných dogiem a jubileí. Pretože o toto v skutočnosti ide a mal by to byť jasný cieľ všetkých vyznaní, katechizmov a kódexov – o neskresľovaný pohľad na súčasný život, a teda aj o odpúšťanie, milosrdenstvo a z toho vyplývajúce a neprestajné snahy o väčšiu slobodu a nezničiteľnú radosť.

DEO GRATIAS!   VĎAKA BOHU!

Vlado Gregor

::

Pastierska úvaha

::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.