Euroskeptici verzus euronadšenci

Niekoľko poznámok k voľbám do Európskeho parlamentu

Denník Pravda v čase konania volieb napísal: „Ide o veľa, poďme voliť.“ Skutočne, šlo o veľa. Európsky parlament nie je nejaký druhoradý politický orgán, od jeho zloženia a rozhodnutí sa odvíja fungovanie Európskej únie a do značnej miery aj charakter politiky v jednotlivých členských štátoch. Je preto zarážajúce, že veľká časť voličstva – osobitne na Slovensku – pristupuje k týmto voľbám laxne, ľahostajne, akosi bez záujmu.

Výstižne to vyjadril Peter Javůrek: „Paradoxom volieb je, že volič, ktorý chce z nejakého dôvodu vytrestať politickú reprezentáciu svojím nezáujmom, vytrestá v prvom rade sám seba. Jediným výsledkom totiž bude, že novú politickú reprezentáciu za neho zvolia iní voliči, ktorých preferencie môžu byť zásadne odlišné ako tie jeho“ (Pravda, 25. mája 2019, s. 56).

Stalo sa, rozhodli tí, čo prišli voliť – v našom prípade necelá štvrtina oprávnených voličov. A javí sa, že tentoraz prišli hlavne priaznivci Európskej únie, alebo presnejšie: priaznivci jej súčasnej „progresívnej“ podoby (nazvime ich euronadšenci). Ľudia zameraní viac národne, konzervatívne (nazvime ich euroskeptici) zostali pasívni... Alebo je na Slovensku už tak málo konzervatívcov a vlastencov, že nedokážu žiadne voľby výraznejšie ovplyvniť?! Naozaj, aké by boli výsledky, keby si svoju takpovediac nepovinnú povinnosť splnilo povedzme 90 percent občanov štátu? Zmenilo by sa rozloženie politických síl?

Všimnime si teraz denník Sme. V povolebnom vydaní z pondelka 27. 5. 2019 svieti na prvej strane výrazný nadpis: Do Bruselu ide aj extrém. Naši „mienkotvorní“ novinári hlavného prúdu pod tým extrémom myslia Ľudovú stranu Naše Slovensko. Zabúdajú dodať, že do europarlamentu posielame aj opačný extrém – neomarxistických liberálov, ktorí sa extrémne vyhraňujú proti kresťanským hodnotám a tradíciám nášho kontinentu a priamo či nepriamo podporujú kultúru smrti.

Politické spektrum Európy sa mení, to je isté, veľkú príležitosť dostávajú rôzne politické novotvary i patvary, ťažko však dnes povedať, čo tie zmeny napokon prinesú – sú totiž v mnohom protirečivé, protichodné, akoby bez logiky; na Slovensku napríklad zvíťazili euronadšenci, ale v Poľsku a Maďarsku dali ľudia prednosť inak orientovaným politikom, rovnako tak odlišné boli volebné výsledky v Nemecku (na jednej strane) a v Taliansku či Francúzsku (na strane druhej).

Treba tu poznamenať, že zaužívané delenie na ľavicu a pravicu je v kontexte súčasných pohybov na politickej scéne neadekvátne, ba doslova zmätočné. Dnes zjavne záleží na inom, deliacu čiaru, respektíve frontovú líniu politického zápasu určujú inakšie faktory, dôležité sú nielen ekonomické, ale aj environmentálne otázky a problémy a v neposlednom rade problémy súvisiace s nelegálnou migráciou, demografiou, takzvanou genderovou ideológiou, kultúrnou a národnou identitou.

Výsledky volieb sú jasné, každý sa s nimi môže oboznámiť, každý sa môže oboznámiť tiež s množstvom povolebných komentárov, ktoré boli publikované v médiách. Žiaľ, väčšina komentátorov sa zaoberá najmä politickými počtami, špekuláciami, persónami a vôbec témami z dlhodobého hľadiska nepodstatnými. Aj tu sa prejavuje povrchnosť v myslení a ideová vyprázdnenosť súčasného života. Spoločnosť, keď sa odtŕha od svojich koreňov, stráca životnú silu, stráca zmysel a cieľ svojej existencie, a záchranu hľadá vo falošnom humanizme a zvrátenom chápaní morálky.

Veru, prorocké sú slová svätého pápeža Jána Pavla II.: „Európa v 21. storočí alebo bude kresťanská, alebo nebude vôbec...“

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Kresťanstvo vybudovalo Európu

Prichádza apokalypsa západnej civilizácie?

Voľby sa skončili, nezabudnite!

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.